Predpokladá sa, že na Slovensku bude pôsobiť do 2 100 vojakov členských krajín NATO.
Parlament odobril prítomnosť vojsk NATO na Slovensku, smeráci sa okrem jedného poslanca zdržali
15.3.2022 (Webnoviny.sk) - Parlament vyslovil súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl členských krajín NATO na území SR. K tomuto kroku vláda a parlament pristúpili po vojenskom útoku Ruska na Ukrajinu. Návrh zo 134 prítomných podporilo 96 poslancov, proti bolo 15, zdržalo sa 22 a jeden poslanec nehlasoval.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Klub opozičnej strany Smer-SD sa zdržal hlasovania. Prítomnosť vojsk NATO podporil zo Smeru-SD poslanec Jaroslav Baška, ktorý bol v minulosti ministrom obrany. Návrh podporili aj nezaradení poslanci zo strany Hlas-SD.
Podľa vládneho materiálu by malo prísť do 600 vojakov z Českej republiky, do 200 vojakov z Holandska, do 100 vojakov z Poľskej republiky, do 100 vojakov Slovinskej republiky, do 400 vojakov zo Spojených štátov amerických a do 700 vojakov z Nemecka.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) počas parlamentnej rozpravy upozornil, že celkový počet 2 100 vojakov NATO na Slovensku sa nevyužije. Povedal, že sa rokuje so spojencami o ďalších spôsobilostiach, ktoré SR nemá. Spomenul systém protivzdušnej obrany Patriot alebo posilňovanie spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Tým, že tieto spôsobilosti Slovensko získa od spojencov zadarmo, ušetrí podľa Naďa stovky miliónov eur.
Parlament tiež vyslovil súhlas s aktualizáciou vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a rovnako súhlasil s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ. Za prijatie uznesenia hlasovalo 119 poslancov zo 133 prítomných.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, nezvyšujú sa takzvané mandátové počty príslušníkov ozbrojených síl vo vojenskom zastúpení mimo územia SR. Aktuálny počet 124 je výhradne v rozsahu schválených celkových mandátových počtov a predložený návrh nemá finančný vplyv.
Z tohto dôvodu výdavky súvisiace s predloženou aktualizáciou vojenského zastúpenia sú zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva obrany SR.
Správa Ruskej tajnej služby FSB: Rusko môže vojnu len rôznymi spôsobmi prehrať, čaká ho katastrofa
Danko chce nechať celý konflikt na Rusov a Ukrajincov, súhlasí s Orbánom a zbrane by im neposielal
Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu
Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu
Benjamin Ferencz, posledný žijúci prokurátor v Norimberskom procese s nacistickými predstaviteľmi v rokoch 1945 - 1946, vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by mal skončiť „za mrežami“. Povedal to v rozhovore pre britský The Mirror.
„Zločiny, ktoré Rusko teraz pácha na Ukrajine, sú hanbou ľudskej spoločnosti. Zodpovední by sa mali zodpovedať za agresiu, zločiny proti ľudskosti a obyčajné vraždy. Čím skôr začnú ťahať zločincov pred súd, tým šťastnejší budeme,“ povedal Ferencz. Podotkol, že najprv by Rusko potrebovalo úplne novú vládu, aby Putina a jeho okruh najbližších spolupracovníkov mohli zatknúť a uväzniť.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Nepovažuje to však za nereálne a tvrdí, že Putin by napokon mohol skončiť vo väzení ako vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. „Je to veľmi realistické,“ dodal Ferencz, ktorý 11. marca oslávi 102. narodeniny. „Všetko, čo potrebujeme, je odhodlanie to urobiť, Rusi nežijú na Mesiaci. Chcem vidieť Putina za mrežami. Je to možné.“ skonštatoval.
Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny
Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.
Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.
Novorusko a Malorusko
Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.
V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.
Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady
Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.
„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.
Snaha Moldavska je hodná potrestania
Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.
Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.
Aké budú ekonomické dopady invázie Ruska na Ukrajinu? Analytik odporúča sledovať niekoľko faktorov
Invázia Ruska na Ukrajinu prekvapila Európu, svet a aj trhy. Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, investori spustili výpredaj svojich rizikových akciových titulov a začali nakupovať bezpečné aktíva, ako sú drahé kovy a dlhopisy.
„Veľký rast nestability priniesol vystrelenie cien komodít ako uhlie, pšenica, ale aj ropa, kde cena preskočila 100 dolárov za barel. Ruská federácia je významným dodávateľom energetických surovín pre EÚ, čo spôsobilo markantné zvýšenie cien plynu,“ povedal Horňák.
Pokles výnosov nemeckých a slovenských štátnych dlhopisov nebol podľa neho až tak veľký. Desaťročné nemecké výnosy klesli o 6 bázických bodov z 0,23 % na 0,17 %, slovenské výnosy klesli z 0,66 % na 0,49 %.
Z Ruska k nám prúdi ropa aj plyn
Aj keď z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavuje Ukrajina a Rusko významných obchodných partnerov pre Slovensko, keď podiel importov a exportov sa pohybuje v jednotkách percent, Ruská federácia však podľa Horňáka dodáva na Slovensko až dve tretiny ropy a ropných produktov a viac než 90 % plynu.
„Ďalší vývoj konfliktu ukáže, ako a do akej miery bude zasiahnutá vzájomná ekonomická spolupráca a výmena tovarov a teda do akej miery bude zasiahnuté hospodárstvo. Okrem toho sa niektoré slovenské podniky vo veľkej miere spoliehajú na dodávky surovín z východu, napríklad železnej rudy,“ hovorí analytik.
Vzhľadom na tento vývoj existuje podľa Horňáka niekoľko faktorov, ktoré je v súčasnosti potrebné sledovať. Cena energií ostane s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho zvýšená, čo sa bude prelievať aj do cien iných tovarov a služieb, čím by miera inflácie mohla dosahovať vyššie úrovne aj v ďalšom období.
Tlak na verejné financie vzrastie
V prípade narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov a útlmu aktivity v dôsledku vysokých cien vstupov, materiálov, tovarov môže zároveň prísť pokles ekonomickej výkonnosti cez zníženie investícií a spotreby domácností. Do popredia sa podľa analytika dostáva hrozba kombinácie nižšieho ekonomického rastu a zvýšenej inflácie.
Samotné napätie a nestabilita budú podľa analytika negatívne vplývať na rozhodovanie ekonomických subjektov, vzrastie tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom nákladov súvisiacich s konfliktom, ale aj potenciálna pomoc ekonomike pri zvládaní sťažených podmienok.
„Pravdepodobnosť skorého zvyšovania sadzieb ECB je o niečo nižšia. Cena peňazí dlhších splatností na trhu však zatiaľ veľmi neklesla, takže trh so sprísňovaním menovej politiky stále počíta,“ dodal Horňák.
Najčítanejšia najnovšia správa
Ruský bombardér Tu-22M3 sa zrútil na juhu krajiny, údajne bol zostrelený (video)
19.4.2024 (SITA.sk) - Lietadlo ruskej armády sa v piatok ráno podľa gubernátora Stavropoľského kraja zrútilo v tomto regióne na juhu Ruska.
„Naliehavá správa. Na poli v okrese Krasnogvardejskoje havarovalo prúdové lietadlo ... piloti sa katapultovali," napísal gubernátor Vladimir Vladimirov na komunikačnej platforme Telegram a zverejnil fotografiu havarovaného lietadla.
Neskôr dodal, že dvoch pilotov našli živých a previezli ich do nemocnice. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Telegramové kanály uviedli, že stroj Tu-22M3, ktorý Rusko používa na útoky na Ukrajinu, sa zrútil, pretože bol zostrelený. Hovorca ukrajinských vzdušných síl Iľja Jevlaš informácie o zostrelení vojenského lietadla v Rusku nepotvrdil ani nepoprel.
Tu-22M je nadzvukový strategický bombardér.
Viac k téme: Bombardér Tu-22M3, Ruská armáda, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Ruský bombardér Tu-22M3 sa zrútil na juhu krajiny, údajne bol zostrelený (video) © SITA Všetky práva vyhradené.
