Národná diaľničná spoločnosť, a. s., (NDS) upozornila motoristov, že v utorok 31. januára sa končí platnosť ročnej elektronickej diaľničnej známky pre rok 2022.

Zároveň plánuje tento typ známky neskôr deaktivovať z dôvodu, že ekonomicky už nemá význam ju ponúkať motoristom od istého mesiaca, pretože ročná známka končí vždy v januári nasledujúceho roka.

„Ak chceme byť proklientskí, od marca, apríla by sme mali túto známku deaktivovať v eshope, pretože už naozaj nie je výhodné pre motoristu si ju kúpiť,“ informovala v podcaste hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková. V predaji bude naďalej 365-dňová diaľničná známka s platnosťou od dňa zakúpenia.

Z celkového predaja 4,7 milióna kusov diaľničných známok v minulom roku pripadlo približne 20 percent na ročnú známku. „Vybrali sme na diaľničných známkach 90 miliónov eur a dvadsať percent robí výber za ročnú známku,“ uviedla hovorkyňa diaľničiarov. Pripomenula, že v niektorých krajinách po zavedení 365-dňovej známky ročnú známku zrušili.

Jednodňová elektronická známka

NDS plánuje po novom zaviesť jednodňovú známku, čo presadzuje aj Európska únia. Zvýšenie cien všetkých druhov známok od začiatku tohto roka bolo podľa diaľničiarov dôležité pre to, aby vedeli nastaviť cenu jednodňovej známky.

„Mali by sme ponúkať jednodňovú elektronickú známku turistom od istého času, čiže, aby sme vedeli ekonomicky určiť najvýhodnejšiu cenu, tak bolo potrebné ceny valorizovať,“ poznamenala Žgravčáková.

Diaľničné známky s platnosťou od 1. januára 2023 sú drahšie o dvadsať percent. Cena známok s platnosťou na tento kalendárny rok a 365 dní sa zvýšila z 50 eur na 60 eur, v prípade 30-dňovej známky zo 14 eur na 17 eur a 10-dňovej z 10 eur na 12 eur. Ministerstvo dopravy SR zdôvodnilo zvýšenie cien diaľničných známok zvyšujúcimi sa nákladmi NDS na údržbu a opravy diaľničnej siete.

Ceny diaľničných známok sa na Slovensku predtým upravovali v roku 2011, pričom odvtedy dĺžka siete diaľnic a rýchlostných ciest narástla približne o tretinu, teda o tristo kilometrov. Ročnú diaľničnú známku si bude podľa dočasne povereného ministra dopravy Andreja Doležala (nom. Sme rodina) možné kúpiť poslednýkrát, predaj ročnej známky má byť postupne utlmovaný.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.