• Dnes je: Štvrtok 13. mája 2021 meniny má Servác

Odborníci porovnávali, ako krajiny zvládajú pandémiu. Umiestnenie Slovenska vás prekvapí

Odborníci porovnávali, ako krajiny zvládajú pandémiu. Umiestnenie Slovenska vás prekvapí

Slovenská republika sa dostala spomedzi 98 krajín sveta na 22. miesto a dosiahla priemerné skóre 64,5.

Celý svet už takmer rok bojuje s novým koronavírusom. Odborníci z austrálskeho think tanku Lowy Institute analyzovali, ako 98 krajín z celého sveta doteraz zvládalo pandémiu.

Krajiny rozdelili do kategórií podľa regiónov, politických systémov, veľkosti populácie a ekonomického rozvoja. Chceli tak zistiť, či existujú významné rozdiely medzi rôznymi typmi štátov pri riešení pandémie.

Na základe svojich výsledkov zostavili rebríček, do ktorého zaradili aj Slovensko.

Regióny

Koronavírus sa začal šíriť z Číny. V priemere sa najlepšie darilo zvládať situáciu v ázijsko-pacifickej oblasti.

Šírenie vírusu najprv zlomilo krajiny v Európe a napokon aj USA. Európa však zaznamenala aj najlepšie zlepšenie vo všetkých svojich častiach.


Vďaka synchronizovaným lockdownom sa jej podarilo úspešne prekonať prvú vlnu, no otvorené hranice ponechali krajiny zraniteľné voči druhej vlne.


Šírenie pandémie najviac narastalo v Severnej a Južnej Amerike. Mnohé krajiny na Blízkom východe a v Afrike uspeli v manažovaní prvej vlny pandémie s ráznymi preventívnymi opatreniami.

Situácia sa tam však zhoršila v druhej polovici minulého roka.

Politický systém

Lockdown, zatvorenie hraníc či zákaz vychádzania z domu patria podľa analytikov medzi účinné nástroje, ako vlády zvládali boj s pandémiou. Spôsob, akým zavádzali tieto opatrenia, často odrážal povahu ich politických systémov.


Analýza dokázala, že krajiny s autoritárskym režimom nemali dlhodobú výhodu v zastavení šírenia vírusu.


Napriek náročným začiatkom a niektorým výrazným výnimkám, vrátane USA a Spojeného kráľovstva, mali demokratické krajiny oveľa väčší úspech v potlačení pandémie.


Hybridné režimy v krajinách ako sú Ukrajina alebo Bolívia boli najmenej schopné bojovať so situáciou.

Veľkosť populácie

Kategorizácia krajín podľa počtu obyvateľov odhalila najväčšie rozdiely v skúsenostiach s pandémiou. Fakt, že vnútorné hranice sú oveľa otvorenejšie ako medzinárodné, mohol uľahčiť šírenie vírusu v štátoch s početnejšou populáciou.


Na začiatku pandémie bol len malý rozdiel v zvládaní situácie v krajinách podľa počtu obyvateľov.

Skúsenosti medzi veľkou (nad 100 miliónov), strednou (10 až 100 miliónov) a malou (menej ako 10 miliónov) populáciou sa výrazne zvyšovali menej ako mesiac po tom, ako krajiny zaregistrovali svojho stého pacienta s COVID-19.

Krajiny s populáciou menšou ako 10 miliónov ľudí vlani zvládali situáciu lepšie ako väčšie štáty, no ku koncu sledovaného obdobia sa ich náskok mierne zmenšoval.

Ekonomika

Pravdepodobne nebude prekvapením, že krajiny s vyššími príjmami na obyvateľa mali viac zdrojov na boj proti pandémii. Po celý čas tak dosahovali lepšie priemerné výsledky ako rozvojové krajiny.


Viac prekvapujúce je, že mnohé rozvojové krajiny boli schopné zvládať začiatky pandémie a že vyspelejšie ekonomiky stratili ku koncu roka 2020 vedúce postavenie v tejto oblasti.


Počet infikovaných začal narastať na mnohých miestach, kde sa počas prvej vlny darilo v potlačení šírenia.

Bohatšie krajiny zostali po prvom objavení vírusu oveľa viac „zaskočené“. Medzinárodná letecká doprava urýchlila prenos vírusu do týchto krajín zo zahraničia.


Vlády v mnohých rozvojových krajinách tak mali viac času na prípravu a zavádzanie preventívnych opatrení.


Relatívne rovnaké zdravotné nariadenia zavedené v rámci boja proti šíreniu vírusu, ako napríklad lockdown, vytvorili podobné podmienky na zvládanie situácie v rozvojových a rozvinutých krajinách.


Napriek tomu by nerovnomerné nasadenie prvých vakcín mohlo dať bohatším krajinám náskok v zotavení sa a nechať tak chudobnejšie štáty dlhšie bojovať s pandémiou.

Výsledky

Pri zostavení tabuľky odborníci analyzovali verejne dostupné dáta z 36 týždňov po tom, ako v každej krajine zaznamenali stého pacienta s vírusom.

Následne zostavili 14-dňový kĺzavý priemer nových denných prípadov pre šesť ukazovateľov: potvrdené prípady infekcie, potvrdené úmrtia, potvrdené prípady infekcie na milión obyvateľov, potvrdené úmrtia na milión obyvateľov, potvrdené prípady infekcie na počet vykonaných testov a počet testov.


Tieto ukazovatele spoločne reflektujú, ako sa krajinám darilo zvládať pandémiu. Priemer týchto šiestich indikátorov normalizovali pre každú krajinu a dostali tak skóre od 0 (najhoršie) po 100 (najlepšie).


Skóre 100 naznačuje, že krajina mala najlepšie priemerné skóre naprieč všetkými šiestimi indikátormi v porovnaní so všetkými ďalšími krajinami v skúmanom časovom období.

Slovensko a susedia

Slovenská republika sa dostala spomedzi 98 krajín sveta na 22. miesto a dosiahla priemerné skóre 64,5. Rakúsko je na 42. priečke (priemer 52,8), Maďarsko na 52. priečke (priemer 46,3), Poľsko na 65. mieste (priemer 38,4) a Ukrajina na 90. mieste (priemer 20,7).


Susednú Českú republiku v tabuľke neuvádzajú.




Spojené štáty sa vďaka priemeru 17,3 „vyšplhali“ na 94. miesto. Čína sa na zoznam nedostala pre nedostatok verejne dostupných informácií.


Poradie

Krajina

Priemer

1.

Nový Zéland

94,4

2.

Vietnam

90,8

3.

Taiwan

86,4

4.

Thajsko

84,2

5.

Cyprus

83,3

6.

Rwanda

80,8

7.

Island

80,1

8.

Austrália

77,9

9.

Lotyšsko

77,5

10.

Srí Lanka

76,8

11.

Estónsko

76,4

12.

Uruguaj

75,8

13.

Singapur

74,9

14.

Malta

73,3

15.

Togo

72,8

16.

Malajzia

71,0

17.

Fínsko

70,4

18.

Nórsko

70,0

19.

Litva

69,7

20.

Južná Kórea

69,4

21.

Tunisko

66,7

22.

Slovenská republika

64,5

Frustrácia Slovákov je čoraz viac citeľná, predčasné voľby však podľa politologičky nehrozia

Nový Covid automat

Za súčasnú epidemiologickú situáciu nemôžu slabé kontroly polície, ale zlá komunikácia vlády

Kto by sa proti COVID-19 nemal očkovať? Lekárka vysvetlila, čo môže vakcína Comirnaty spôsobiť

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie