Slováci si čoraz viac osvojujú digitálne technológie v súvislosti s rastúcou dôverou k bankovým operáciám v digitálnom priestore.

Podľa prieskumu Eurobarometra má dôveru v online bankovníctvo 61 percent obyvateľov Slovenska.

Pandémia koronavírusu

Online bankovníctvu verí v priemere 73 percent Európanov, informovala v piatok spoločnosť 365.bank. Slováci veria aj samotným bankovým inštitúciám. Tie svoje služby stále viac digitalizujú, čo urýchlila aj pandémia koronavírusu, ktorá nahrávala nielen online bankovým službám, ale aj bezhotovostným transakciám.

„K dôvere, ale aj čoraz častejšiemu využívaniu digitálnych technológií, ako sú mobilná aplikácia, internet banking, resp. platby mobilom a hodinkami, prispieva nielen vysoká miera bezpečnosti, ale aj ich jednoduché ovládanie,“ uviedla hovorkyňa 365.bank Linda Valko Gáliková.

V susedných krajinách je dôvera v online služby porovnateľná ako na Slovensku. V Česku a v Maďarsku dôveruje digitálnym službám 61 percent klientov bánk, v Rakúsku 69 percent a v Poľsku 77 percent.

Tvárová biometria

Dôvera a bezpečnosť digitálnych riešení sú prepojené nádoby. Typickým príkladom bezpečnostnej technológie, ktorú navyše ľudia využívajú v bežnom živote na dennej báze, je tvárová biometria.

„V bankovníctve tvárová biometria sleduje približne 30 referenčných bodov. Algoritmus vyhodnocuje polohu a tvar očí, nosa, lícnych kostí a brady, ktoré porovnáva s fotografiou z občianskeho preukazu,“ priblížil manažér komunikácie v spoločnosti Innovatrics Ján Záborský.

Podľa Valko Gálikovej biometriu v podobe odtlačku prsta alebo skenu tváre využíva 6 z 10 bankových klientov. Ide najmä o situácie ako sú zakladanie účtu, odomykanie aplikácie, resp. platby mobilom. Pri digitálnom zakladaní účtu je zároveň tvárová biometria preferenciou klientov pred klasickým videohovorom. Podľa 365.bank využíva tento spôsob online overenia identity 85 percent klientov.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.