• Dnes je: Štvrtok 02. decembra 2021 meniny má Bibiána

Ostrovy sú priekopníci v prechode na čistú energiu

Ostrovy sú priekopníci v prechode na čistú energiu

Spôsoby, akými dokážu ostrovy zmeniť svoju energetickú schému, sú takmer také rozmanité ako ostrovy samotné.

Ostrovy čelia pri dovoze fosílnych palív prehnaným cenám, majú problémy s pitnou vodou a okrem toho patria medzi regióny, najviac ohrozené stúpajúcou hladinou morí, suchami a záplavami. Preto niet sa čo čudovať, že prechod na čistú energiu berú ako svoju prioritu.

Približne 11-tisíc ostrovov našej planéty má stálych obyvateľov, pričom 2 400 európskych ostrovov je domovom 16 miliónov ľudí.

Na dosiahnutie klimatických cieľov prijatých Európskou úniou, ktoré majú za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o minimálne 55 percent do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, je však potrebné znížiť množstvo emisií CO2, pochádzajúce z výroby elektrickej energie.

Ako je teda možné dosiahnuť energetickú sebestačnosť, ktorá ochráni budúcnosť ostrovov a súčasne splní klimatické ciele? Vietor fúka, slnko svieti a vlny obmývajú brehy. Využitie týchto obnoviteľných zdrojov energie (OZE) má obrovský potenciál na zníženie či odstránenie potreby využívať energiu z fosílnych palív na ostrovoch.

Čistá elektrická energia vytvorená ostrovmi pre ostrovy

Spôsoby, akými dokážu ostrovy zmeniť svoju energetickú schému, sú takmer také rozmanité ako ostrovy samotné. Viaceré európske príklady pritom už stihli upútať svet a urobiť z ostrovov nasledovaniahodné príklady.


Ostrov Aero v Dánsku, s typickými pestrofarebnými domami a vydláždenými ulicami, je na dobrej ceste k úplnému prechodu na OZE a zaslúžene získal prvú priečku v súťaži RESponsible Island, ktorú organizovala EÚ s cieľom oceniť celkové úspechy miestnych iniciatív v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.


Podľa Halfdana Abrahamsena, manažéra pre médiá a informácie spoločnosti Aero EnergyLab, ich veterné elektrárne v súčasnosti vyrábajú viac energie než ostrov spotrebuje – ročne ide o 125 až 140 percent. Oblastné teplárne so zabudovanými zásobníkmi teplej vody sa pri vykurovaní ostrova spoliehajú na solárnu energiu, tepelné čerpadlá, biomasu a biopalivá, ktoré pokryjú približne 70 percent potreby energie na vykurovanie.

Na menších a izolovanejších ostrovoch sa život „mimo systému“ javí ako dovolenka snov pre zaneprázdneného človeka z mesta, no pre ostrovanov predstavuje energetickú izoláciu vedúcu k problémom pri výrobe pitnej vody. Tieto ostrovy si môžu vziať príklad z ostrova El Hierro, ktorý patrí medzi najmenšie ostrovy Kanárskych ostrovov a stal sa po ostrove Aero ďalším víťazom Ceny RESponsible Island.


„Odsoľovanie morskej vody a následná distribúcia vody sa podieľajú na dopyte po energiách až vyše 40 percentami. Tento fakt bol impulzom pre výstavbu vodnej elektrárne využívajúcej veternú energiu, ktorá bola vybudovaná v rámci projektu 100%RES-EL HIERRO“, vysvetlil Santiago González, výkonný riaditeľ spoločnosti Gorona del Viento El Hierro, ktorá elektráreň prevádzkuje.


Keď fúka vietor, jeho energia roztáča turbínu a vyrába elektrickú energiu. Nadbytočná veterná energia sa využíva na prečerpanie vody z dolnej nádrže do vyšších polôh, kde je pomocou gravitácie pripravená vyrábať elektrickú energiu, dokonca aj v čase bezvetria. Elektráreň bude schopná pokryť až 70 percent ročného dopytu po energiách na ostrove. Už stihla zabezpečiť 100 percent energie až 25 dní po sebe!


Podobné hybridné technológie, ktoré nachádzajú spôsoby, ako vytvoriť zásoby energie v čase prebytku, zvyšujú potenciál prerušovaných OZE. Drobný grécky ostrov Tilos využil tento potenciál a rozbehol hybridnú elektráreň pozostávajúcu z veternej turbíny, malého fotovoltaického (FV) parku a systému skladovania energie na báze batérií, ktorá je prvá svojho druhu v Grécku a jedna z prvých v Európe.

Podľa Eustathiosa Kontosa, generálneho sekretára ostrova Tilos, bolo na ostrove pred spustením projektu TILOS v roku 2015 inštalovaných len zopár FV panelov na obytných domoch. Prešlo pár rokov a ostrov sa môže pochváliť plne funkčnou hybridnou elektrárňou, ktorá dokáže zabezpečiť okolo 50 až 60 percent potrebnej energie dokonca aj počas roka s miernym vetrom. Počas niekoľkých zimných mesiacov ostrov exportoval prebytočnú čistú energiu na susedné ostrovy.

Nielen výroba energie, ale aj doprava musí byť zelená

Existuje viacero spôsobov, ako podporiť prechod na čistú energiu, a ostrovy napredujú vďaka mnohostrannému prístupu.


„Úspech projektu TILOS nás inšpiroval k tomu, aby sme urýchlili rozmach výroby čistej energie, opatrení na úsporu energie, inteligentných riadení energie vo verejnom osvetlení a tiež a správe vodovodnej siete. Pridali sme tiež konvenčné nabíjacie stanice a nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá (EV) na báze FV. Uhlíková neutralita je náš hlavný cieľ v blízkej budúcnosti,“ dodal Kontos.


Doprava je ďalším významným prispievateľom k emisiám, ktoré majú za následok klimatické zmeny, a ostrovy napredujú aj v tejto oblasti. Ostrov Aero podporuje používanie EV a vďaka solárnym panelom a kvapalným palivám sa mu podarilo znížiť emisie autobusov až o 40 percent. Bezplatné jazdy autobusom majú za následok, že ekologické autobusy prepravujú päťkrát viac ľudí, čím sa výrazne znižuje znečistenie spôsobené automobilmi a výdavky na údržbu a rozširovanie ciest.

Na dánskom ostrove Aero premáva prvý nehlučný a bez zápachový trajekt Ellen. Ellen je najväčším trajektom svojho druhu na svete a vznikol v rámci projektu E-ferry.

Budovanie udržateľnosti si vyžaduje celú komunitu

Zapojenie komunity je základným predpokladom dlhodobého úspechu, a hoci to platí všade, na malých ostrovoch je to ešte dôležitejšie.


Družstvá sú dánska tradícia, počnúc prvou družstevnou mliekarňou, ktorú založili dánski poľnohospodári v roku 1882, až po najstaršiu fungujúcu veternú turbínu na svete (43 rokov a stále funguje!), ktorú vybudovali dánski učitelia. V roku 1985 bola na ostrove Aero vybudovaná prvá veterná farma v komunitnom vlastníctve a jej veterné farmy sú naďalej v komunitnom vlastníctve.


Na podobnom princípe fungujú oblastné elektrárne, kde ide o súkromné spoločnosti s družstevným vlastníctvom. „Keď sa pripojíte k jednej z našich troch oblastných elektrární, musíte si automaticky kúpiť podiel. Z našich skúseností vieme, že miestne vlastníctvo vedie k miestnemu prijatiu a nadšeniu,“ poznamenal Abrahamsen.


„Nie na mojom dvore je fráza známa každému, kto sa pokúsil postaviť veternú turbínu alebo vybudovať solárnu elektráreň – miestne vlastníctvo uľahčuje proces zmien.“ González pritakáva: „V konečnom dôsledku, zmeny, ktoré sú prospešné pre občanov, podporujú ich prijatie a podporu. Naše nabíjacie stanice pre vozidlá sú zadarmo a časť úspor z hydroelektrárne využívajúcej veternú energiu sa prenáša na ostrovanov vo forme dotácií na nákup elektrických vozidiel alebo domácich FV systémov.“

Ďalšia výzva o grant už v októbri

Rozhodnutie o tom, čo a ako implementovať, nie je také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pomáha v tom projekt INSULAE s novým nástrojom na plánovanie investícií na ostrovoch v podobe softvéru ako služby.


„Nástroj na plánovanie investícií poskytuje spoľahlivé poznatky scenárov, ponúka udržateľné alternatívy prispôsobené jednotlivým ostrovom a postupný dlhodobý vývoj,“ povedala Jeanne Fauquetová, produktová manažérka spoločnosti Artelys. Zároveň funguje ako komunikačný nástroj, ktorý pomáha podeliť sa o vízie budúcnosti so širším publikom.


Ako teda ostrovy premieňajú svoje akčné plány na činy? „Iniciatíva NESOI European Islands Facility poskytuje miestnym úradom a súkromným inštitúciám odbornú technickú pomoc priamo na mieste. Medzi ne patria napr. energetické analýzy, obchodné a finančné modely, definovanie postupov výberových konaní, atď. Cieľom je prostredníctvom budovania kapacít a vytvárania sietí posilniť postavenie miestnych subjektov na ostrove,“ vysvetlila Andrea Martinezová, zastupujúca generálna riaditeľka spoločnosti Sinloc a koordinátorka projektov NESOI.

Pomoc iniciatívy NESOI je k dispozícii pre všetkých 2 400 osídlených európskych ostrovov, pričom pre investície je pripravených celkovo 6,2 milióna eur. Každý príjemca získa grant v maximálnej výške 60 000 eur a ďalšiu technickú pomoc v hodnote 60 000 eur, ktorú poskytne tím odborníkov iniciatívy NESOI priamo na mieste. V ich prvej otvorenej výzve z októbra 2020 bolo schválených 28 projektov, ktoré by mali eliminovať približne 300 kiloton emisií oxidu uhličitého ročne. Ďalšia výzva na financovanie bude spustená v októbri 2021.


NESOI zabezpečuje dlhodobú realizovateľnosť projektov výberom tých projektov, ktoré si dokážu udržať plusovú úroveň ziskovosti pri stredne až nízko rizikových investíciách. O financovanie sa však môžu uchádzať projekty na všetkých úrovniach vyspelosti.


„Azda najpôsobivejším výsledkom projektu NESOI bolo doteraz to, že po úspechu prvej výzvy sa naša pôvodne plánovaná mobilizácia investícií vo výške 100 miliónov eur zvýšila takmer 10-násobne na takmer miliardy eur,“ hovorí Martinezová.


Tento článok pôvodne vyšiel v časopise Horizon, ktorý sa zaoberá výskumom a inováciami v rámci EÚ.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie