• Dnes je: Pondelok 08. augusta 2022 meniny má Oskár

Omyl, zámer alebo hackerský útok? Ruské noviny zverejnili počty mŕtvych a zranených vojakov na Ukrajine

Omyl, zámer alebo hackerský útok? Ruské noviny zverejnili počty mŕtvych a zranených vojakov na Ukrajine

Text pôvodne informoval o 9 861 mŕtvych ruských vojakoch a 16 153 zranených.

22.3.2022 (Webnoviny.sk) - Ruské noviny Komsomolskaja Pravda tvrdia, že ich webstránka bola terčom hackerského útoku, po tom, čo zverejnila vysoké počty vojenských obetí počas invázie na Ukrajinu.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Premrštené počty mŕtvych

Text na jej webstránke sa odvolával na brífing ministerstva obrany a pôvodne informoval o 9 861 mŕtvych ruských vojakoch a 16 153 zranených.

Neskôr text odstránili a noviny vydali vyhlásenie s tvrdením, že „rozhranie správcu webu bolo napadnuté a do publikácie bola pridaný výmysel“. Žiadne ďalšie ruské médiá dané počty nezverejnili, informuje spravodajský portál BBC.

Počty ruských obetí sú sporné. Podľa posledných oficiálnych údajov ruskej vlády zomrelo na Ukrajine 498 vojakov. Vyšetrovanie ruskej redakcie BBC však identifikovalo 557 vojakov, ktorí zomreli počas konfliktu.

Konzervatívny odhad je 7-tisíc obetí

Tento počet pritom nezahŕňa správy, kde sa obete vojny nedali identifikovať. Ukrajinská vláda hovorí o viac ako 15-tisíc mŕtvych ruských vojakoch, zatiaľ čo americké tajné služby minulý týždeň informovali o „konzervatívnom odhade“ viac ako 7 000 mŕtvych.

Napriek tvrdeniu o hackerskom útoku, editor z nezávislého spravodajského webu v ruštine Meduza, ktorý sídli v Lotyšsku, Kevin Rothrock naznačil, že zverejnenie údajov mohlo byť legitímnou chybou, ale aj činom „ďalšej Ovsjannikovovej“.


Odkazoval tak na redaktorku ruskej štátnej televízie Marinu Ovsjannikovovú, ktorá pred týždňom narušila hlavné večerné spravodajstvo, keď vošla do štúdia s transparentom s protivojnovým odkazom.

Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, analytik varuje pred výpadkami niektorých surovín z Ruska


Zvýšené ceny komodít budú tlačiť hodnotu importov nahor a exportnú výkonnosť budú brzdiť negatívne dopady ruskej invázie. Ako ďalej uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, dá sa teda predpokladať, že saldo zahraničného obchodu bude v najbližšom čase skôr negatívne.

Modernizáciou sa podarí ceny stabilizovať

V januári bola obchodná bilancia podľa údajov Štatistického úradu SR záporná, deficit zahraničného obchodu dosiahol 400,5 miliónov eur.


V dlhšom horizonte však môžu niektoré firmy podľa Horňáka znížiť svoju závislosť na určitých typoch komodít, napríklad prostredníctvom modernizácie výroby, nákupom nových technológií, využitím alternatívnych zdrojov energie, čo im prinesie väčšiu stabilitu cien a dodávok.

„Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, najmä vo forme rastu cien komodít, ktoré sú významným vstupom pre priemyselné firmy. Sankcie uvalené na Ruskú federáciu budú obmedzovať obchodné toky a aj keď Rusko nepredstavuje významný exportný trh pre slovenské firmy, je zapojené do dodávateľských reťazcov, čo môže spôsobiť problémy s dodávkami niektorých vstupov,“ povedal Horňák.

Nedostatok surovín

Rusko je významné svojou produkciou a exportom kovov ako paládium, hliník či lítium, ale aj neónový plyn, ktorý je využívaný pri výrobe polovodičov.


Vysoká neistota a premenlivá situácia sťažuje podľa analytika ekonomické predikcie, ktoré môžu byť teraz revidované častejšie než zvyčajne.

Narušené dodávateľské vzťahy

Zužovanie ročného kumulovaného prebytku zahraničného obchodu najskôr bude podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pokračovať aj v najbližších mesiacoch.


K zmierneniu prebytkov by mal naďalej prispievať podľa neho najmä zvýšený cenový tlak pri energetických dovozoch. Rizikom naďalej ostávajú i narušené dodávateľské vzťahy, ktoré by mohli narúšať produkciu i v tomto roku a v nepravidelných intervaloch stále narúšať vývozy.

„Spolu s uvoľnením úzkych hrdiel a stabilným reštartom produkcie by sa prebytky zahraničného obchodu mohli v druhej polovici tohto roka začať opäť mierne rozširovať. Kľúčovú rolu však zohrá ďalší vývoj konfliktu na Ukrajine a z toho plynúci tlak na ceny energií, či výpadky vývozov,“ dodal Koršňák.

Vojna na Ukrajine utlmí priemyselnú výrobu na Slovensku, analytička varuje pred materiálovou krízou

Očakáva sa, že v ďalších mesiacoch začne u nás postupne priemyselná výroba klesať, hoci od novembra začala produkcia v slovenskom priemysle opäť rásť.

Ako uviedla analytička 365.bank Jana Glasová, smerom nadol bude priemyselnú výrobu ťahať globálna materiálová kríza, ale aj vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý vyvoláva obrovskú neistotu vo vývoji ekonomického prostredia.

Materiálová kríza

Surovinová kríza sa prejavuje nedostatkom rôznych materiálov a komponentov na trhu a ich výrazne rastúcimi cenami. Pre naše hospodárstvo je najciteľnejší nedostatok čipov, ktorý spôsobuje odstávky výroby v automobilovom aj elektrotechnickom priemysle.

Aktuálne sa však do centra pozornosti dostala podľa Glasovej vojna na Ukrajine, ktorá ovplyvňuje predovšetkým ceny energetických komodít.

Trhy sa obávajú prerušenia dodávok ruskej ropy a plynu, čo by zasiahlo hlavne európske ekonomiky, ktoré sú od ruského dovozu výrazne závislé. „Problémy by teda vznikli aj v európskom priemysle,“ skonštatovala Glasová.

Rast cien energií zbrzí výrobu

Okrem toho, priemysel je už teraz podľa nej negatívne zasiahnutý aj extrémne rastúcimi cenami energií, ktoré predražujú výrobu.

„Očakávame, že ceny energií budú v prípade pretrvávajúceho vojnového konfliktu naďalej rásť, čo bude brzdiť priemyselnú výrobu, hlavne v energeticky náročných odvetviach,“ dodala Glasová.

Exportéri z Ruska

Nálada v domácom priemysle sa v úvode roka podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pomerne významne zhoršila, a to ako v hodnotení aktuálnej situácie, tak aj v zložke očakávaní. Ďalší šok pritom prináša podľa neho invázia Ruska na Ukrajinu, ktorú februárový sentiment ešte plne nezohľadňoval.

„Priame dopady vzhľadom na relatívne nízku váhu Ruska na slovenskom exporte budú limitované a budú koncentrované na niekoľko významnejších exportérov do Ruska, najmä v oblasti výroby kompresorov, či áut. Tri percentá slovenskej produkcie áut smerovalo do Ruska,“ hovorí Koršňák.


Na druhej strane, už v úvode konfliktu zvýraznila vojna na Ukrajine podľa analytika problémy s úzkymi hrdlami, tentoraz nie v podobe tradičných čipov, avšak pridala novú oblasť, a to káblové zväzky.


„Vzhľadom na nižšiu technologickú náročnosť, domácu tradíciu i alternatívne oblasti produkcie predpokladáme, že toto úzke hrdlo by sa mohlo behom niekoľkých týždňov podariť z veľkej časti uvoľniť a nemalo by spôsobovať dlhodobé a opakujúce sa odstávky produkcie v automobilovom priemysle ako v prípade chýbajúcich čipov,“ dodal Koršňák.

Aké budú ekonomické dopady invázie Ruska na Ukrajinu? Analytik odporúča sledovať niekoľko faktorov

Invázia Ruska na Ukrajinu prekvapila Európu, svet a aj trhy. Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, investori spustili výpredaj svojich rizikových akciových titulov a začali nakupovať bezpečné aktíva, ako sú drahé kovy a dlhopisy.

„Veľký rast nestability priniesol vystrelenie cien komodít ako uhlie, pšenica, ale aj ropa, kde cena preskočila 100 dolárov za barel. Ruská federácia je významným dodávateľom energetických surovín pre EÚ, čo spôsobilo markantné zvýšenie cien plynu,“ povedal Horňák.


Pokles výnosov nemeckých a slovenských štátnych dlhopisov nebol podľa neho až tak veľký. Desaťročné nemecké výnosy klesli o 6 bázických bodov z 0,23 % na 0,17 %, slovenské výnosy klesli z 0,66 % na 0,49 %.

Z Ruska k nám prúdi ropa aj plyn

Aj keď z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavuje Ukrajina a Rusko významných obchodných partnerov pre Slovensko, keď podiel importov a exportov sa pohybuje v jednotkách percent, Ruská federácia však podľa Horňáka dodáva na Slovensko až dve tretiny ropy a ropných produktov a viac než 90 % plynu.

„Ďalší vývoj konfliktu ukáže, ako a do akej miery bude zasiahnutá vzájomná ekonomická spolupráca a výmena tovarov a teda do akej miery bude zasiahnuté hospodárstvo. Okrem toho sa niektoré slovenské podniky vo veľkej miere spoliehajú na dodávky surovín z východu, napríklad železnej rudy,“ hovorí analytik.


Vzhľadom na tento vývoj existuje podľa Horňáka niekoľko faktorov, ktoré je v súčasnosti potrebné sledovať. Cena energií ostane s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho zvýšená, čo sa bude prelievať aj do cien iných tovarov a služieb, čím by miera inflácie mohla dosahovať vyššie úrovne aj v ďalšom období.

Tlak na verejné financie vzrastie

V prípade narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov a útlmu aktivity v dôsledku vysokých cien vstupov, materiálov, tovarov môže zároveň prísť pokles ekonomickej výkonnosti cez zníženie investícií a spotreby domácností. Do popredia sa podľa analytika dostáva hrozba kombinácie nižšieho ekonomického rastu a zvýšenej inflácie.

Samotné napätie a nestabilita budú podľa analytika negatívne vplývať na rozhodovanie ekonomických subjektov, vzrastie tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom nákladov súvisiacich s konfliktom, ale aj potenciálna pomoc ekonomike pri zvládaní sťažených podmienok.

„Pravdepodobnosť skorého zvyšovania sadzieb ECB je o niečo nižšia. Cena peňazí dlhších splatností na trhu však zatiaľ veľmi neklesla, takže trh so sprísňovaním menovej politiky stále počíta,“ dodal Horňák.


Správa Ruskej tajnej služby FSB: Rusko môže vojnu len rôznymi spôsobmi prehrať, čaká ho katastrofa


Danko chce nechať celý konflikt na Rusov a Ukrajincov, súhlasí s Orbánom a zbrane by im neposielal



Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, analytik varuje pred výpadkami niektorých surovín z Ruska



Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu


Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny



Najčítanejšia najnovšia správa

Verejné financie budú kvôli Matovičovi v katastrofálnom stave, tvrdí Truban a pridáva ďalšiu kritiku

verejne financie budu kvoli matovicovi v katastrofalnom stave tvrdi truban a pridava dalsiu kritiku

8.8.2022 (Webnoviny.sk) - Podpredseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Truban je presvedčený, že Slovensko potrebuje nového ministra financií.

Tvrdí, že súčasný minister a líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič je len ministrom vlastných nápadov, nedokáže riešiť problémy, a preto verejné financie budú katastrofálne. Truban o tom informoval v pondelok na sociálnej sieti.

Skončí to hospodárskou katastrofou

„Ak bude ďalej improvizovať s verejnými financiami tak, ako sme ho nechali vymýšľať opatrenia v pandémii, čo viedlo k tomu, že sme skončili na chvoste Európskej únie (EÚ) s najvyššou úmrtnosťou, najnižšou zaočkovanosťou a nemocnicami, ktoré skolabovali, tak to skončí hospodárskou katastrofou," dodal podpredseda PS.

Snaží sa oklamať verejnosť

Podľa neho sa ministerstvo financií snaží oklamať verejnosť vývojom daňových príjmov uprostred roku.

Truban na sociálnej sieti citoval Radu pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), „ak vláda nepríjme dodatočné opatrenia, deficit verejnej správy by mal v roku 2023 mierne klesnúť, následne v rokoch 2024 a 2025 vzrastie až k úrovni 4,5 percenta HDP." Podpredseda PS je presvedčený, že Matovič žiadne opatrenia neprijme.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie