Podľa Borisa Kollára (Sme rodina) Československo stratilo počas socializmu pol milióna ľudí, ktorí odišli za lepším životom.
Okupácia pripomína, že sloboda a demokracia nie je samozrejmosťou, uviedla prezidentka Čaputová (foto)
21.8.2020 (Webnoviny.sk) - Udalosti z 21. augusta 1968 pripomínajú, že suverenita štátu nie je samozrejmosťou. Vo svojom prejave počas pietnej spomienky na obete československej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová.
Podľa predsedu Národnej rady SR (NR SR) Borisa Kollára (Sme rodina) je sloboda hodnotou, za ktorú je nutné neustále bojovať. Spolu s predsedom vlády Igorom Matovičom (OĽaNO) vyzdvihli fakt, že Rumunsko sa augusta ´68 odmietlo zúčastniť.
Najvyšší ústavní činiteľa a predstavitelia vlády pri pietnom obrade položili vence k pamätníku obetí okupácie pred Univerzitou Komenského v Bratislave.
Brutálne pošliapaná suverenita
„Pred viac než pol storočím bola naša suverenita brutálne pošliapaná, vieme veľmi dobre, prečo sa už niečo také nesmie nikdy zopakovať. Pamätajme teda na august 1968, pripomínajme si ho. Vzdávame tým úctu nielen jeho obetiam, ale aktualizujeme v sebe pripomenutie všetkých jeho posolstiev: a to že ľud je suverén a pôvodca moci a že demokracia a sloboda nie je samozrejmosť,“ povedala prezidentka Čaputová.
Rumunsko sa k vojskám nepridalo
Predseda NR SR pripomenul, že sloboda slova, vyjadrovania názoru, zhromažďovania sa či cestovania, ale aj možnosť vyjadrovať nesúhlas, sťažovať sa či protestovať patria k demokracii, za ktorú treba neustále bojovať, pretože nemusí byť nedotknuteľná.
„Počas operácie Dunaj naša krajina stratila nielen tých, ktorých zabili vojaci, ale aj tých, ktorí boli väznení, prenasledovaní alebo unesení. Stratili sme takmer pol milióna ľudí, ktorí odišli za lepším životom inam a stovky tisíc ľudí poznačených normalizáciou,“ povedal v prejave Kollár.
Predseda parlamentu spolu s premiérom vyzdvihli fakt, že Rumunsko sa nepridalo k vojskám Varšavskej zmluvy.
„Rumuni odolali tomu pokušeniu, pretože necítili, že to je správne. Ostatní sem prišli okupovať krajinu, ktorá im nepatrila. Okupovať a potláčať slobodu, ktorá mala iný názor. Za názor na nás prišli s tankami,“ povedal Matovič.
Okupácia Československa
Okupácia vtedajšieho Československa sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa jej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli v roku 1991.
Na invázii sa podľa Ústavu pamäti národa zúčastnilo 27 divízií, vyše 500 000 vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Premiér SR Igor Matovič počas kladenia vencov v rámci pietnej spomienky na obete okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 pri pamätnej tabuli pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava, 21. august 2020.Foto: SITA/Branislav Bibel
Sprava: Prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a premiér SR Igor Matovič počas kladenia vencov v rámci pietnej spomienky na obete okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 pri pamätnej tabuli pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava, 21. august 2020.Foto: SITA/Branislav Bibel
Zľava v popredí: Premiér SR Igor Matovič, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky na obete okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 pri pamätnej tabuli pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava, 21. august 2020.Foto: SITA/Branislav Bibel
Zľava v popredí: Premiér SR Igor Matovič, minister životného prostredia SR Ján Budaj, ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková a minister vnútra SR Roman Mikulec počas kladenia vencov v rámci pietnej spomienky na obete okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava, 21. august 2020.Foto: SITA/Ministerstvo obrany SR
Najčítanejšia najnovšia správa
Iránom otriasli výbuchy, Američania hovoria o odvetnom útoku Izraela
19.4.2024 (SITA.sk) - Izrael udrel na iránske územie. Informuje o tom portál spravodajskej televízie CNN, ktorej to povedal nemenovaný americký predstaviteľ. Cieľ podľa neho nie je jadrový.
Ako informuje tlačová agentúra AP s odvolaním sa na iránsku agentúru IRNA, Irán v piatok strieľal z protivzdušnej obrany po správach, že pri leteckej základni v meste Isfahán bolo počuť výbuchy. Protivzdušná obrana bola aktivovaná v niekoľkých provinciách, píše IRNA. Izraelská armáda pre CNN povedala, že momentálne nemá žiadne vyjadrenie.
Izrael aj napriek výzvam, aby tak nerobil, sľuboval reakciu na rozsiahly víkendový iránsky útok raketami a dronmi na jeho územie. Teherán vyhlásil, že svoj útok vykonal v odvete za údajný izraelský úder na iránsky konzulát v sýrskom Damasku, pri ktorom zomreli vojenskí predstavitelia.
Provincia Isfahán je domovom lokalít spojených s iránskym jadrovým programom vrátane podzemného zariadenia na obohacovanie uránu Natanz.
Viac k téme: Útok Iránu na Izrael
Zdroj: SITA.sk - Iránom otriasli výbuchy, Američania hovoria o odvetnom útoku Izraela © SITA Všetky práva vyhradené.
