• Dnes je: Sobota 03. decembra 2022 meniny má Oldrich

Odvolávanie Matoviča (naživo): Hlasovanie sa odkladalo, ale v utorok už poslanci rozhodnú

Odvolávanie Matoviča (naživo): Hlasovanie sa odkladalo, ale v utorok už poslanci rozhodnú

Pôvodne mal parlament o odvolaní ministra financií hlasovať vo štvrtok 29.

4.10.2022 (Webnoviny.sk) - Poslanci Národnej rady SR (NR SR) v utorok rozhodnú o osude ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Hlasovanie je na programe o 11.00.

Dopoludnia to poslanci nestihli, pretože Matovič mal v pléne dlhý prejav, rečnil zhruba dve a pol hodiny.

Hlasovanie sa preto posunulo na 17:00, no keďže počas schôdze skolaboval poslanec hnutia OĽaNO Ján Kerekréti, prerušil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) schôdzu do piatku 30. septembra a zároveň oznámil, že hlasovanie bude až v utorok 4. októbra.

Naživo: Rokovanie parlamentu

„One man show“

Návrh na odvolanie šéfa rezortu financií iniciovalo hnutie Sloboda a Solidarita (SaS) a do parlamentu ho predložila skupina 32 poslancov. Okrem liberálov sa pod návrh podpísali poslanci Hlasu-SD a nezaradení poslanci Tomáš Valášek a Miroslav Kollár, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke strany Za ľudí.

V návrhu na vyslovenie nedôvery sa píše, že Matovič poníma výkon funkcie člena vlády a ministra financií ako „one man show" a priestor na násilné presadzovanie svojich často neodborných myšlienok. Poslanci uvádzajú „ústavné a zákonné dôvody" a tiež „politické dôvody" pre vyslovenie nedôvery Matovičovi.


Podľa nich minister financií ruinuje rozpočet Slovenskej republiky, vyčítajú mu napríklad rodinný balíček a jeho dopad na rozpočty samospráv, a tiež očkovaciu lotériu. V rámci politických dôvodov uvádzajú, že Matovičov spôsob komunikácie šíri napätie a rozdeľuje spoločnosť.

Matovič v statuse poprel, že prirovnal liberálnych novinárov k Hitlerovým novinárom

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) pozval „poctivých novinárov" k okrúhlemu stolu na tému Sloboda a zodpovednosť médií. Ospravedlnil sa im tiež za svoje tvrdenia.


Urobil tak prostredníctvom statusu na sociálnej sieti.


Dodal ale, že sa nemieni ospravedlňovať tým, pri ktorých trafil klinec po hlavičke, čiže ľuďom, ktorí sa za status novinára iba skrývajú, no nezvládajú svoje poslanie a nedokážu hľadať pravdu a podať ju divákom a čitateľom.


Šéf rezortu financií v statuse poprel, že prirovnal liberálnych novinárov k Hitlerovým novinárom. Rovnako poprel, že by povedal, že sa všetci slovenskí novinári dajú kúpiť za 500 eur. Toto tvrdenie mu podľa neho pripísal i šéfredaktor Denníka N, ktorý sa už za to ospravedlnil na sociálnej sieti.

Predseda hnutia OĽaNO dodal, že si cení prácu poctivých novinárov. Záleží mu tiež na ich poslaní a význame pre demokratické Slovensko. Funkčné a objektívne médiá považuje za bariéru na ochranu demokracie proti hoaxom a hlúpostiam zo sociálnych sietí.


Dodal, že nechce vidieť Slovensko na konci rebríčka dôvery v klasické médiá, a aj preto túto celospoločenskú tému otvoril, hoci to urobil „bágrom".


Odporúčame:

Počasie na 10 dní


počasie


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie