Švédska značka by tam mala preinvestovať viac ako miliardu eur a priamo vytvoriť 3 300 pracovných miest.
Pozitívny vplyv piatej automobilky na ekonomiku Slovenska sa prejaví až o niekoľko rokov, predpovedajú analytici
Z krátkodobého hľadiska nová automobilka slovenskej ekonomike ešte veľmi nepomôže. Príspevky k rastu HDP, podľa ministerstva financií kumulatívne 1,2 %, a zamestnanosti, spolu do 12-tisíc miest, resp. 0,4 %, sa však reálne podľa analytikov VÚB banky dostavia až spolu s výstavbou fabriky a po spustení výroby.
Nezamestnanosť môže ešte klesnúť
To sa očakáva najmä v rokoch 2025 až 2028. „Pri relatívne nízkej miere nezamestnanosti, ktorá do roku 2026 môže poklesnúť aj na nové historické minimá, môžeme tiež očakávať, že citeľná časť benefitov z nových pracovných miest poputuje pracovníkom zo zahraničia,“ myslia si analytici.
Slovensko v júli získalo záväzok piateho automobilového závodu na svojom malom území. Potvrdili sa tak špekulácie o príchode švédskeho Volva, tentokrát po prvý raz na východ krajiny do priemyselného parku Valaliky pri Košiciach.
Švédska značka by tam mala preinvestovať viac ako miliardu eur a priamo vytvoriť 3 300 pracovných miest.
Slovensko si posilní prvú priečku
„Krajina si tak posilní prvú priečku vo výrobe automobilov v prepočte na jedného obyvateľa, tentokrát závodom na čisto elektrické vozidlá. Zároveň sa posilní aj miestny klaster dodávateľov komponentov do finálnej výroby,“ uviedli analytici VÚB banky.
Dobrou správou podľa nich je výroba čisto elektrických vozidiel, keďže od roku 2035 sa spaľovacie pohony v EÚ už predávať nebudú.
Počet vyrobených automobilov na Slovensku sa od roku 2019 pohybuje okolo jedného milióna. Miestna produkčná kapacita sa tak novým závodom zvýši približne o štvrtinu.
Volvo získa od štátu doposiaľ najvyšší stimul v histórii, ostatným automobilkám sa o takejto cifre ani len nesnívalo
Ak bude automobilke Volvo poskytnutá vládou schválená štátna pomoc vo výške 267 miliónov eur, pôjde v absolútnej hodnote o najvyššie schválenú podporu v histórii Slovenska. Pre agentúru SITA to potvrdilo Ministerstvo hospodárstva SR.
Investícia smeruje na Východ
„K vládou schválenej sume sa ešte musí vyjadriť Európska komisia,“ dodal rezort. Kabinet schválil poskytnutie stimulu na rokovaní, ktoré sa konalo v ten istý deň, ako bola investícia na východnom Slovensku v sume približne 1,2 miliardy eur, ohlásená.
Zoznamu subjektov, ktorým bola na Slovensku poskytnutá regionálna investičná pomoc, pritom dominujú automobilky. V ani jednom prípade však doterajšia pomoc neprekročila 180 miliónov eur.
K tejto sume sa najviac priblížila žilinská Kia, trnavskú automobilku PSA podporil štát 166 miliónov eur a takmer 130 miliónov eur získal nitriansky Jaguar Land Rover.
Výroba elektrických vozidiel
Ako však upozorňuje ministerstvo hospodárstva, pomoc pre Volvo je veľmi ťažké porovnávať so stimulom, ktorý bol ako v prípade automobilky Kia schválený v roku 2004, teda takmer pred 19 rokmi.
Automobilka Volvo potvrdila výstavbu nového závodu na východe Slovenska koncom minulého týždňa. Do roku 2026 chce u nás preinvestovať okolo 1,2 miliardy eur a priamo vytvoriť 3 300 pracovných miest.
Produkovať bude elektrické automobily. Štart výstavby je plánovaný na rok 2023. Sériová výroba ďalšej generácie čisto elektrických automobilov Volvo Cars by mala byť realitou v roku 2026. Závod je plánovaný na produkciu do 250 000 vozidiel ročne.
Najčítanejšia najnovšia správa
Fico a Pellegrini sú na tom v prieskume dôveryhodnosti rovnako, najmenej ľudí verí Matovičovi
29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.
Najmenej dôveryhodný je Matovič
Naopak, najmenej dôveryhodným politikom je Igor Matovič (OĽaNO), ktorému nedôveruje 80 percent populácie Slovenska. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Median.sk od 1. februára do 5. marca na vzorke 1 006 respondentov starších ako 18 rokov.
Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.
Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.
Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?
Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.
Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.
Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.
