12.3.2020 (Webnoviny.sk) - Prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ neurčila termín ustanovujúcej schôdze parlamentu. Vyčkáva sa na dohodu koaličných partnerov a aj na vývoj situácie okolo koronavírusu.

Ústavný právnik Eduard Bárány tvrdí, že koronavírus neoddiali konanie schôdze. Poslanec Milan Krajniak zo Sme rodina agentúre SITA povedal, že „ešte sú nejaké nedoriešené veci a rokovania budú ďalej pokračovať“.

„Čaká sa na dohodu koaličných partnerov na vláde a vzhľadom na aktuálnu situáciu sa bude termín určovať,“ povedal agentúre SITA hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady SR podľa ústavy zvolá prezident tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Znamená to, že by sa mala uskutočniť najneskôr 31. marca. Ak by prezidentka schôdzu nezvolala, poslanci sa zídu automaticky tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.

Schôdza sa bude konať neskôr

Ustanovujúca schôdza by sa podľa informácií agentúry SITA z prostredia budúcej vládnej koalície nemala konať na budúci týždeň, ale zrejme až neskôr. Navyše, koaliční partneri stále rokujú o zostavení vlády a programových tézach.

„Ustanovujúca schôdza sa schádza priamo z ústavy. Keby nešlo o ustanovujúcu schôdzu, viem si to predstaviť,“ poznamenal Bárány. Podľa neho sa schôdza zrejme neobíde bez špeciálnych organizačných a hygienických opatrení.

Rokovania budú pokračovať

Poslanec Milan Krajniak zo Sme rodina agentúre SITA povedal, že „ešte sú nejaké nedoriešené veci a rokovania budú ďalej pokračovať“.

Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga uviedol, že budúci koaliční partneri robia všetko preto, aby vznikla stabilná vláda.

„Prvýkrát sme včera sedeli všetky štyri strany spolu. Myslím si, že včerajšie stretnutie bolo dobré,“ poznamenal Šeliga.

Podľa neho sa rozhovory prelínajú o programe a aj personálnom obsadení vlády. „Je to debata na úrovni, kto za čo prevezme zodpovednosť a, samozrejme, predchádza tomu debata, aké by mali byť hlavné priority vlády,“ doplnil.

O vytvorení vlády rokujú štyri politické subjekty - Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina, Sloboda a Solidarita (SaS), Za ľudí. Od 4. marca je poverený zostavením vlády líder OĽaNO Igor Matovič.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.