11.2.2022 (Webnoviny.sk) - Po Rusovi Alexandrovi Boľšunovovi a Nórovi Johannesovi Hösflotovi Klaebovi sa dočkal zlatej medaily na ZOH v Pekingu aj Fín Iivo Niskanen. V pretekoch na 15 km klasicky s intervalovým štartom Niskanen potvrdil rolu favorita a zvíťazil s náskokom 23,2 s pred Boľšunovom a 37,5 s pred Klaebom.

Bez medaily zostal na štvrtom mieste ďalší Nór Hans Christer Holund, ktorý za víťazom zaostal o 49,8 s. Švajčiar Dario Cologna, ktorý vyhral 15 km či už klasicky alebo voľne na troch predchádzajúcich ZOH. Tentoraz skončil v poli porazených na 44. mieste. Za víťazom zaostal o tri a trištvrte minúty.

Tridsaťročný Niskanen vybojoval už tretie zlato pod piatimi olympijskými kruhmi v kariére. V roku 2014 v Soči bol členom víťaznej fínskej dvojice v tímšprinte. O štyri roky neskôr v Pjongčangu ovládol kráľovskú päťdesiatku klasicky s hromadným štartom a teraz suverénne vyhral aj obľúbenú klasickú pätnástku.

Už na treťom kilometri mal na čele desaťsekundový náskok. Po desiatich kilometroch svoje vedenie pred Boľšunovom navýšil na takmer pol minúty a pred ostatnou konkurenciou to už bola takmer minúta k dobru.

Viac o téme: Zimná olympiáda 2022 v Pekingu

V závere síce o čosi zvoľnil, ale mohol si to dovoliť. Jeden z najlepších bežcov klasickou technikou ostatných rokov už predtým v Čang-ťia-kchou vybojoval bronz v úvodnom skiatlone, kde ho zdolali len Rusi Boľšunov a Denis Spicov.

Jednorázový návrat Mlynára

V pôvodne 97-člennom štartovnom poli bol aj jeden Slovák. Peter Mlynár skončil na 58. mieste s mankom 4:55,1 min na víťaza. Pre 33-ročného Mlynára to bolo zrejme jediné olympijské vystúpenie v Pekingu, keďže špeciálne trénoval na pätnástku klasicky.

A z tohto dôvodu sa jednorazovo vrátil do reprezentácie. Pôvodne skončil s profesionálnou kariérou po ZOH 2018 v Pjongčangu, kde vybojoval 23. miesto v šprinte klasickou technikou.

Akákoľvek snaha o ovládnutie kultúry je prejavom nekultúrnosti, vyhlásila Čaputová (video)

20.4.2024 (SITA.sk) - Kultúra je vecou nás všetkých, akákoľvek snaha o jej ovládnutie je prejavom nekultúrnosti. Po piatkovom stretnutí so zástupcami kultúrnej obce tak reagovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Je presvedčená, že štát nemá kultúru politicky ovládať, ale vytvárať pre ňu podmienky a prostredie, a akékoľvek systémové zmeny sa majú diať v riadnom legislatívnom procese a za účasti odbornej verejnosti.

Pozvanie prezidentky na diskusiu prijali rektori univerzít Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Martin Šmatlák a Bohunka Koklesová, exminister kultúry Marek Maďarič a herec i vysokoškolský pedagóg Martin Huba.

Predmetom ich rozhovoru boli poslancami koalície predložené novely zákonov o Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde i novely zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty.

Neopomenuli ani pripravované zmeny týkajúce sa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktoré plánuje ministerstvo kultúry. Z diskusie s ľuďmi z kultúrnej oblasti pre prezidentku vyplynulo, že navrhované zmeny idú opačným smerom ako dlhoročný trend manažovania kultúry v našej krajine. Tento trend viedol k nezávislosti od politickej moci a posilneniu autonómie.

Ohrozenie neštátnych zdrojov

„Znepokojujúce sú aj upozornenia na znefunkčnenie niektorých inštitúcií, alebo problémy s vykonateľnosťou pripravovanej právnej úpravy, najmä pokiaľ ide o rozhodovanie o fondoch. V neposlednom rade bude potrebné zodpovedať aj na otázku možného ohrozenia neštátnych zdrojov v týchto fondoch v prípade, ak dôjde k zmene pravidiel o ich rozhodovaní,“ napísala prezidentka na sociálnej sieti.

Zmeny v RTVS hlava štátu nazvala účelovými. Podľa nej je jediným cieľom rezortu kultúry vymeniť súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja a personálne preobsadenie riadiacich orgánov.

„Predkladatelia síce upustili od viacerých excesov, akými bola Programová rada či bezdôvodné odvolávanie riaditeľa, avšak účelové rušenie a znovuvzkriesenie akejkoľvek inštitúcie iba za účelom obídenia funkčného obdobia jeho vedenia nie je v súlade s pravidlami fungovania demokratickej spoločnosti,“ uzavrela.

Nová kompetencia

Z navrhovaných zmien vyplýva, že počet členov dozornej komisie Fondu na podporu umenia sa môže zvýšiť z pôvodných troch na päť členov. Taktiež sa na radu fondu môže preniesť nová kompetencia, a to voliť a odvolávať nových dvoch členov komisie.

Podobné zmeny nastanú aj pri novele zákona o Audiovizuálnom fonde, keď sa počet členov dozornej komisie zvýši z troch na päť členov. Dôvodom podľa koaličných poslancov je posilnenie kontrolnej právomoci štátu vo fonde.

„Návrh zvyšuje počet členov, ktorých priamo menuje minister kultúry a zavádza menovanie jedného člena dozornej komisie na návrh ministra financií," píše sa v predloženom materiáli.

Zruší sa verejné vypočutie

Spôsob výberu štatutárneho orgánu múzea alebo galérie zriadených ústredným orgánom štátnej správy, vyšším územným celkom alebo obcou, resp. vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu, ktoré nie sú právnickou osobou, by sa mohol upraviť.

Spôsob výberu podľa koaličných poslancov, ktorí zmeny predložili, spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, ktoré tieto funkcie obsadzujú. Zrušiť by sa malo verejné vypočutie uchádzačov o spomínanú funkciu.

Viac k téme: Kultúra, Prezidentka SR, RTVS Rozhlas a televízia Slovenska
Zdroj: SITA.sk - Akákoľvek snaha o ovládnutie kultúry je prejavom nekultúrnosti, vyhlásila Čaputová (video)