14.6.2023 (SITA.sk) - Lokálni turisti sú náročnejší. Po vypuknutí vojny na Ukrajine museli prevádzky prehodnotiť aj svoju cenovú politiku. To všetko sú dozvuky pandémie, inflácie, ale aj reakcia na aktuálnu situáciu v Európe.

Cestovný ruch, gastro sektor a hoteliéri sa za uplynulé tri roky dostali do zložitej situácie. Najskôr sa museli vyrovnať s pandémiou, potom prišla vojna na Ukrajine a inflácia. Mnohí podnikatelia postupne ukončili svoju činnosť, iní ju pozastavili počas zimných mesiacov kvôli energiám a našli sa aj takí, ktorí svoje služby upravili, urobili zmeny a priniesli nový vietor. Cestovný ruch v Európe si prešiel a ešte stále prechádza náročným obdobím. Aká je situácia na lokálnom trhu a u našich českých susedov? Plánujú podnikatelia odchod do zahraničia?

Pandémiu viaceré zariadenia využili na redizajn nielen samotných priestorov, ale v mnohých prípadoch aj celkových ponúkaných služieb. Podľa Kotíka sa tak veľa ubytovacích miest pustilo práve počas pandémie do rekonštrukcií, a tak dnes už lákajú hostí do nových priestorov, poprípade na nové služby.

Ožíva návrat k prírode. Obľúbené sú najmä chalupy a chaty

Odborníci z Amazing Places zaznamenali v Českej republike veľký nárast nových miest a to predovšetkým v oblasti chát či chalúp, najnovšie aj glampingu, ktorý sa stal fenoménom práve počas pandémie. "Na trhu teda rastie konkurencia a je potrebné mať nielen pekné miesto, ale tiež sa starať o marketing, sociálne siete a podobne. Lokálni turisti sú rovnako z roka na rok náročnejší a radšej si za kvalitu priplatia," dopĺňa Kotík a podobne vníma situáciu aj na Slovensku, kde si glamping nachádza tiež svoje miesto.

Po pandémii prišla ďalšia kríza v podobe vojny na Ukrajine, čo opäť zasiahlo aj cestovný ruch a, samozrejme, celkovú ekonomiku. Podnikatelia v hoteliérstve, gastre a celkovo v turizme preto museli zhodnotiť svoj biznis plán a urobiť si nový finančný plán. "Medzi najväčšie výzvy minulého roka patrilo vysporiadanie sa s ekonomickou krízou. Pandémia síce skončila, ale začiatok vojny na Ukrajine so sebou priniesol ďalšie komplikácie. Nemálo miest muselo prehodnotiť svoju cenovú politiku, prípadne ďalšie ekonomické aspekty svojho podnikania," vysvetľuje najnovšie výzvy a problémy lokálnych zariadení Petr Kotík.

V oblasti gastro a ubytovacích prevádzok je nedostatok pracovných a zároveň i kvalitných síl, s týmto problémom bojovali majitelia zariadení už predtým. Táto situácia sa následne zhoršila a rovnako to vníma aj Kotík. "Za zmienku tiež stojí nedostatok kvalitného a motivovaného personálu. Veľká časť ľudí odišla z gastra, prípadne z hospitality odboru práve počas pandémie a už sa do neho nevrátila," vysvetľuje.

Do niektorých lokalít sa stále nevrátilo dostatok turistov, inak dozvuky z pandémie už nie sú hmatateľné. "Jediné, čo zariadenia ešte trápi, je nedostatok zahraničných turistov z určitých krajín. A síce sa to z roka na rok zlepšuje, tak miesta ako napríklad Český Krumlov alebo Karlove Vary stále nie sú na číslach, ako boli pred pandémiou. Na druhej strane je pre tieto lokality malou útechou fakt, že tam jazdí viac tuzemských turistov. Zároveň vnímame aj záujem českých turistov o lokality na Slovensku. Celkovo sú pre zahraničných turistov najväčším lákadlom na Slovensku zimné strediská a potom i Bratislava," hodnotí dopady pandémie s odstupom času Petr Kotík, ktorý sa s projektom Amazing Places vyberá i do ďalších krajín a minulý rok spojili svoje sily a pod ich hlavičku pribudol aj exotický projekt Bába na Bali.

Znamená to, že momentálna situácia môže lokálnych podnikateľov inšpirovať k tomu, aby sa zamysleli nad tým, ako naštartovať svoje podnikanie za hranicami Slovenska či Česka? "Biznis v zahraničí nebude pre každého. Dôležité je v tomto smere najmä finančné zázemie a skúsenosti s danou destináciou a je to teda len pre pár vybraných, prípadne odvážnych ľudí," uzatvára tému podnikania v cestovnom ruchu zakladateľ zážitkového cestovania Amazing Places Petr Kotík.

Informačný servis

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

9.12.2023 (SITA.sk) - Izraelské bojové lietadlá v noci na sobotu bombardovali Pásmo Gazy vrátane niektorých zmenšujúcich sa kúskov územia na juhu, ktoré Jeruzalem odporučil palestínskym civilistom ako evakuačné oblasti.

Najnovšie bombardovanie prišlo po tom, ako USA vetovali rezolúciu Organizácie Spojených národov požadujúcu okamžité humanitárne prímerie v Gaze napriek tomu, že ju podporila väčšina členov Bezpečnostnej rady OSN.

Od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zomrelo viac ako 17 400 ľudí.

Viac o téme: Izraelsko-palestínsky konflikt

Ministerstvo však nezverejňuje informácie, koľko obetí tvoria civilisti a koľko bojovníci.

Vojna vypukla po tom, ako Hamas začiatkom októbra vtrhol do južného Izraela a zabil zhruba 1 200 ľudí, prevažne civilistov. Zodpovednosť za civilné obete v Gaze podľa Izraela nesie hnutie Hamas, pretože civilistov využíva ako ľudské štíty.

USA naďalej odmietajú prímerie

Od prvého decembra, čiže od skončenia niekoľkodňového prímeria, bolo zabitých viac ako 2 200 Palestínčanov.

Napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku administratíva amerického prezidenta Joea Bidena naďalej trvalé prímerie odmieta a tvrdí, že by umožnilo Hamasu prežiť a ohrozovať Izrael.