Búrka Daniel spôsobila v Líbyi ničivé povodne
Povodne v Líbyi: Môžu za túto katastrofu ľudia alebo len príroda?
Veľká časť mesta Derna na východe Líbye zmizla z povrchu zeme. O život prišlo viac ako 11-tisíc ľudí. Ďalších zhruba 10-tisíc ľudí je stále nezvestných. O to desivejší je fakt, že za povodne v Líbyi môže i ľudský faktor.
Východnú Líbyu zasiahla v nedeľu 10. septembra ničivá búrka Daniel, ktorá spôsobila v krajine apokalypsu. Najtragickejšie sa udalosti vyvinuli v meste Derna, kde po prudkých dažďoch praskli dve priehrady. Voda vo vlnách zatopila mesto a doslova vymazala pevný základ pod nohami jeho obyvateľov.
Celé štvrte boli strhnuté do mora, ktoré následne vyplavuje telá obetí. V Derne sa odhaduje, že o život prišlo viac ako 11-tisíc ľudí a približne 10-tisíc je nezvestných. Vzhľadom na to, že mnoho rodín bolo zmietnutých prúdmi, je možné, že sa nenájde nikto, kto by ohlásil prípadné straty. Záplavy pripravili o strechu nad hlavou najmenej 30-tisíc obyvateľov.
Toto ničivé povodňové nešťastie neohrozuje iba Dernu. Desiatky tisíc ľudí museli byť evakuované zo svojich domovov v celom regióne.
Kto môže za povodne v Líbyi
Líbyjčania sú zdrvení a zároveň nahnevaní na svojich vládnych predstaviteľov. Krajina je rozdelená medzi konkurenčnými vládami, ktoré sa sústreďujú na moc a zisk, pričom ignorujú potreby obyvateľstva. Ako uviedla Elham Saudi, riaditeľka organizácie Lawyers for Justice v Líbyi, búrka Daniel je síce prírodnou katastrofou, ale následné škody a tragédie sú výsledkom ľudskej činnosti, konkrétne korupcie, beztrestnosti a nedostatočnej infraštruktúry. Počet obetí by totiž bol nižší, ak by úrady vo východnej Líbyi včas zareagovali na výstrahu národného meteorologického centra, ktoré vydalo varovanie 72 hodín pred záplavami a uvedomilo všetky štátne úrady emailom a prostredníctvom médií.
Líbya je bolestivým príkladom toho, čo sa stane, keď vláda nie len zlyhá vo svojej povinnosti chrániť občanov, ale ešte ich aj vystavuje väčšiemu nebezpečenstvu. Po skorumpovanom režime Muammara Kaddáfího nasledovalo v krajine desaťročie nepokojov a politickej patovej situácie. Aj v dôsledku toho bola zanedbaná základná infraštruktúra.
Obe priehrady boli postavené v sedemdesiatych rokoch a štátny audit v roku 2021 ukázal, že neboli riadne udržiavané, hoci na ich údržbu bolo v rokoch 2012 a 2013 vyčlenených vyše dvoch miliónov eur.
Vplyv klimatickej zmeny
Nie je ešte zrejmé, do akej miery je katastrofa spôsobená klimatickou zmenou, no globálne otepľovanie zvyšuje frekvenciu a intenzitu extrémnych poveternostných javov. Len za posledných štrnásť dní zaznamenal Hongkong najväčšie zrážky od začiatku záznamov v roku 1884 a v Grécku spôsobili prívalové dažde zosuvy pôdy a kolaps infraštruktúry. Tieto udalosti, ako napríklad letné extrémne dažde v Číne, USA a Španielsku, sú varovaním pred tým, že nás čaká oveľa viac, a zdôrazňujú potrebu opatrení na ochranu životného prostredia, ako aj znižovania emisií uhlíka.
Najčítanejšia najnovšia správa
Zoroslav Kollár opätovne zdraví Sulíka, tentokrát hovorí o podivnom biznise s ropnými produktami (video)
3.12.2023 (SITA.sk) - Richard Sulík mal počas svojho ministrovania nastaviť biznis s ropou a ropnými produktmi tak, aby vyhovoval istým firmám. Ide o ropu a ropné produkty, ktoré má štát uskladnené pre prípad núdze.
Podivný biznis s ropnými produktami
Ako ďalej uviedol vo svojom najnovšom videu podnikateľ a právnik Zoroslav Kollár, celý biznis sa točí okolo spoločnosti Zväz pre skladovanie zásob, a.s., v ktorej má malý podiel aj bratislavská rafinéria Slovnaft, ktorá patrí medzi hlavných hráčov pri skladovaní núdzových zásob ropy a ropných produktov.
„Ekonomické výsledky tejto spoločnosti sú priam ohromujúce. Spoločnosť má iba jedného zamestnanca, obrat takmer 20 miliónov eur a zisk 3 milióny eur ročne. Firma snov. Takúto rentabilitu dosahujú iba drogoví díleri a obchodníci s bielym mäsom,“ podotkol Kollár. Podivný biznis sa má podľa Zoroslava Kollára točiť cez štátnu firmu Spoločnosť pre skladovanie, ktorá je jedna zo zakladateľov Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov.
Čoskoro končiaca zmluva
„Zväz pre skladovanie zásob si prenajíma od Spoločnosti pre skladovanie jej 70 percent skladovacích kapacít dlhodobo. To znamená, že má absolútny a nerušený monopol. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov sa tvári, že skladuje ropu a ropné produkty u skladovateľa, ktorý jej ponúka najlepšie podmienky. Nuž, ľahko sa vyhráva verejné obstarávanie, keď je niekto jediný na Slovensku. Dobre vymyslené,“ dodal Zoroslav Kollár, podľa ktorého štátu pre nastavenie takéhoto biznisu vzniká každoročne strata vo výške niekoľkých miliónov eur.
Richarda Sulíka po nástupe do funkcie ministra hospodárstva mali podľa Zoroslava Kollára spriaznení podnikatelia upozorniť, že zmluva medzi Zväzom pre skladovanie zásob a Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov končí v roku 2025.
Zmluva vďaka Sulíkovi
„Takže sa stalo niečo na Slovensku nevídané. Agentúra vyhlásila súťaž na skladovanie ropy a ropných produktov už v roku 2021 a verejné obstarávanie úspešne ukončila v roku 2022. To znamená, tri roky pred uplynutím doby, na ktorú mala zabezpečené skladovanie. Asi by sme ich mali za to pochváliť, ale nie je veľmi za čo. Spoločnosť Zväz pre skladovanie zásob má vďaka kooperácii so štátom monopol, takže verejné obstarávanie malo už vopred jasného víťaza. Vďaka Richardovi Sulíkovi má súkromná firma s jedným zamestnancom zabezpečenú zmluvu na ďalších 15 rokov,“ doplnil Zoroslav Kollár.
Za desať rokov má tak podľa neho Zväz pre skladovanie zásob zabezpečený príjem vo výške takmer 300 miliónov eur. Spoločnosť Zväz pre skladovanie má ešte podľa Zoroslava Kollára zarobiť ďalšie milióny pri výmene starých zásob ropy či ropných produktov.
