Rozruch vyvolali zábery z dronu, na ktorých sa desiatky horolezcov tlačia okolo ťažko zraneného Hassana.
Pre záchranu osoby zo „západu“ by sa spravilo viac, tvrdí rakúsky horolezec. Nórka však tvrdenia odmieta (video)

15.8.2023 (SITA.sk) - Nórska horolezkyňa Kristin Harilová odmietla tvrdenia, že mohla spraviť viac pre záchranu života pakistanského nosiča, ktorý v závere júna skĺzol z úzkeho chodníka pri výstupe na najzradnejší štít planéty K2.
Dvadsťsedemročný otec troch detí Mohammad Hassan po niekoľkých hodinách v náročnom teréne a nevľúdnom počasí pod vrcholom druhej najvyššej hory na svete podľahol zraneniam.
Hassan mohol dostať šancu na život
Okolnosti smrti spomenutého muža z 27. júla vyvolali kontroverziu, ktorá zatienila Harilovej rekord. Nórka totiž pokorila všetkých 14 osemtisícoviek na svete za rekordných 92 dní, pričom predchádzajúci rekord držal Nepálčan Nirmal Purja, keď v roku 2019 zvládol takú misiu za 189 dní.
Podľa tvrdenia dvoch ďalších horolezcov mohol Mohammad Hassan dostať šancu na život, ak by v daný deň všetky výpravy, ktoré sa usilovali o výstup na K2, prerušili svoje úsilie a sústredili na záchrannú akciu. V takom prípade by sa podľa nich podarilo nosiča zniesť do údolia. Práve výstupom na K2 skompletizovala Harilová svoj spomenutý rekord.
Zábery z dronu
Harilová sa bráni tvrdením, že v daných podmienkach podľa nej nebolo možné zniesť muža bezpečne do údolia. "Som si istá, že ak by to bolo možné, každý by sa o to pokúsil. Nebolo to však možné," povedala 37-ročná Nórka, podľa ktorej spomenutá kontroverzia pokazila väčšiu radosť z jej rekordu. Priznala tiež, že sa jej v súvislosti s tým vyhrážali smrťou.
Cesta na vrchol bola preplnená, keďže 27. júl bol označený ako posledný deň sezóny na možný výstup na K2. V Pakistane v auguste zriadili špeciálny vyšetrovací tím, ktorého úlohou je zistiť fakty z uvedeného incidentu a či bolo možné pre záchranu spraviť viac. Výsledok vyšetrovania by mali zverejniť 22. augusta.
Pre osobu zo "západu" by sa spravilo viac
Podľa Harilovej sa Hassan pošmykol a zostal visieť na lane hore nohami. Ona a aj ďalší členovia jej tímu mali zostať pri nosičovi približne 90 minút, potom pokračovali nahor za členmi zaisťovacieho tímu. Pri zranenom údajne zostal kameraman, ktorý sa s ním delil o kyslík, poskytol mu teplú vodu a snažil sa ho zahriať.
Spomenutý kameraman po ďalšej hodine šiel za šerpami z jeho tímu, ktorí niesli dodatočný kyslík, o Hassana sa vtedy starali ďalšie osoby z iných výprav. Pri zostupe z vrcholu K2 potom už len videli mŕtve telo pakistanského nosiča.
Harilová tiež odmietla tvrdenia rakúskeho horolezca Wilhelma Steindla, podľa ktorého by sa pre prípadnú záchranu osoby zo "západného sveta" spravilo viac. "Skutočne sme sa ho pokúsili zachrániť ho a urobili by sme to isté, keby zo bol ktokoľvek iný, ak by tam visel hore nohami. Nemohli sme urobiť viac," povedala Nórka.
Najčítanejšia najnovšia správa
Vežu ikonického kostolíka vo Vysokých Tatrách zachraňujú, je v predhavarijnom stave

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.
Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.
Veže sú poškodené hnilobou
Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.
„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.
Výzva Obnov si svoj dom
Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.
„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.
Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.
V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.
Opravy kostola v jednotlivých etapách
Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.
„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.
Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.
To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.
„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.