Peňažný príspevok na opatrovanie štát poskytuje priamo osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.
Opatrovatelia si môžu od júla prilepšiť, vzrásť by mala aj sadzba osobnej asistencie
Opatrovateľom v produktívnom veku a opatrovateľom, ktorí dostávajú dôchodkovú dávku, sa má od začiatku júla tohto roka zvýšiť príspevok na opatrovanie.
Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády, ktorý predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania.
Zvýšenie až o 43 eur
Príspevok pre poberateľov v produktívnom veku pri opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa má zvýšiť o viac ako 43 eur eura na 569 eur mesačne. Ide o tohtoročnú sumu čistej minimálnej mzdy.
Ak ide o opatrovateľa ako poberateľa dôchodkovej dávky, suma peňažného príspevku na opatrovanie stúpne na 426,75 eura mesačne, teda na 75 percent príspevku poskytovaného opatrovateľovi v tzv. produktívnom veku.
Od začiatku júla má vzrásť aj sadzba za jednu hodinu osobnej asistencie, a to o 32 centov na 5,52 eura. Táto sadzba slúži na výpočet výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
Stanovenie výšky príspevku
Peňažný príspevok na opatrovanie štát poskytuje priamo osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.
Jeho výška je stanovená v závislosti od toho, či opatrovateľ poberá, resp. nepoberá niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok a od počtu opatrovaných fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.
Navrhovaným nariadením sa majú zvýšiť všetky mesačné výšky peňažného príspevku na opatrovanie u opatrovateľov v tzv. produktívnom veku, ako aj u opatrovateľov poberajúcich dôchodkovú dávku.
Najčítanejšia najnovšia správa
Toľko vecí je financovaných, ktoré by financované ani nemuseli byť, hovorí odborník o slovenskom zdravotníctve
Ministerstvo zdravotníctva SR je z hľadiska čerpania eurofondov jedno z najslabších. V debate na konferencii Vizionári 2023 to uviedol odborník Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na zdravotníctvo Peter Stachura.
Narážal tak na problémy spojené s výstavbou nemocnice Rázsochy a nesystematické čerpanie eurofondov. Podľa Stachuru je využitie peňazí z plánu obnovy povinnosťou štátu.
„Potrebujeme dofinancovať zdravotníctvo, bez toho sa to nedá. Zdravotníctvo musí byť prioritou budúcej vlády,“ tvrdí.
Financovanie banálnych vyšetrení
Zdravotníctvo na Slovensku podľa Stachuru nezvláda financovanie banálnych vyšetrení a problém je v nesystematickosti.
„Toľko vecí je financovaných, ktoré by financované ani nemuseli byť. Máme nadbytočné množstvo CT vyšetrení, MR vyšetrení a predoperačné vyšetrenia robíme duplicitne. Robotická chirurgia sa rozbieha ako huby po daždi. Tieto veci sa musia zadefinovať, kde to má zmysel a kde to zmysel nemá,“ zdôraznil.
Preventívne prehliadky
Expert KDH sa vyjadril aj k téme primárnych prevencií na Slovensku. Problémom podľa neho je to, že sa nemerajú žiadne dáta z preventívnych prehliadok.
„Nemeriame, čo vlastne z tej preventívy máme. Nevieme, aké sú dáta, nechávame ľudí chodiť na preventívne prehliadky a nevieme, čo z toho majú, či naozaj máme záchyt nejakých ochorení,“ povedal.
Na racionálnom nastavení systému sa podľa Stachuru vedia ušetriť zdroje v zdravotníckom sektore.
