Hamran spochybnil tvrdenie Šimka, že sa nikdy nezaujímal o vyšetrovanie trestných vecí.
Názorové nezhody medzi Hamranom a Šimkom boli neprekonateľné, exminister žiadal informácie k vyšetrovaniu (video)
20.7.2023 (SITA.sk) - Názorové rozdiely medzi exministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom boli silné a neprekonateľné. Hamran to skonštatoval na štvrtkovej tlačovej konferencii. Zároveň spochybnil tvrdenie Šimka, že sa nikdy nezaujímal o vyšetrovanie trestných vecí.
Vyžiadané osobné stretnutie
„Policajný zbor vykonal jednu veľmi rozsiahlu akciu vo veci korupčnej trestnej činnosti," povedal Hamran s tým, že po akcii si k nej Šimko vyžiadal písomnú informáciu.
Podľa policajného prezidenta predtým vedenie polície takéto žiadosti nedostávalo. Napriek tomu poskytli informácie v rozsahu, s akým súhlasil vyšetrovateľ.
„Zrejme pánovi ministrovi tie informácie neboli postačujúce," skonštatoval Hamran s tým, že minister následne žiadal osobné stretnutie, na ktorom by mu šéf polície podrobnejšie vysvetlil prípad.
„Keď som sa dozvedel, že na tom stretnutí nemal byť len pán minister, ale aj ďalší štátny úradník, v podriadenosti ktorého pracovali ľudia, ku ktorým smerovali podozrenia polície, rozhodol som sa vydať pokyn a zakázal som akémukoľvek príslušníkovi z vedenia Prezídia Policajného zboru odísť na toto stretnutie," zdôraznil Hamran. Doplnil, že sám následne Šimkovi oznámil, že na stretnutie nepríde.
Vyjadrenie k vražde
Policajný prezident tiež kritizoval vyjadrenia Šimka k vražde ženy v Dubnici nad Váhom v čase, keď podľa neho nemohol mať o veci žiadne informácie. Šimko podľa neho totiž vo svojom statuse naznačil, že zodpovedný policajt nebral vážne nebezpečenstvo, ktoré hrozilo poškodenej.
„Ak minister vnútra v čase, keď nemá informácie ani policajný prezident, ani generálny prokurátor, ktorý len v tom čase nariadil previerku a ja vnútornú kontrolu, vydá taký status, tak to závažným spôsobom poškodí renomé celého policajného zboru a všetkých slušných policajtov," skonštatoval Hamran.
Stíhanie vyšetrovateľa Pavla Ďurku
Pokiaľ ide o problematiku pôsobenia stíhaného vyšetrovateľa Pavla Ďurku na policajnej inšpekcii, podľa dočasne povereného riaditeľa inšpekcie Petra Juhása s tým exminister najskôr nemal problém.
„Následne, keď došlo k sprocesovaniu celého prestupu, tak som sa dozvedel, že pán minister zásadný problém má," uviedol Juhás. Šimko mu podľa jeho slov povedal, že k celej veci si ešte potrebuje zaobstarať informácie.
Rozhodovanie o personálnych otázkach
„Keď som sa ho opýtal, aké informácie mu je treba poskytnúť, tak jedným z argumentov bolo, že túto záležitosť by chcel prejednať aj s generálnym prokurátorom," povedal Juhás. Doplnil, že voči tejto požiadavke sa ohradil.
„Pánovi ministrovi som povedal, že je nepredstaviteľné, aby generálny prokurátor, alebo akákoľvek iná osoba mimo štruktúr Úradu inšpekčnej služby rozhodovala o personálnych otázkach," zdôraznil Juhás.
Dodal, že bývalému ministrovi povedal, že ak s jeho postojom nesúhlasí, je pripravený odísť z funkcie.
Viac k téme: bývalý minister vnútra, Policajný prezident, spory, tlačová konferencia, Vyšetrovanie
Zdroj: SITA.sk - Názorové nezhody medzi Hamranom a Šimkom boli neprekonateľné, exminister žiadal informácie k vyšetrovaniu (video) © SITA Všetky práva vyhradené.
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Najčítanejšia najnovšia správa
Izrael pokračoval v bombardovaní Pásma Gazy po tom, ako USA vetovali rezolúciu OSN o okamžitom prímerí
9.12.2023 (SITA.sk) - Izraelské bojové lietadlá v noci na sobotu bombardovali Pásmo Gazy vrátane niektorých zmenšujúcich sa kúskov územia na juhu, ktoré Jeruzalem odporučil palestínskym civilistom ako evakuačné oblasti.
Najnovšie bombardovanie prišlo po tom, ako USA vetovali rezolúciu Organizácie Spojených národov požadujúcu okamžité humanitárne prímerie v Gaze napriek tomu, že ju podporila väčšina členov Bezpečnostnej rady OSN.
Zomreli tisíce ľudí
Od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zomrelo viac ako 17 400 ľudí.
Viac o téme: Izraelsko-palestínsky konflikt
Ministerstvo však nezverejňuje informácie, koľko obetí tvoria civilisti a koľko bojovníci.
Vojna vypukla po tom, ako Hamas začiatkom októbra vtrhol do južného Izraela a zabil zhruba 1 200 ľudí, prevažne civilistov. Zodpovednosť za civilné obete v Gaze podľa Izraela nesie hnutie Hamas, pretože civilistov využíva ako ľudské štíty.
USA naďalej odmietajú prímerie
Od prvého decembra, čiže od skončenia niekoľkodňového prímeria, bolo zabitých viac ako 2 200 Palestínčanov.
Napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku administratíva amerického prezidenta Joea Bidena naďalej trvalé prímerie odmieta a tvrdí, že by umožnilo Hamasu prežiť a ohrozovať Izrael.
