Keď parlament 1. apríla rozhodoval o opakovanom predĺžení núdzového stavu, už bolo jasné, že rozhodnutie vlády zo 17. marca o jeho predĺžení o ďalších 40 dní bolo v súlade s Ústavou SR a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.

Opozícia, najmä bývalý predseda vlády Peter Pellegrini (Hlas), ale napríklad aj koaličný poslanec Národnej rady (NR SR) Patrick Linhart (Sme rodina) chceli miesto predlžovania núdzového stavu radšej v zrýchlenom legislatívnom konaní prijať takzvaný pandemický zákon.

Núdzový stav nepovažovali za najlepšie riešenie kritickej situácie ani niektorí lekári, napríklad neurochirurg Kamil Knorovský z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, ktorý na sociálnej sieti pravidelne komentuje pandemickú situáciu.

Zdravotnícky personál

„Systém drží zdravotníkov cez núdzový stav v šachu,“ napísal Knorovský. Súhlasí s ním aj predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

„Nie je potrebný na to, aby sme lekárov udržali pri pacientoch, pretože tí tam boli aj bez núdzovému stavu a aj predtým, neodišli zo Slovenska,“ povedal pre portál vZdravotníctve.sk.

Na neadekvátne správanie sa štátu voči zdravotníckemu personálu začiatkom roka 2021 upozorňovala tiež Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).

Vyhlásenie a predĺženie núdzového stavu umožňuje Ministerstvu zdravotníctva SR podľa ich slov efektívnejšie riadiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre pacientov s ochorením COVID-19 u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Pravdou však je, že mu umožňuje aj uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie „výkonu zdravotnej starostlivosti“. V prípade akútnej potreby tak môže rezort dopĺňať chýbajúci zdravotnícky personál v jednotlivých zariadeniach zdravotnej starostlivosti.

Núdzový stav

Pracovná povinnosť vzniká na základe príkazu okresného úradu, ktorý vymedzuje druh práce, ktorý je napríklad zdravotná sestra povinná v pracovnom pomere vykonávať, ako aj rozsah výkonu a miesto výkonu práce. Často to nie je ten druh, na ktorý sa sestra orientuje.

V rámci pandémie sa Slováci najlepšie oboznámili s obmedzením slobody pohybu, ako aj zhromažďovania sa. Aj keď dôvody vyhlásenia núdzového stavu sú pochopiteľné, z viacerých hľadísk nie je podľa Visolajského výhodné riešiť situáciu aj po roku od začiatku epidémie týmto spôsobom.

„Ak by politici našli iné riešenie, bolo by to optimálnejšie. Trvá to už príliš dlho na to, aby sme stále riešili núdzový stav. Uvítal by som, keby sa našli iné zákonné možnosti, aby sme mohli zabezpečovať riešenie pandémie,“ myslí si predseda LOZý.

Výhrady

Najčastejšou výhradou k núzdovému stavu je to, že akýkoľvek plošný zákaz sa týka celého územia štátu bez ohľadu na epidemiologickú situáciu. Analytici tiež kritizujú priame nákupy, ktoré môže štát vďaka núdzovému stavu robiť bez kontroly a ktoré nemusia byť vždy transparentné.

Zároveň platí, že počas trvania núdzového stavu sú sadzby sa niektoré trestné činy zvýšené v značnej miere. Z tohto dôvodu sa preto musel novelizovať trestný zákon.

Po novelizácii stále platí vyššia trestná sadzba napríklad za krádež respirátorov, ale krádež bicykla už nie je posudzovaná podľa prísnejších ustanovení. Takže do už aj tak výnimočnej situácie sa implementovala ďalšia výnimka.

Český pandemický zákon

V susednej Českej republike preto začiatkom roka 2021 prijali zákon o mimoriadnych opatreniach pri epidémii ochorenia COVID-19, teda svoju verziu pandemického zákona, s ktorým sa zaviedla aj takzvaná pandemická pohotovosť.

Na základe pandemického zákona má české ministerstvo zdravotníctva a krajské hygienické stanice, ekvivalent slovenských regionálnych úradov verejného zdravotníctva, možnosť obmedziť činnosti súkromného aj verejného sektora.

Obmedzenia sa týkajú verejnej dopravy, obchodných či výrobných prevádzok aj obchodných centier, ďalej tiež verejných aj súkromných akcií a estetických i rekreačných služieb. České úrady môžu vďaka tomuto zákonu aj prikazovať.

Okrem príkazu používať ochranné, čistiace či dezinfekčné prostriedky, môžu prikázať aj testovanie zamestnancov a pracovníkov či dodržiavanie ďalších protipandemických opatrení.

Má to zmysel?

V Česku je však aktuálne horšia epidemiologická situácia ako na Slovensku. Aj preto je otázkou týchto dní, či má zmysel fungovať v rámci núdzového stavu až do konca apríla, aj keď sa u nás situácia stále zlepšuje.

Člen Pandemickej komisie, infektológ Pavol Jarčuška, je zatiaľ opatrný. „Ešte máme krátko po Veľkej noci, treba vidieť, ako sa vyvíja situácia a následne jednať podľa toho,“ povedal pre portál vZdravotníctve.sk.

Zrušenie núdzového stavu musí, rovnako ako jeho vyhlásenie, odsúhlasiť aj parlament. Opýtali sme preto ministerstva zdravotníctva či v najbližších dňoch nezvažujú navrhnúť jeho zrušenie, najprv na vláde, potom aj v NR SR.

Hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová portálu vZdravotníctve.sk stručne odpovedala: „Uvedené je ešte predmetom rokovaní. Budeme vás následne informovať.“ Je teda možné, že nás čaká predčasné zrušenie núdzového stavu.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené