Vládna koalícia by sa podľa politológa Tomáša Koziaka nemala rozpadnúť.
Najracionálnejšia by bola podľa politológa rekonštrukcia vlády, skončiť by mal Matovič aj Sulík

2.7.2022 (Webnoviny.sk) - Vládna koalícia by sa nemala rozpadnúť a ak by sa tak stalo, s veľkou pravdepodobnosťou by to viedlo k predčasným voľbám.
Pre agentúru SITA to povedal politológ Tomáš Koziak v súvislosti s napätou situáciou vo vládnom zoskupení medzi stranou Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Podľa politológa za istých okolností by mohlo dôjsť aj k zmenám vo vláde, kedy by v nej už neboli dvaja lídri koaličných strán, a to minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Kollár by bol znovu v koalícii
Pri predpoklade, že by sa koalícia nemala rozpadnúť, Koziak vychádza „z logiky moci“. Uviedol, že ak by koalícia zanikla, neprofitovala by z toho žiadna strana.
„Snáď Boris Kollár by bol znovu vo vládnej koalícii. Aj preto sa dnes takto správa. Myslím si, že opäť dôjde ku kompromisu. V koalícii sa dohodnú na tom, že sa budú snažiť lepšie spolupracovať,“ usúdil politológ.
SaS má na budúci týždeň rozhodnúť, za akých podmienok bude v koalícii pôsobiť. Keby napokon z koalície odišla, vina by podľa Koziaka padla práve na túto stranu „s bonusom, že sa postarala o pád vlády aj so Smerom a pravicovými extrémistami, čo by nebol dobrý výsledok“.
Otázku prípadných personálnych zmien vo vláde Koziak komentoval tak, že by bolo najracionálnejšie, keby k rekonštrukcii vlády došlo.
Spory sú osobné
„Tlak, aby Igor Matovič odišiel z postu ministra financií, OĽaNO nebude akceptovať z dôvodu, že ide o predsedu najsilnejšej koaličnej strany. Ak by to však mal byť kompromis na hrane, tak potom by došlo aj k odchodu Richarda Sulíka z postu ministra hospodárstva. V takomto prípade by tá vláda mohla fungovať najracionálnejšie možným spôsobom až do riadneho termínu volieb,“ priblížil politológ.
Ani tým by však podľa Koziaka napätie v koalícii nezmizlo, pretože lídri týchto strán by sa ďalej stretávali na koaličných radách, pričom ich spory sú v osobnej rovine.
„Tie spory sa týkajú aj toho, ako jeden a druhý minister spravuje svoj rezort. Ak by teda došlo k výmene na ministerských postoch, pre koalíciu by to mohlo byť možno najstabilnejšie riešenie,“ mienil Koziak.
Problémy sa dajú očakávať
O fungovaní koalície, ktorá sa môže dohodnúť na istých korekciách, politológ povedal, že iná situácia medzi koaličnými partnermi už nebude a problémy sa dajú očakávať aj naďalej.
„Ani v bežnom ľudskom živote to nefunguje na prepínač, že teraz sa už budeme k sebe správať slušne. Medzi lídrami Matovičom a Sulíkom tie spory budú pokračovať. Tejto koalícii by však pomohlo, že by obidvaja lídri z postu ministrov odišli,“ zhodnotil Koziak.
Dodal, že by nešlo o stopercentné riešenie, ale bol by o dôvod menej, aby sa na verejnosti „pretriasali“ ich vzájomné spory o tom, ako spravujú svoje rezorty.
Najčítanejšia najnovšia správa
Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.
Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci
Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.
Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.
V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.
Návrat zahraničnej klientely
Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.
Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.
Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.
Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji
Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.
Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.
V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.
V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.
Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.