Prečo pacienti s COVID-19 strácajú čuch a chuť?

Aké neurologické problémy spôsobujú vírusové infekcie? Môže byť koronavírus spúšťačom neurodegeneratívneho ochorenia?

Úrad verejného zdravotníctva SR nedávno zverejnil analýzu pozitívnych prípadov s COVID-19 za september. Uvádza sa v nej, že asi jedno percento pacientov malo neurologickú formu ochorenia. Ako sa môže u pacienta prejavovať?

Neurologická forma ochorenia COVID-19 neexistuje, existujú neurologické príznaky a komplikácie, ktoré môžu charakterizovať poškodenie nervového systému ako súčasť tohto nového ochorenia. Patria k nim napríklad strata čuchu a chuti, bolesti hlavy a iných oblastí tela, prechodné tŕpnutie a brnenie končatín, zriedkavo aj zápal mozgu, miechy, periférnych nervov či iné závažné stavy.

Niektorí ľudia infikovaní novým koronavírusom sa sťažujú práve na stratu chuti a čuchu. Ako k nim vlastne z pohľadu neurológa dochádza?

Ako vznikajú, to úplne nevieme. Vieme ale, že pri infekčných respiračných ochoreniach dochádza k zápalovému poškodeniu sliznice horných dýchacích ciest a ústnej dutiny, do ktorej sú zabudované receptory pre tieto vnemy, či už čuchové alebo chuťové bunky. Zmeny alebo strata čuchu a chuti ako príznaky tým pádom môžu predchádzať prepuknutiu zápalového ochorenia horných dýchacích ciest.

Hoci sa tieto príznaky pri ochorení COVID-19 vyskytujú častejšie ako pri iných infekčných respiračných ochoreniach, presné štatistiky, na základe ktorých by ich bolo možné porovnať, chýbajú. Treba totiž brať do úvahy, že podobné príznaky môžu sprevádzať aj chrípku či nádchu.

Takisto iné komplikácie. Aj chrípka, podobne ako COVID-19, môže vo výnimočných prípadoch vyústiť do zápalu mozgu, miechy a periférneho nervového systému. Rovnako môže skončiť stavom, ktorý nie je zlúčiteľný so životom.

Dostali sa k vám nejaké bližšie štatistiky k vážnym neurologickým komplikáciám pri ochorení COVID-19?

Štatistiky zo Slovenska chýbajú. Nemáme údaje z prvej vlny, ktoré by sa týkali špeciálne postihnutia nervového systému. Potvrdili mi to aj kolegovia z našej kliniky, ktorí boli dobrovoľne preradení pod vedenie Kliniky infektológie a geografickej medicíny. Neurologické komplikácie sa špecificky nehodnotili.

Podľa mojich informácií vtedy súvisela stratifikácia vo vzťahu k vážne chorým pacientom najmä s orgánovými systémami, ktoré sa priamo spájajú s vitálnymi funkciami, teda s kardiovaskulárnym a dýchacím aparátom.

Ako ste spomínali, niektoré z neurologických príznakov môžu byť vážne. Prečo alebo ako vznikajú?

Pri niektorých vírusových ochoreniach, dokonca zriedkavejšie ako pri chrípke aj pri COVID-19, môže dôjsť k zápalu mozgu – encefalitíde alebo meningitíde vírusového pôvodu.

Niekedy môže imunitný systém zareagovať veľmi špecificky formou búrlivej autoimunitnej reakcie. V tomto kontexte sa popisujú komplikácie, ako akútna zápalová polyradikuloneuritída, alebo inak povedané Guillain-Barrého syndróm, čo je závažný život ohrozujúci stav, keď môže dôjsť k ťažkej poruche inervácie kostrového svalstva vrátane dýchacieho a následnému respiračnému zlyhaniu. Tento stav je však veľmi zriedkavý a týka sa iba subpercenta ľudí. Spravidla ho spúšťajú bežné sezónne respiračné alebo gastrointestinálne vírusy.

Takže to, čo sa hovorí o COVID-19, v podstate zapadá do všeobecného obrazu o vírusoch.

Môžu mať takéto zdravotné komplikácie aj dlhodobé následky?

V prípadoch s ťažkým priebehom po prekonaní najťažšej fázy ochorenia obyčajne dochádza k fáze rekonvalescencie, no v naozaj závažných prípadoch môžu byť následky, akými sú únavový syndróm, predráždenosť, porucha koncentrácie, výpadky pamäti, aj dlhodobé.

Hovoríte, že k zápalu mozgu môžu viesť aj iné ochorenia než chrípka či COVID-19. Ktoré ďalšie?

Napríklad herpetické vírusy, ktoré sú špecifické tým, že sa utiahnu do istej formy latencie v zhlukoch nervových buniek a v čase, keď stráž imunitného systému povolí, napríklad vyčerpaním, uzimením iným vírusovým ochorením alebo stresom, sa reaktivujú.

Práve ich reaktivácia môže sprevádzať aj také stavy, ako zápal mozgu. Takisto môže dôjsť k postihnutiu rovnovážneho nervu, obrne lícneho nervu a podobne.

Ako pacient spozná, že uňho došlo k zápalu mozgu?

Diagnostika niekedy môže byť komplikovaná, pretože pri zápaloch mozgu nemusia dominovať systémové príznaky, ako napríklad horúčka. Môže sa objaviť aj porucha vnímania, zmätenosť či porucha vedomia. Alebo môže tento zápal zahŕňať aj epileptické prejavy.

U pacientov nakazených koronavírusom sa častejšie objavujú cievne mozgové príhody. Prečo je to tak?

Cievne mozgové príhody sú častejšie práve u polymorbídnych pacientov, pretože sa v ich prípade spájajú rizikové faktory zo strany kardiovaskulárneho a respiračného systému. S vyššou pravdepodobnosťou u nich potom môže dôjsť aj k náhlej kardiálnej smrti, infarktu srdca alebo mozgu či krvácania do mozgu.

Zopár štúdií už naznačilo, že by COVID-19 mohol byť spúšťačom neurodegeneratívnych ochorení. Čo si o tom myslíte?

Otázka, či môže ochorenie alebo jeho prekonanie spúšťať nejaké mechanizmy súvisiace s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba či amyotrofická laterálna skleróza, je pre lekárov zaujímavá.

Proces, ktorý v mozgu prebieha, treba vnímať ako kontinuum ešte predtým, ako si vôbec niekto prvýkrát všimne neurodegeneráciu. Ak je neurodegeneratívne ochorenia u človeka už v nábehovej fáze, môže sa stať, že akútny zápalový proces, napríklad pri COVID-19, môže vznik ochorenia urýchliť.

Podobne je to pri ochoreniach, na ktorých sa podieľa nejaká zvýšená reaktivita imunitného systému pod obrazom autoimunitných ochorení. Napríklad ochorenia štítnej žľazy, skleróza multiplex, myasténia gravis a iné.

U pacientov však treba zohľadniť aj úrazy hlavy, teda mikrotraumy či mikrokrvácania, alebo tiež závažný psychosomatický stres, dlhodobú kontamináciu životného prostredia a stravy herbicídmi a inými chemikáliami, pretože takisto môžu byť spúšťačmi neurodegeneratívnych ochorení.

Hovoríte o strese ako o jednom z rizikových faktorov neurodegeneratívnych ochorení. Môže podmieňovať neurologické príznaky aj pri iných ochoreniach? Je duševná pohoda akousi formou prevencie týchto ťažkostí?

Práve duševná pohoda, zdravá myseľ, vrátane celkovej telesnej kondície, sú veľmi dôležitými faktormi zdravia. Koncepcia tzv. neurobiológie chorôb periférnych tkanív je dnes odborníkmi plne uznávaná.

Pozitívne myslenie je extrémne dôležité a podľa mňa je to jeden z významných faktorov toho, či nejaké ochorenie prepukne, ako bude prebiehať a aké bude mať následky, COVID-19 nevynímajúc. Mám na mysli najmä vnímavosť ľudského organizmu a potenciál zvládnuť infekciu, pretože ak je človek prvotne vystavený vysokej dávke silne virulentného kmeňa vírusu, takmer s istotou ochorie.

Prevencia neurologických príznakov ako takých neexistuje. Pacientom so zvýšenou teplotou, malátnosťou a bolesťou svalstva by som však neodporúčal ísť chorobu „vybehať“. Šport v takom prípade nie je rozumná voľba, ochorenie treba „vyležať“. V opačnom prípade môže zápal postihnúť aj srdcový sval alebo naštartovať kaskádu poškodenia centrálneho nervového systému. Varovné signály tela treba brať vážne.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Dnes bude oblačno až zamračené, prechodne aj zmenšená oblačnosť, najmä na východe. Ráno ojedinele hmla. Ojedinele, na západe miestami, dážď alebo prehánky, vo vyšších polohách sneženie.

Najvyššia denná teplota 13 °C až 17 °C, na krajnom západe, v Žilinskom kraji, na hornom Spiši a na Horehroní 8 °C až 13 °C. Teplota na horách vo výške 1500 m: okolo -2 °C.

Predpokladané množstvo zrážok: do 3 mm / vo vysokých polohách 1 cm snehu

Odporúčame:

Počasie na 10 dní

Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?

Počasie pranostiky Apríl

Začiatkom apríla opiľuj suché konáre, budú dobré lekváre.

Apríl seno seje.

Keď pinka v apríli nepinká, zamrzla jej bundička i perinka.

Keď v apríli vrana kváka, bude v roku veľká psota.

Keď je v marci veľa vetrov a v apríli veľa dažďov, nasleduje pekný máj.

Teplý dážď v apríli sľubuje žeň dobrú a jeseň požehnanú.

V apríli prší na raž, v máji na pšenicu, v júni na jačmeň.

Nerád tomu sedliak býva, keď mu v apríli nepršieva.

Keď v apríli hojne vietor duje, stodola sa zaplňuje.

Apríl zimný, daždivý, úroda nás navštívi.

Aprílový sneh pole hnojí, dážď požehnáva.

Aprílová a májová voda vypije víno.

Apríl v daždi, máj v kvete.

Mokrý apríl, suchý jún.

Čo si apríl zazelení, máj mu to spáli, čo si máj zazelení, jún mu to háji.

Aprílové sucho a májovo mokro, hospodár sýpku zasype až po okno.

Ak je v apríli krásne, čisto, bude máj nepríjemný iste.

Ak je apríl jasný, šumný, vtedy bude máj pošmúrny.

Teplé noci v aprílu, požehnanie ovociu i vínu.

Suchý apríl nie je po vôli gazdom.

Ak apríl pekný, máj bude ružový.

Suchý apríl, mokrý jún.

Dobrý apríl, zlý máj.

Vietor, ktorý panuje od Veľkej noci do Ducha, nestratí sa počas celého leta.

Zemiaky sa sadievali na Zelený štvrtok /štvrtok pred Veľkou nocou/.

Na Veliký piatok ak popŕcha, to nám požehnaný, dobrý rok sľubuje.

Ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude málo krmu a suché leto.

Keď na Veľký piatok nie je mráz, býva mnoho hríbov.

Veľký piatok pochmúrny, zvestuje rok neúrodný.

Pekná a jasná Veľká noc znamená hojnú úrodu.

Keď prší do božieho hrobu, bude žíznivý rok.

Veľký piatok daždivý znamená rok žíznivý.

Veľkonočné dažde znamenajú suchý rok.

Na Veľký piatok sa štepia ovocné stromy.

Ak je zelený štvrtok biely, tak je leto teplé.

Počasie: V súčasnosti extrémne zrážky postihujú najmä sever a východ Slovenska. Tieto okresy potrápia extrémne zrážky

Cítite sa v posledných dňoch zle, neviete spať alebo ste agresívny? Príčinu odhalili už pred 70 rokmi

Meteosenzitivita označuje citlivosť ľudí na meteorologické javy. Niektoré zdroje uvádzajú, že meteosenzitívnych je až 70 percent obyvateľstva, pričom vyššie percento z nich žije v priemyselne vyspelých štátoch.

Na počasie je citlivejšie nežnejšie pohlavie a starší ľudia, ale dokáže potrápiť aj mladšie ročníky, tehotné ženy a deti, ako aj astmatikov či reumatikov. Okrem bolestí alebo problémov s tlakom dokáže spôsobiť aj vzostup agresivity a zhoršenie psychických problémov.

Medzi najčastejšie ťažkosti patrí bolesť hlavy, únava, ospalosť, znížený prah bolesti, bolesť jaziev, svalov, tráviace ťažkosti, zmeny nálad, nechutenstvo, problémy s tlakom, ale aj poruchy spánku.

Nemeckí lekári

„Mnoho ľudí trpí pri zmenách počasia podráždenosťou, zníženou koncentráciou a ich reakcie sú výrazne pomalšie,“ uvádza doktorka Beata Havelková, odborníčka Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).

Meteosenzitívni ľudia navyše cítia rôzne zdravotné neduhy ešte skôr, ako sa počasie zmení. Všimli si to nemeckí lekári už v 50-tych rokoch minulého storočia, keď sa im pri určitých typoch počasia začali v čakárňach objavovať pacienti s rovnakým zdravotným problémom.

Lekári následne spojili sily s meteorológmi a už na začiatku 60-tych rokov sa v predpovediach počasia v Nemecku objavovalo aj číslo, ktorým sa charakterizoval vplyv počasia na človeka a bližšie sa opísali aj prípadné zdravotné problémy.

5 rizikových stupňov

U nás dnes rozlišujeme päť rizikových stupňov, ktoré vyjadrujú intenzitu pôsobenia počasia na meteosenzitívnych ľudí. Liek na meteosenzitivitu neexistuje, preto sa veľa ľudí necháva „viesť“ práve takouto biopredpoveďou.

K najnebezpečnejším poveternostným situáciám patria napríklad postup frontálneho rozhrania, kedy sa skokom mení počasie, ale tiež dlhotrvajúce vlny horúčav, dusné počasie v lete alebo pred búrkou.

„Ale aj špecifický typ vetra, takzvaný fén, spôsobuje veľké problémy. Je dokázané, že môže priniesť aj vzostup agresivity a zvýrazniť psychické problémy,“ vysvetlila Miriam Jarošová, meteorologička zo Žilinskej univerzity v Žiline.

Kto si má dať pozor?

Zmeny počasia sprevádzajú prudké zmeny tlaku vzduchu, ktorý zase vplýva na zmenu krvného tlaku. U ľudí trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami to môže vyvolať prudkú reakciu a spôsobiť zmeny srdcového rytmu, búšenie srdca, dýchavičnosť či dokonca kolaps.

U ľudí trpiacich migrénami môže náhla zmena počasia vyvolať aj nepríjemný a bolestivý záchvat. Pozor by si mali dávať aj ľudia po úrazoch a tí, ktorí majú oslabenú imunitu. Nepríjemne sa preto v tomto období môžu cítiť aj pacienti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19.

Príčinou meteosenzitivity sú poruchy normálneho priebehu adaptačných reakcií organizmu na zmeny atmosférického tlaku, teploty a vlhkosti vzduchu. Vplyv počasia však nie je stále rovnaký.

Ako si pomôcť?

Niekedy je reakcia organizmu prudká, inokedy sú prejavy menej nápadné. Závisí to od aktuálneho zdravotného stavu, ale aj psychického rozpoloženia. Veľkú mieru tu zohráva aj vek, telesná kondícia a zdravotný stav.

Negatívny vplyv počasia na zdravie sa dá znížiť pohybom, vďaka športu sa telo stáva odolnejšie. Podstatnou je aj strava bohatá na vitamíny, minerály a bielkoviny. Telo potrebuje doplniť najmä magnézium a vitamín C.

Netreba zabúdať ani na pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, a to v každom počasí. Dobrou prevenciou je aj saunovanie a otužovanie studenou vodou.

Vysoké teploty počas dňa i noci nie sú bežné systémy počasia z minulosti, ide o dôsledok klimatických zmien

Extrémne horúčavy, ktoré sa vyskytujú v krajinách po celom svete, sú „nebezpečné“ a predstavujú „rýchlo rastúce zdravotné riziko“, varovala Svetová meteorologická organizácia (WMO) Organizácie Spojených národov (OSN). Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Nebezpečné vlny horúčav

„Vlny horúčav patria k najsmrteľnejším prírodným hrozbám, pričom každoročne spôsobujú státisíce úmrtí, ktorým sa dalo predísť,“ povedal v utorok na tlačovej konferencii hlavný poradca organizácie pre extrémne horúčavy John Nairn.

Horúčavy pritom podľa neho predstavujú rýchlo rastúce zdravotné riziko „v dôsledku zvýšenej rýchlej urbanizácie, zvyšujúcich sa extrémnych teplôt a starnúcej populácie“.

Dôsledok klimatických zmien

Nairn tiež pred novinármi v Ženeve zdôraznil dôsledky extrémnych horúčav na zdravie vrátane skutočnosti, že opakované vysoké nočné teploty sú „obzvlášť nebezpečné“ a môžu viesť k „zvýšenému počtu prípadov srdcových infarktov a úmrtí“, pretože telo sa nedokáže zotaviť z trvalého tepla počas dňa.

„Toto nie sú bežné systémy počasia z minulosti,“ upozornil tiež Nairn a dodal, že „prišli ako dôsledok klimatických zmien. … Bude to pokračovať a bude to trvať ešte nejaký čas. Musíte to zvrátiť. Musíte napraviť klímu, aby ste to zmenili. Je to globálne otepľovanie a bude to nejaký čas pokračovať“.

Zažívame najteplejší rok v histórii. Teplota v októbri bola najvyššia od začiatku meraní

Je „prakticky isté“, že rok 2023 bude najteplejším v histórii vedenia záznamov. Konštatujú to viaceré vedecké orgány vo svete po tom, ako údaje európskej klimatickej služby Copernicus ukázali, že október mal mimoriadne vysoké teploty. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

V dôsledku emisií uhlíka a klimatického fenoménu El Ni?o bol október už piaty rekordne teplý mesiac v rade. Globálne priemerné teploty vzduchu boli podľa Copernicusu v danom mesiaci o 0,4 stupňa Celzia vyššie ako predchádzajúce najvyššie teploty v októbri 2019.

Tiež bol október o 1,7 stupňa Celzia teplejší ako predindustriálny priemer, a teda obdobie predtým, ako ľudia začali vo veľkom spaľovať fosílne palivá.

Najteplejší rok v histórii

„Skutočne nevidíme žiadne známky toho, že by sa tohtoročná séria výnimočných mesiacov, v ktorých boli zaznamenané rekordy, v dohľadnej dobe skončí,“ povedal pre BBC News klimatológ Zeke Hausfather z Berkeley Earth.

„A v tomto bode je vo všetkých súboroch údajov prakticky isté, že rok 2023 bude najteplejším rokom v histórii. To je viac ako 99% šanca,“ dodal.

Pokračovanie aj v roku 2024

Je v podstate nevyhnutné, že rok 2023, ktorý sprevádzali vlny horúčav, záplavy a požiare, bude najteplejší v histórii záznamov. Je totiž mimoriadne nepravdepodobné, že posledné dva mesiace tohto roka zvrátia daný trend, keďže vysoké teploty vo svete pokračujú aj v novembri.

Počet dní, ktoré prekročili politicky významný prah otepľovania 1,5 stupňa Celzia, už dosiahol nové maximum. Júl bol taký teplý, že mohol byť najteplejším mesiacom za posledných 120-tisíc rokov, zatiaľ čo priemerné septembrové teploty prekonali predchádzajúci rekord o neuveriteľného 0,5 stupňa Celzia. Odborníci odhadujú, že extrémne globálne teploty budú pokračovať aj v roku 2024.

Dôsledky rekordných teplôt

Vedci poukazujú aj na to, že rekordné teploty majú vo svete vážne dôsledky.

„Skutočnosť, že vidíme tento rekordne horúci rok, znamená rekordné ľudské utrpenie. Počas tohto roka extrémne horúčavy a suchá, ktoré tieto extrémne teploty ešte zhoršili, spôsobili tisíce úmrtí, spôsobili, že ľudia prišili o živobytie, boli vysídlení a tak ďalej. Toto sú rekordy, na ktorých záleží,“ povedala klimatologička Friederike Otto z Imperial College London.

Odporúčame:

Počasie na 10 dní

Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?

Odporúčame:

Počasie na 10 dní

Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?