Poukazy na 10 eur na preplatenie internetových služieb v rámci boja s digitálnou chudobou by mali byť realitou v priebehu niekoľkých mesiacov.

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas-SD) to očakáva s tým, že ľudia to pocítia hneď po príprave a spustení projektu.

Sociálna poukážka

„Keď poviete, že dajte niekomu 10 eur v rámci sociálnej poukážky, ktorú nadefinujete na príjmovú chudobu rodiny, tak to znie veľmi jednoducho,“ povedal Raši.

Podľa neho podmienkou zaplatenia internetu je, aby ho sociálne chudobní ľudia v obciach mali natiahnutý. Pripomenul projekt odstránenia bielych miest, ktorý mal byť ukončený v roku 2020, ale reálne nebol.

„Jeden z prvých krokov bude znova zavolať operátorov, ktorí podpísali a deklarovali to, že biele miesta na Slovensku do konca roku 2020 nebudú. Keď biele miesta budú, tak sociálne poukážky nie je možné urobiť,“ upozornil Raši. Mladí ľudia podľa ministra odídu z obcí, ak nebudú mať pripojenie na internet.

Vyhodené peniaze, ale myšlienka dobrá

Pokiaľ ide o projekt Digitálny žiak, z očakávaných 150-tisíc bolo úspešných 120-tisíc. Ministerstvo informatizácie spolu s Digitálnou koalíciou tento projekt ešte posúdia.

„Viete, že sme ho aj kritizovali. Nepovažujem za správne pustiť sa do projektu, keď nemám istotu, že každý tablet bude tam, kde má byť, to znamená pri našich žiakoch a nie v záložniach,“ poznamenal Raši.

V takom prípade by to podľa neho boli vyhodené peniaze, ale tvrdí, že myšlienka je dobrá. „Urobiť to treba tak, aby sme vedeli, že tablet dáme niekomu, kto má napríklad internetový signál v danej obci alebo osade. A mať istotu, že tablet neskončí v záložni,“ dodal minister s tým, že netreba vymýšľať projekty pre projekty.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

2.12.2023 (SITA.sk) - Prezident Zväzu cestovného ruchu Slovenskej republiky Marek Harbuľák víta, že na Slovensku sa počas tohto roka opäť otvorila téma získania michelinskej hviezdy.

Slovensko je totiž jedinou z okolitých krajín, ktorá sa v zozname globálneho bedekra – Michelin guide – nenachádza.

Podľa Harbuľáka môže byť hlavným dôvodom fakt, že okolité krajiny dávali v uplynulých desaťročiach väčšiu váhu gastronómii.

Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, Slovensko po rozpade Československa nenadviazalo na snahu predať sa práve cez gastronómiu v zahraničí. Myslí si, že cesta k tomuto oceneniu pre Slovensko zrejme potrvá ešte niekoľko rokov.

Debaty na tému získania michelinskej hviezdy pre Slovensko ožívali ešte pred pandémiou, keď sa podľa Harbuľáka uskutočnili aj stretnutia so zástupcami tohto sprievodcu. Ďalším rokovaniam však dala stopku pandémia.

Slovensko preto stále podľa predsedu zväzu na mape Michelin v rámci Európy chýba, a to aj napriek tomu, že disponuje mnohými šikovnými a úspešnými ľuďmi v gastropriemysle. Ostatné krajiny tento potenciál využili.

Súčasť širšej kultúry

„Nevnímali gastronómiu v posledných desaťročiach ako niečo, čo nasýti či naplní biologické potreby, ale ako súčasť širšej kultúry, spoločenských podujatí. Toto sa u nás po 40. rokoch minulého storočia vytrácalo a my sme po rozpade Československa nenadviazali na snahu predať sa cez gastronómiu v zahraničí alebo rozpoznať Slovensko cez gastronómiu,“ skonštatoval Harbuľák.

Pred získaním ocenenia však Slovensko čakajú viaceré procesy. „Potom to záleží od tých, ktorí chodia v rámci sprievodcu hodnotiť. Zo skúseností z iných krajín treba toto obdobie počítať ešte na roky,“ zhodnotil.

Predseda zväzu preto víta možnosť hostiť na Slovensku šéfkuchárov s michelinovským ocenením.

„Myslím si, že to pomôže aj našej gastronómii, a to v pohľade na to, kde sú trendy. Podporí to aj rôznych mladých študentov či začínajúcich kuchárov, ktorí majú talent, aby ďalej rozvíjali svoju kariéru,“ poznamenal.

Smutný fakt

Fakt, že Slovensko je poslednou krajinou spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny (V4), ktorá nemá michelinskú hviezdu, označila za smutný aj riaditeľka najstaršieho hotela vo Vysokých Tatrách Miriama Vojčíková.

„Ešte tu neboli ani ľudia z Michelin Guide. Snažíme sa, nielen my, ale verím, že aj celá naša slovenská gastroscéna, robiť všetko pre to, aby sme ich tu mali, aby spoznali naše čaro, zažili našu gastronómiu,“ vysvetlila.

Pre Slovensko by toto ocenenie podľa nej prinieslo rozšírenie gastroturistiky.

„Ľudia by sem chodili za jedlom, zobrazili by sme sa na rôznych michelinských mapách. Určite by to znamenalo veľký prínos nielen pre hotely a reštaurácie, ale celkovo pre krajinu,“ doplnila.

Taliansky šéfkuchár ocenil kvalitu

Kvalitu gastronómie v Tatrách ocenil aj taliansky šéfkuchár a držiteľ michelinskej hviezdy Matteo Lorenzini.

Ten navštívil Slovensko v rámci pokračovania úspešného projektu hosťovania svetových hviezd gastronomickej scény v jednom z tatranských hotelov.

„Ostal som prekvapený. Nepoznám zvyšok Slovenska, ale našli sme tu vysoký štandard, čo sa týka investície, zariadenia, profesionality i prijatia. To je niečo, čo sa nebuduje, ani nedá naučiť. Je ľahké pochopiť, či je to fingované, alebo úprimné,“ zhodnotil s tým, že na Slovensko sa ešte chce vrátiť.

„Vedeli sme, že je tu veľký potenciál, ale po príchode sme našli ešte viac, ako sme očakávali,“ komentoval s tým, že Slovensku michelinské ocenenie praje.

Reštaurácie by sa pretekali

„Varenie s kolegami z inej reštaurácie, dokonca z takej, ktorá má michelinské ocenenie, je pre mňa a môj tím veľmi inšpiratívne. Na druhej strane je príjemné zistiť, že sme absolútne vyrovnaným partnerom a gastronómia je u nás skutočne na svetovej úrovni,“ podotkol šéfkuchár reštaurácie takzvanej prvej dámy Tatier Martin Klaučo.

Aj podľa neho by zaradenie do zoznamu Michelin Slovensku pomohlo nielen z pohľadu cestovného ruchu.

„Aj reštaurácie na Slovensku by sa možno pretekali medzi sebou, čo by dvíhalo kvalitu reštaurácií i jedla,“ skonštatoval.