Na Slovensku podľa Dvořáka chýba jednotná stratégia, nevieme, koľko potrebujeme študentov, personálu, v akých špecializáciách a kde.
Nečinnosť vlády spôsobila, že ľudia čakajú na výkony dlhé mesiace. Analytik zhodnotil stav slovenského zdravotníctva
Slovenské zdravotníctvo je v personálnej kríze. Vláda buď nerobí nič, alebo pod tlakom prijíma skratkovité riešenia zvyšovania počtu študentov a platov bez dlhodobej stratégie.
V tlačovej správe to uviedol expert na zdravotníctvo Progresívneho Slovenska (PS) Oskar Dvořák.
Rozpočet dorovnali až pred kolapsom
„Vláda najprv zakázala rezidentom zamestnať sa priamo v ambulanciách, čo priamo ohrozuje počty nových lekárov a lekárok, a potom pri navyšovaní platov lekárov a platieb pre nemocnice na ambulancie zabudla,“ upozorňuje.
Rozpočet im podľa Dvořáka vláda nakoniec dorovnávala doslova pred kolapsom. Tvrdí, že najnovšie sa vraj pre financie okresal rezidentský program, ktorý vychováva nových ambulantných lekárov a lekárky. Tento chaos v riadení ľudských zdrojov sa podľa experta PS musí skončiť.
Dôsledky chaosu je vidieť aj dnes
„Jeho dôsledky sme videli už počas pandémie a aj dnes, keď sa ľudia nevedia dostať do ambulancie, alebo čakajú na výkony dlhé mesiace,“ uviedol.
Na Slovensku podľa Dvořáka chýba jednotná stratégia, nevieme, koľko potrebujeme študentov, personálu, v akých špecializáciách a kde.
„Keď tieto informácie štát bude mať, musí mať takisto právomoci ich ovplyvňovať,“ myslí si Dvořák. Podľa PS by sa tiež mali posilniť všeobecní lekári, motivácia ku zefektívneniu pracovných metód a posun ku ich digitalizácii a automatizácii.
„Všeobecné ambulancie by mali byť chrbticou zdravotného systému, aby mohli robiť prevenciu a záchyt chorôb v ranných štádiách,“ dodal Dvořák.
Najčítanejšia najnovšia správa
Fico a Pellegrini sú na tom v prieskume dôveryhodnosti rovnako, najmenej ľudí verí Matovičovi
29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.
Najmenej dôveryhodný je Matovič
Naopak, najmenej dôveryhodným politikom je Igor Matovič (OĽaNO), ktorému nedôveruje 80 percent populácie Slovenska. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Median.sk od 1. februára do 5. marca na vzorke 1 006 respondentov starších ako 18 rokov.
Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.
Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.
Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?
Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.
Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.
Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.
