• Dnes je: Sobota 20. apríla 2024 meniny má Marcel

Na úpravu daňového bonusu doplatia menej zarábajúci rodičia, Sulíkove prognózy sa naplnili

Na úpravu daňového bonusu doplatia menej zarábajúci rodičia, Sulíkove prognózy sa naplnili

Daňový bonus na nezaopatrené dieťa má od začiatku budúceho roka stúpnuť na 100 eur na dieťa do 15 rokov a na 50 eur na dieťa nad 15 rokov.

Ide však o maximálne sumy daňového bonusu, na ktoré nebudú mať nárok všetci pracujúci.

Výška bonusu závisí od počtu detí

Suma daňového bonusu na deti sa má totiž podľa nových pravidiel obmedziť podľa výšky čiastkového základu dane rodiča.

Pri zamestnancovi ide o jeho hrubú mzdu zníženú o sociálne a zdravotné odvody, ktoré platí zamestnanec. Ak má rodič jedno nezaopatrené dieťa, daňový bonus pre rodiča môže byť najviac 20 percent z jeho čiastkového základu dane.


Pri dvoch deťoch má ísť naviac o 27 percent, pri troch deťoch maximálne 34 percent, pri štyroch deťoch 41 percent, pri piatich deťoch 48 percent a pri šiestich deťoch maximálne 55 percent z čiastkového základu dane.

Maximálna výška daňového bonusu

Ak rodič ako zamestnanec zarába v hrubom 650 eur, po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov jeho čiastkový základ dane dosahuje 562,90 eura.

Pri štyroch nezaopatrených deťoch vo veku do 15 rokov by jeho daňový bonus tvoril najviac 41 percent zo sumy 562,90 eura, teda 230,79 eura. Tento rodič by tak od júla tohto roka nemal nárok na daňový bonus na štyri deti v sume 280 eur a takisto by od začiatku budúceho roka nemal nárok na daňový bonus v sume 400 eur.


Na deti vo veku do šiestich rokov v súčasnosti daňový bonus dosahuje 47,14 eura, na deti vo veku od 6 do 15 rokov je to 43,60 eura a na deti nad 15 rokov 23,57 eura.


Od júla má suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vzrásť na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur. Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov má daňový bonus od júla tohto roka vzrásť na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur.

Pri daňovom bonuse sa však má zrušiť jeho automatické zvyšovanie podľa rastu životného minima.


Matovičove opatrenia pre rodiny budú stáť 1,3 miliardy eur. Minister financií ešte neprezradil všetko


Vyšší daňový bonus na dieťa, vyššie prídavky na deti a zavedenie príspevku na voľnočasové aktivity pre deti si z verejných financií vyžiadajú 1,3 miliardy eur. Na tlačovej besede to uviedol minister financií Igor Matovič (OĽaNO).


Zvýšenie daňového bonusu na deti bude podľa neho znamenať nižší výber daní z príjmov v sume 550 miliónov eur. Ďalších 350 miliónov eur si podľa neho vyžiada zvýšenie prídavkov na deti.

Niečo získajú z dynamických efektov

Kedže strana SaS podľa Matoviča nesúhlasila s vyššími daňami pre necelých 100 firiem a s nárastom daní z hazardu a liehu, sumu 350 miliónov eur štát vykryje z lepšieho výberu daní, teda z daňových nadpríjmov.


Približne 200 miliónov eur štát podľa šéfa rezortu financií získa z tzv. dynamických efektov.

Zo sumy 1,3 miliardy eur sa štátu podľa Matoviča vráti asi 15 percent tým, že ľudia z tejto čiastky zaplatia daň z pridanej hodnoty alebo dane a odvody z príjmov.

Ostatné ešte Matovič oznámi

Sumu 59 miliónov eur vláda podľa ministra financií ušetrí tým, že sa zruší automatické zvyšovanie prídavkov na deti a daňového bonusu o mieru rastu životného minima.


„Sumu 25 miliónov eur ušetríme niečím, čo ešte verejne nebolo oznámené, to si ešte nechám, to je veľmi zaujímavá téma,“ povedal.


Podľa neho tak zostáva suma cez 100 miliónov eur. „To oznámim budúci týždeň, z čoho to vykryjeme,“ dodal Matovič.

O zvýšení prídavku rozhodne vláda

Prídavok na dieťa sa má od júla tohto roka zvýšiť zo súčasných 25,88 eura na 30 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur.

Súčasne sa má však zrušiť jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. V súčasnosti ide o sumu 106,33 eura na každého prváka na základnej škole.


Zrušiť sa má aj automatické zvyšovanie prídavku na dieťa podľa rastu životného minima. Po novom má o zvýšení prídavku na dieťa rozhodovať vláda.


Legislatívny návrh v stredu s pripomienkami schválila vláda. Kabinet súčasne schválil návrh, aby sa parlament týmito opatreniami zaoberal v zrýchlenom režime.

Päťdesiat eur na voľnočasové aktivity

Stúpnuť má aj daňový bonus na nezaopatrené deti. Na deti vo veku do šiestich rokov v súčasnosti daňový bonus dosahuje 47,14 eura, na deti vo veku od 6 do 15 rokov je to 43,60 eura a na deti nad 15 rokov 23,57 eura.

Od júla má suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vzrásť na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur.


Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov má daňový bonus od júla tohto roka vzrásť na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur. Aj pri daňovom bonuse sa má zrušiť jeho automatické zvyšovanie podľa rastu životného minima.


Každý mesiac by dieťa vo veku 5 až 18 rokov mohlo okrem toho získať aj príspevok na voľnočasové aktivity vo výške 50 eur.

Nárok od prvého zarobeného eura

Rezort financií tiež navrhuje zmierniť podmienky nároku na daňový bonus na dieťa. V súčasnosti majú na tieto daňové úľavy nárok tí rodičia, ktorí za rok zarobia aspoň polovicu ročnej minimálnej mzdy.


Po novom by mali mať rodičia podľa ministra financií Igora Matoviča nárok na daňový bonus na dieťa od prvého zarobeného eura.


Výška daňového bonusu by sa však podľa ministra financií mala naviazať na sumu hrubej mzdy zamestnanca, aby sa zabránilo prípadným podvodom.

Združenie miest a obcí Slovenska vstupuje do štrajkovej pohotovosti, vládu žiada o pomoc

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vstupuje od štvrtka 19. mája do štrajkovej pohotovosti. Oznámili to v stredu jeho zástupcovia po mimoriadnom sneme v Senci.

Výpadky v stovkách miliónov

Tie majú súvisieť s nárastom cien energií, cien stavebných materiálov, ďalej oblasťou sociálnych služieb a tiež štátnej správy v školstve a školskej samospráve. Vyplýva to z uznesenia z mimoriadneho snemu, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca združenia Michal Kaliňák.

Združenie podľa jeho predsedu Branislava Trégera najviac trápi daňový bonus, respektíve výpadky vo výške 618 miliónov eur. Pre tento rok je to podľa jeho slov 240 miliónov eur a v roku 2023 je to 400 miliónov eur.


Za druhý vážny problém označil energetickú krízu a obstaranie energií pre mestá a obce.

„Tu je všeobecne známe, že komoditná burza kolíše a nedá sa obstarať ani plyn, ani elektrická energia. Bude to niekoľkonásobne drahšie a máme obavy z toho, že ak bude výpadok týchto energií nielen v samospráve, ale aj priemysle, nastane zvýšenie nezamestnanosti, tým pádom zníženie našich príjmov, ale hlavne HDP, ktoré je plánované, sa jednoducho nenaplní,“ skonštatoval.

Dodávatelia radšej odskakujú

Okrem toho poukázal na problematické verejné obstarávania, čo sa týka stavebných materiálov či prác, ktorých ceny sa navyšujú.


„Dodávatelia odskakujú od zmlúv práve preto, že výkazy-výmer už nie sú aktuálne, radšej tak zaplatia zmluvnú pokutu a jednoducho zo zmluvného vzťahu odídu,“ dodal Tréger, podľa ktorého môže takáto situácia nastať aj v prípade projektov, na ktoré samosprávy čerpajú eurofondy.

Snem preto v stredu zaviazal orgány ZMOSu, aby pripravili štrajk. „Účasťou predsedov samosprávnych krajov Jozefa Viskupiča a Juraja Drobu na tlačovej besede nám vyjadrilo podporu Združenie samosprávnych krajov SK8, ktoré je s nami na jednej lodi, uvedomuje si vážnosť situácie a tiež negatívne dopady na ekonomickú stabilitu samospráv a na zabezpečovanie verejných služieb samospráv pre ľudí,“ uviedol pre SITA Kaliňák.


Štrajkovú pohotovosť ZMOSu podporila aj Slovenská národná strana a tiež strana Aliancia-Szövetség.

Zvýšenie daňového bonusu môže znížiť výber dane z príjmu fyzických osôb, varujú samosprávne kraje


Zvýšenie daňového bonusu bude mať podľa združenia samosprávnych krajov SK8 negatívny vplyv na výšku výberu dane z príjmu fyzických osôb, ktorej podiel je hlavným zdrojom príjmov samospráv. Uviedla to v tlačovej správe kancelária SK8.


Združenie konštatovalo, že odhadovaný výpadok v stovkách miliónov eur ročne môže ohroziť fungovanie samospráv.

Ovplyvniť by to mohlo rozsah aj kvalitu nimi poskytovaných verejných služieb v oblasti sociálnej starostlivosti, regionálnej kultúry, stredného školstva, prímestskej autobusovej dopravy či správy ciest II. a III. triedy.

Zásah do rozpočtov samospráv

Kancelária SK8 pripomenula, že predstavitelia združenia rokovali v utorok 17. mája so zástupcami Únie miest Slovenska a Združenia miest a obcí Slovenska spolu s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom aj podpredsedom vlády a ministrom financií SR Igorom Matovičom (obaja OĽaNO) o vplyve pripravovaného zvýšenia daňového bonusu na deti a ďalších vládnych opatrení na financovanie krajov.


Ako uviedol predseda SK 8 a trnavský župan Jozef Viskupič (OĽaNO), nedohodli sa.


Viskupič zhodnotil, že nemôžu viac tolerovať, že vláda a parlament zasahujú do rozpočtov krajov, miest a obcí. Zvýšenie daňového bonusu považuje za ďalšie z opatrení, ktorými sa financujú vládne priority z cudzieho vrecka.

Tiež sa tým podľa neho porušuje dohoda zakotvená v zákone, že samospráva je financovaná z dane z príjmu fyzických osôb.

Zdroje môže vláda hľadať inde

„Tieto zdroje sú určené na verejné služby. Ak na ne chce niekto siahať, má dve možnosti. Buď nech to vykompenzuje, čo je nesystémové, alebo nech povie, ktoré služby majú samosprávy prestať poskytovať, ktorú cestu neodhrnúť alebo v ktorej škole stlmiť kúrenie,“ vyzval predseda.


SK8 si myslí, že vláda má všetky možnosti na to, aby našla zdroje na financovanie svojich priorít niekde inde ako v rozpočtoch samospráv.


Navyše, pokračovanie v jednostranných zásahov do rozpočtov krajov bez konzultácie a kompenzácie označilo SK8 za neudržateľné porušovanie fiškálnej autonómie, ktorá je garantovaná aj Európskou chartou miestnej samosprávy.


Bratislavský župan Juraj Droba (SaS) tiež upozornil, že zvýšenie daňového bonusu spôsobí masívny zásah do financovania kompetencií samospráv. Podotkol, že týmto zásahom budú ohrozené najmä najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.

Poplatky budú musieť zvýšiť

Na zabezpečenie základného chodu ich zariadení, budú musieť navyšovať poplatky pre klientov v zariadeniach sociálnych služieb, tiež sa zvýšia platby za bývanie na stredoškolských internátoch.


„Nebudeme môcť investovať do rozvoja kraja, pretože jednoducho nebudú peniaze na navyšovanie kapacít v škôlkach, školách, domovoch pre seniorov či zariadeniach sociálnych služieb. Šetrenie sa bezpochyby dotkne aj dotácií na šport, kultúru či mládež,“ objasnil.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa


Počasie