Poznáme najčastejšie diagnózy, ktoré privedú pacientov s COVID-19 do nemocnice

Obezita mala rovnako nepriaznivý vplyv na hospitalizácie naprieč vekovými skupinami.

Koronavírus spôsobuje ochorenie COVID-19, ktoré, v tom lepšom prípade, mnohí vyležia doma.

Stav tisícov pacientov si však vyžaduje odbornú starostlivosť a preto skončia v nemocniciach.

Na priebeh ochorenia má vplyv aj celkový zdravotný stav človeka a diagnózy, ktorými trpel ešte pred infekciou vírusom.

Najčastejšie diagnózy

Odborníci z Gerald J. and Dorothy R. Friedman School of Nutrition Science and Policy sa zamerali na najčastejšie diagnózy, ktoré priviedli dospelých pacientov s COVID-19 do nemocnice.

S využitím matematickej simulácie zistili počet a pomer hospitalizácií s COVID-19, ktorým sa dalo predísť, ak by pacientov netrápili štyri problémy: obezita, vysoký krvný tlak, cukrovka alebo zástava srdca.

Výskum zverejnili v Journal of the American Heart Association (JAHA).

Budúce pandémie

Štyroch „vinníkov“ vybrali na základe dát zo štúdií z celého sveta, ktoré ukázali, že každý z nich je dôležitým faktorom v priebehu ochorenia COVID-19.

Špecifické riziko pre každú diagnózu analyzovali na základe dostupných údajov o pacientoch, ktorých rozdelili podľa pohlavia, veku a rasy.

Vedúci výskumu Dariush Mozaffarian uviedol, že vakcíny zredukujú počet hospitalizovaných, no dôležité sú aj celkové zmeny v kardiometabolickom zdraví.

„Vieme, že samotné zmeny v stravovaní, aj bez straty hmotnosti, rapídne zlepšujú metabolické zdravie do šiestich až ôsmich týždňov. Je nevyhnutné otestovať takéto zmeny životného štýlu s cieľom redukovať vážne prípady COVID-19, ale aj v súvislosti s pandémiami, ktoré nás zrejme čakajú,“ vysvetlil.

Zbytočné hospitalizácie

Vedci odhadujú, že spomedzi 906 849 hospitalizovaných ľudí na COVID-19 do 18. novembra 2020 v USA súviselo 30% (274 322) s obezitou, 26% (237 738) s hypertenziou, 21% (185 678) s cukrovkou a 12% (106 139) so zlyhaním srdca.

Z epidemiologického hľadiska predstavuje podiel percento hospitalizácií, ktorým by sa dalo zabrániť, ak by ľudia netrpeli spomenutými zdravotnými problémami.

Inými slovami, jednotlivci by sa mohli nakaziť vírusom, no nemuseli mať taký závažný priebeh ochorenia, ktorý si vyžadoval liečbu na nemocničnom lôžku. Bez týchto zdravotných problémov sa dalo predísť 64% (575 419) hospitalizácií.

Rozdiely

Model odhadol, že vek a rasová príslušnosť viedli k rozdielom v hospitalizácií súvisiacich s týmito štyrmi zdravotnými problémami. Osem percent hospitalizovaných dospelých do 50 rokov súviselo s cukrovkou. U ľudí starších ako 65 rokov diabetes súvisel s 29% hospitalizácií.

Obezita zase mala rovnako nepriaznivý vplyv na hospitalizácie naprieč vekovými skupinami.

Všetky štyri diagnózy mali vo všetkých vekových kategóriách vyšší podiel na hospitalizácií u ľudí tmavej pleti v porovnaní s belochmi. U ľudí nad 65 rokov súvisela cukrovka s 25% prípadov u belochov a s 32% hospitalizácií u občanov tmavej pleti. U Hispáncov to bolo až 34%.

Všetky štyri zdravotné problémy súviseli v kategórii od 18 do 49 rokov s 39% hospitalizácií na COVID-19 u belochov a s 50% u ľudí tmavej pleti.

Mozaffarian uviedol, že títo občania spolu s Hispáncami majú horšie výsledky súvisiace s COVID-19.

„Naše zistenia podporujú potrebu uprednostňovania distribúcie vakcín, vhodnej výživy či iných preventívnych opatrení voči ľuďom s kardiometabolickými problémami, a to najmä medzi ľuďmi najviac ovplyvnenými zdravotnými rozdielmi,“ vyhlásil.

Prevencia

Spoluautorka štúdie Meghan O’Hearn radí, že z hľadiska prevencie je dôležité, aby lekári podávali odporúčania svojim pacientom, a to najmä takým, ktorí môžu mať zvýšené riziko vzniku ochorenia COVID-19.

Mali by im podať odborné rady súvisiace s ich životným štýlom, ako napríklad stravovaním či fyzickou aktivitou, čím si môžu zlepšiť celkový zdravotný stav. „Je dôležité, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vedeli o rizikách, ktorým takýto ľudia čelia,“ dodala.

Izrael je dôkazom, že očkovanie proti COVID-19 funguje. Český odborník ale varuje pred nedostatkom vakcín