Progresívci chcú spraviť všetko pre to, aby tieto strany nedostali možnosť otočiť kormidlom našej zahraničnej politiky.
Na Slovensku sú aj strany, ktoré by podľa Šimečku boli schopné v roku 1968 podpisovať pozývacie listy do Moskvy
21.8.2023 (SITA.sk) - Predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka považuje za smutné a nebezpečné, že v slovenskej politike aktuálne pôsobia aj predstavitelia a strany, ktoré by v roku 1968 boli schopné podpisovať pozývacie listy do ruskej Moskvy a taktiež Slovensko zbavovať slobody a samostatnosti.
Hnutie tak chce urobiť všetko pre to, aby politici, ktorí podporujú Ruskú federáciu, nedostali možnosť „otočiť kormidlom našej zahraničnej politiky" a zároveň nedostali možnosť zostavovať koalíciu po septembrových parlamentných voľbách.
„Kto iný, ako Slovensko a krajiny strednej a východnej Európy, ktoré zažili útlak zo strany Sovietskeho zväzu, neslobodu, ale aj priamo vojenskú inváziu, by mal v čase ruskej agresie na Ukrajine podporovať ukrajinský boj za slobodu, za suverenitu a za ich možnosť zvoliť si vlastnú budúcnosť presne tak, ako sme to pred 55 rokmi chceli my v Československu," uviedol Šimečka v pondelok pre médiá.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Najčítanejšia najnovšia správa
Ukrajinské vzdušné sily neďaleko Hadieho ostrova zostrelili ruský bombardér Su-24M
6.12.2023 (SITA.sk) - Ukrajinské vzdušné sily zničili neďaleko Hadieho ostrova v Čiernom mori ruský bombardér Su-24M.
Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie veliteľa vzdušných síl Mykolu Oleščuka na Telegrame, udialo sa tak vo chvíľach, keď sa ruské lietadlo pokúšalo uskutočniť raketový a bombový útok v južnej časti Odeskej oblasti.
„Už veky sme nemali žiadne zostrelené ruské lietadlo Su. Som rád, že vás môžem informovať o zničení ruského bombardéra Su-24M pri Haďom ostrove, ktorý pokúšal spustiť raketový a bombový útok na južnú časť Odeskej oblasti,“ vyhlásil Oleščuk.
Ukrajinci strácajú dôveru v prezidenta Zelenského. Platí za chyby, ktoré urobil, vyhlásil Kličko
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „platí za chyby, ktoré urobil", a ukrajinský ľud sa čuduje, prečo nebola krajina lepšie pripravená na vojnu.
Zelenskyj platí za chyby, ktoré urobil
Ako referuje web news.sky.com, v rozhovoroch pre rôzne zahraničné médiá to povedal kyjevský starosta Vitalij Kličko.
Niekdajší boxerský šampión sa domnieva, že Ukrajinci strácajú dôveru v to, ako Zelenskyj zvláda krízu. „Ľudia sa čudujú, prečo sme neboli na túto vojnu lepšie pripravení, prečo Zelenskyj až do konca popieral, že k tomu dôjde," povedal Kličko.
„Ľudia vidia, kto je efektívny a kto nie. A bolo a stále je veľa očakávaní. Zelenskyj platí za chyby, ktoré urobil."
Ukrajinský prezident má autoritárske sklony
Na otázku, akých chýb sa Zelenskyj dopustil, Kličko odpovedal: „Ľudia sa čudujú, prečo sme neboli na túto vojnu lepšie pripravení. Alebo prečo bolo možné, že Rusi dokázali tak rýchlo dosiahnuť Kyjev. Bolo príliš veľa informácií, ktoré nezodpovedali skutočnosti. Ale napriek tomu má dnes prezident dôležitú funkciu a my ho musíme podporovať až do konca vojny. Na konci tejto vojny však každý politik zaplatí za svoje úspechy alebo neúspechy."
Kličko tiež tvrdil, že ukrajinský líder má autoritárske sklony. V samostatnom rozhovore pre nemecký magazín Der Spiegel povedal: „V určitom okamihu sa už nebudeme líšiť od Ruska, kde všetko závisí od rozmaru jedného človeka." Tieto komentáre prichádzajú v čase, keď Ukrajina pokračuje vo svojej protiofenzíve, ktorá dosiahla čiastočné úspechy, ale nepostupuje takou rýchlosťou, ako dúfali jej predstavitelia, obyvatelia či spojenci.
