• Dnes je: Sobota 03. decembra 2022 meniny má Oldrich

Najväčšie výzvy, ktorým čelí slnečná revolúcia

Najväčšie výzvy, ktorým čelí slnečná revolúcia

Svet sa nachádza v bode zlomu, kedy zúfalo potrebuje výrazný posun vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie.

Mnohí odborníci tvrdia, že solárna energia je spolu s veternou cenovo najvýhodnejšou. Okrem toho má obrovské možnosti využitia – od fotovoltaických okien alebo textílií na budovách až po elektrický pohon pre autá či dokonca oblečenie.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by do polovice tohto storočia mohla byť štvrtina svetovej spotreby elektrickej energie pokrytá solárnou energiou.

Avšak existuje niekoľko prekážok, ktoré brzdia solárnu revolúciu. Najväčšie výzvy spočívajú v nasledujúcich oblastiach.

Solárna energia nie je stála

Podstatná výhoda fosílnych palív oproti solárnej energii, je, že z nich získame energiu okamžite a kedykoľvek. V prípade solárnej energie to tak nie je a energiu získavame iba vtedy, keď svieti slnko. Elektrina je však potrebná stále.

Problém so skladovaním


Kvôli tomu, že slnečná energia je prerušovaná, na jej plné využitie je potrebné veľké množstvo uskladnenej energie – aby sa elektrina mohla vyrábať za slnečných podmienok a následne využívať, aj keď je tma alebo zamračené. Skladovať slnečnú energiu umožňujú batérie, na ktorých výrobu je potrebné veľké množstvo lítia. Tieto batérie začali vo veľkom využívať aj elektromobily, preto dopyt po tomto najľahšom kove enormne rastie. Ťažba lítia je však zložitý proces. Značným spôsobom zasahuje do ekosystému a negatívne ovplyvňuje životné prostredie. Okrem toho, že pri nej vznikajú tony odpadu, spotrebujú sa tiež hektolitre čistej vody, ktorá je najmä v suchých oblastiach zvlášť cenná.

Najväčšími lídrami v ťažbe „bieleho zlata“, ako sa lítium zvykne označovať, sú v súčasnosti Čína, Austrália, Čile a Argentína, preto je Európa závislá od jeho dovozu zo zahraničia a od jeho nestabilnej ceny.

Politika


V súčasnosti väčšina vlád podporuje solárnu revolúciu veľmi málo alebo vôbec. Na urýchlenie prijatia slnečnej energie sú však potrebné veľké vládne investície a dôležité právne predpisy. Takisto si to vyžaduje vybudovanie rozsiahlej infraštruktúry na prepravu slnečnej energie tam, kde je potrebná.

Problém s výrobou

Solárna energia môže byť typom obnoviteľnej energie, ale jej výroba nie je bezuhlíková; Výroba solárnych článkov je energeticky náročný proces, ktorý si vyžaduje obmedzené množstvo materiálov.


Väčšina fotovoltaických panelov je vyrobená z kryštalického kremíka, ktorý sa získava zo surového polysilikónu. Jeho najdôležitejším distribútorom je Čína, pričom takmer polovica pochádza z regiónu Sin-ťiang na severozápade krajiny, kde sa spracováva pomocou uhoľnej energie. Konkrétne tavením v peciach, kde takisto vzniká znečistenie. Navyše produkcia tohto materiálu sa výrazne znížila kvôli obvineniam dodávateľov polysilikónu v čínskej oblasti Sin -ťiang z využívania nútenej práce Ujgurov, a tak čelia obchodným sankciám. Ďalším faktorom, ktorý zároveň spôsobil i nárast ceny kremíka o 300 percent, sú výpadky dodávok elektriny.

Solárny odpad


Aj solárne panely môžu mať na konci svojej životnosti významný vplyv na životné prostredie a pri rozklade uvoľňujú toxické materiály. Ich životnosť je približne 25 rokov, preto je pravdepodobné, že tento problém bude v blízkej budúcnosti čoraz rozšírenejší.

IEA predpovedá, že do roku 2050 vznikne celkovo 78 miliónov ton odpadu, niektorí vedci dokonca odhadujú, že toto množstvo by malo byť ešte oveľa vyššie. Recyklácia fotovoltaiky na získanie ich kremíka a striebra môže byť zložitá, čo znamená, že veľa solárnych panelov skončí na skládke. Toto je ďalšia z naliehavých výziev, s ktorou si budeme musieť v blízkej budúcnosti poradiť, aby mohla začať solárna revolúcia.


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie