• Dnes je: Piatok 03. decembra 2021 meniny má Oldrich

Prezidentka Čaputová stráca podporu. Ani ona v čase pandémie nežila v bubline

Prezidentka Čaputová stráca podporu. Ani ona v čase pandémie nežila v bubline

Prezidentka SR Zuzana Čaputová stráca dôveru, stále je však dôveruje 54 percent respondentov prieskumu.

Vysoká miera dôveryhodnosti prezidentky Zuzany Čaputovej je politická ilúzia možná len v pokojných časoch bez vážnych politických konfliktov. Druhá vlna pandémie a snaha opozície povaliť vládu v referende o predčasných voľbách sa podpísali na krokoch hlavy štátu a teda aj na tom, ako ju hodnotia politici a verejnosť.

Kým ešte vlani v septembri hlave štátu dôverovalo 66 percent opýtaných, v najnovšom prieskume agentúry Focus pre TV Markíza sa zosunula o 12 percent nižšie na 54 percent. Stále je však spomedzi politických lídrov na tom najlepšie a dôveruje jej viac ako polovica respondentov prieskumu.

Jej prirodzenou výhodou je, že nevedie žiadnu stranu a môže sa opierať len o vlastné hodnotové nastavenie a o oprávnenia, ktoré jej dáva ústava.

Kritika od Matoviča aj Fica

V uplynulých mesiacoch bola Čaputová vystavená kritike z koaličného i opozičného tábora. Najjasnejšie to bolo vidno u bývalého premiéra a lídra OĽaNO Igora Matoviča. Ten ju kritizoval za jej vlaňajšie obavy, či sa zvládne celoplošné testovanie občanov.

Volal ju k sebe na palubu, aby odišla od Mariana Kotlebu (ĽSNS), Roberta Fica (Smer), Petra Pellegriniho (Hlas) a Richarda Sulíka (SaS). Hlava štátu sa tiež jasne postavila na stranu Štátneho ústavu na kontrolu liečiv v kauze Sputnik, čo bola jedna zo „srdcových tém“ Matoviča.


Líder Smeru Fico tvrdil, že keď rokovali lídri vládnych strán počas marcovej vládnej krízy s prezidentkou, bola v Prezidentskom paláci prítomná veľvyslankyňa USA. Podľa neho konzultácia vnútorných záležitosti s predstaviteľom iného štátu nenapomáhala obrazu suverenity SR.


Prezidentská kancelária to odmietla s tým, že veľvyslankyňa malá naplánované stretnutie so zamestnankyňou prezidentskej kancelárie mimo programu Čaputovej.

Stratila u voličov Smeru aj Hlasu

Podľa sociológa Martina Slosiarika z agentúry Focus napriek tomu, že prezidentka nie je v žiadnej strane, musí robiť politické rozhodnutia a vyhlásenia. „V závislosti od konkrétnych krokov a vyhlásení si dôveru môže udržať (prípadne aj zvýšiť), alebo naopak znížiť“ povedal sociológ portálu Webnoviny.sk.

Ako dodal, tak tomu mohlo byť napríklad v prípade celoplošného testovania na jeseň, keď sa dostala do konfliktu s bývalým premiérom aj niektorými inými členmi vlády, čo mohlo znamenať stratu časti podpory koaličných voličov.


Tiež pri referende, keď ho dala na posúdenie ústavnému súdu, s čím sa nemusela zasa stotožni časť voličov opozície.


Kto teda prestal dôverovať prezidentke a kto jej dôveruje naďalej? Podľa Slosiarika nadpriemernú dôveru dosahuje stále medzi voličmi koaličných strán, medzi voličmi Progresívneho Slovenska (PS), ale aj KDH. Aj keď v prípade týchto strán mierne stratila.


Významne jej poklesla dôvera v elektoráte Smeru. V porovnaní s jeseňou 2020 až na úrovni presahujúcej 20 percentuálnych bodov. „Podobne aj medzi voličmi Hlasu bol pokles dvojciferný, ale nie až tak výrazný ako v prípade Smeru,“ upozornil sociológ.

Pokles dôvery hlave štátu neublíži

Politológ Tomáš Koziak pripísal pokles dôvery prezidentky jej aktívnejšej politike. „Keď sa napríklad dostala do konfliktu s Igorom Matovičom, tak tí voliči, ktorí mu zostali verní, zrejme odskočili. Mohli si povedať, že toto by náš prezident nemal robiť,“ usúdil politológ.


Považuje však za správne, že prezidentka je aktívna. „Politik nikdy nemôže byť dobrý pre všetkých,“ poznamenal. Aktívnejšie vystupovanie hlavy štátu vníma ako investíciu do jej ďalšej budúcnosti v prípade opätovnej kandidatúry.

Nemyslí si, že prezidentke pokles dôveryhodnosti výraznejšie politicky ublíži. Stále jej preferencie hodnotí ako vysoké a naďalej má autoritu u politických lídrov.


Politológ nesúhlasí s výčitkami, že je prezidentkou PS. Nevidí konkrétne dôkazy v jej vyjadreniach a činoch. „V niektorých veciach je hodnotovo blízko k PS, ale k takýmto hodnotám má blízko aj SaS,“ dodal Koziak.

„Líder“ Matovič

Vedúcim v strate dôveryhodnosti je predseda OĽaNO Matovič. Podľa Focusu mu aktuálne dôveruje 13 percent opýtaných. Minulý rok v apríli mal pritom dôveru 48 percent.


Prepadla sa aj šéfka Za ľudí Veronika Remišová. Teraz jej agentúra namerala dôveru 19 percent. Minulý rok v septembri dosiahla 29 percent.


Sociológ Slosiarik nechcel vyslovovať definitívne súdy, či ide už o nezvratný proces, hlavne v prípade Matoviča. „Príkladom môže byť Andrej Danko (SNS), ktorému sme koncom minulého roka merali dôveru približne o 10 percentuálnych bodov nižšiu ako v aktuálnom prieskume. Čiže na jeseň 2020 bol na úrovni súčasnej dôvery Igora Matoviča a dnes má dôveru na úrovni 23 percent,“ uviedol.

OĽaNO sa prepadlo aj v prieskumoch straníckych preferencií. Z volebného výsledku 25 percent na 8,2 percenta podľa Focusu. Strana Za ľudí sa dlhodobo pohybuje pod hranicou zvoliteľnosti.


Do istej miery sú preferencie strán a dôvera lídrov podľa sociológa prepojené nádoby, keďže líder má vo väčšine prípadov vo vlastnom elektoráte najvyššiu dôveru, alebo aspoň veľmi vysokú mieru dôvery.


Ako ďalej povedal, výnimkou je dnes Veronika Remišová, ktorej dôvera medzi voličmi strany výrazne poklesla.


„Na druhej strane dôveru môžem vysloviť viacerým politikom, ale stranícku preferenciu dať len jednej strane. Jednoznačne však vidíme, že strata dôvery Igora Matoviča mala zásadný vplyv aj na preferencie strany a zároveň vysoká miera akceptácie (dôvery) Richarda Sulíka v bývalom elektoráte OĽaNO pravdepodobne pomohla SaS k zisku nemalého počtu voličov,“ vysvetlil Slosiarik.


Podľa Koziaka OĽaNO rástlo a bude padať na Matovičovi. „Pokiaľ sa rozhodne odísť do politického dôchodku, skôr či neskôr ho bude čakať osud iných strán, ktoré boli postavené na jednom človeku. OĽaNO je hodnotovo ,rozhádzané‘ a okrem lídra nie je nič, s čím by ho volič jednoznačne hodnotovo identifikoval,“ zhodnotil.

Dôveryhodný Sulík verzus posol zlých správ

Z lídrov vládnej koalície má najvyššiu úroveň dôveryhodnosti šéf SaS Sulík. Dôveruje mu 34 percent opýtaných. Rovnako 34 percent mu dôverovalo v prieskume Focusu aj po voľbách.

Slosiarik pripomenul, že vlani v novembri to bolo až 45 percent a vtedy začala SaS významne rásť nad úroveň 10 percent. Vtedy podľa sociológa získaval predovšetkým sklamaných voličov OĽaNO.


„Myslím si, že Richard Sulík si získaval dôveru predovšetkým skrz svoj postoj k pandémii, ktorý bol menej obmedzujúci (napríklad nezatvárať celoplošne ekonomiku), ako to bolo v prípade bývalého premiéra. Sulík ťažil aj z toho, že nebol komunikátorom obmedzujúcich opatrení a nebol vnímaný ako ten, kto vyvoláva konflikty,“ zhodnotil sociológ.


Podľa Slosiarika u voličov, u ktorých si Sulík získal dôveru, ho vnímali na rozdiel od Matoviča ako viac racionálnejšieho, s chladnejšou hlavou, čo bol v čase druhej vlny pandémie atribút, ktorý voliči chceli vidieť a počuť.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie