K takmer 60-tisíc občanom Slovenska, ktorým štát podľa predbežných údajov vyplatí bezmála 9 miliónov eur, za marec pribudlo približne 16-tisíc poberateľov pomoci v hmotnej núdzi z Ukrajiny.

27.4.2022 (Webnoviny.sk) - Odídencom z Ukrajiny so statusom dočasného útočiska, ktorí v marci požiadali o pomoc v hmotnej núdzi, vyplatili úrady práce a sociálnych vecí prvú dávku. K takmer 60-tisíc občanom Slovenska, ktorým štát vyplatí bezmála 9 miliónov eur, pribudlo približne 16-tisíc poberateľov pomoci v hmotnej núdzi z Ukrajiny.

Výška dávok pre odídencov z Ukrajiny neprevyšuje tie, ktoré sa vyplácajú občanom Slovenska. Ústredie práce o tom informovalo v tlačovej správe.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ukrajincom vyplatili 2,17 milióna eur

Podľa predbežných údajov vyplatili úrady práce a sociálnych vecí v apríli pomoc v hmotnej núdzi 16,6 tisíca odídencom z Ukrajiny so statusom dočasného útočiska.

Ľuďom postihnutým vojnou pomohli tento mesiac sumou takmer 2,17 milióna eur. Najväčšiu časť, celkovo takmer 350-tisíc eur, úrady vyplatili v Bratislave. V Košiciach to bolo celkovo približne 200-tisíc eur a v okrese Nitra viac ako 86-tisíc eur.

V rámci pomoci v hmotnej núdzi mali odídenci z Ukrajiny možnosť získať aj príspevok na nezaopatrené školopovinné dieťa. Takýchto príspevkov v apríli úrady vyplatili 9,2 tisíca.

Pri splnení podmienok stanovených zákonom mali odídenci z Ukrajiny pri pomoci v hmotnej núdzi nárok aj na ochranný príspevok.

Príspevky na deti

Ochranný príspevok v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi je možné poskytnúť napríklad starobným dôchodcom, osobe invalidnej z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, dočasne práceneschopným osobám, tehotným ženám. V apríli odídencom z Ukrajiny štát vyplatil celkovo 2,5 tisíca ochranných príspevkov.

Okrem pomoci v hmotnej núdzi majú odídenci z Ukrajiny možnosť požiadať aj o štátne sociálne dávky. O príspevok na starostlivosť o dieťa, jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti a opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.

„Odídenci z Ukrajiny v marci nepodávali žiadosti o vyplatenie štátnych sociálnych dávok. V apríli im tak štátne sociálne dávky vyplatené nebudú,“ vysvetlil generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Karol Zimmer.

Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku presiahol sedemdesiattisíc, najviac z nich je Ukrajincov

Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku v marci tohto roka stúpol. V minulom mesiaci na Slovensku pracovalo 72,6 tisíca cudzincov, čo bolo o 3,2 tisíca osôb viac ako vo februári tohto roka. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Ukrajincov pribudlo

Najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich na Slovensku sú Ukrajinci. V minulom mesiaci ich na slovenskom trhu práce pribudlo 2,9 tisíca, čím celkový počet Ukrajincov pracujúcich u nás stúpol na 22,6 tisíca. Počet Srbov pracujúcich na Slovensku sa minulý mesiac znížil o 31 osôb na 9,3 tisíca.

Spomedzi občanov z krajín Európskej únie bolo na Slovensku najviac Rumunov, ktorých u nás pracovalo 7,2 tisíca, nasledovali Česi so 6,1 tisíca pracovníkmi a na treťom mieste boli Maďari, ktorých za prácou na Slovensko prišlo 5,2 tisíca.

Trnava je druhá voľba

V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných 22,9 tisíca cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý v rovnakom období zaevidoval 4,9 tisíca zamestnaných cudzincov.

Úrad práce v Malackách vykázal 1,7 tisíca pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín. Naopak, len 15 cudzích štátnych príslušníkov pracovalo na konci marca v okrese Medzilaborce.

Od budúceho roka sa zjednoduší zamestnávanie rodinných príslušníkov, parlament odobril rozšírenie výnimky z nelegálnej práce

Od začiatku budúceho roka sa výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania rozšíri aj na spoločnosti s ručením obmedzeným s najviac dvoma spoločníkmi v príbuzenskom vzťahu, ak pre ne vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, poberateľ dôchodku alebo študent do 26 rokov veku. Vyplýva to z novely zákona o nelegálnej práci, ktorú v stredu schválil parlament.

Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania už nebude vykonávať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Táto kompetencia sa v plnom rozsahu presunie na inšpektoráty práce, nakoľko predmetné kontrolné orgány postupujú pri kontrole podľa rozdielnych zákonov, čo v praxi vyvoláva nejednotnosť," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Priemerná mzda Slovákov vlani stúpla, najviac si prilepšili zamestnanci zdravotníctva a sociálnej pomoci

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v minulom roku 1 211 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,9 %.

Ako uvádza Štatistický úrad SR, tempo jej rastu bolo takmer dvojnásobné ako v roku 2020 a predstavuje druhý najvyšší rast celoročných miezd za posledné desaťročie.

Súčasne mesačné mzdy vlani vzrástli o 10,9 % v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Napriek vyššej inflácii sa podľa údajov ŠÚ SR zvýšil aj reálny rast miezd, za celý rok 2021 boli mzdy reálne vyššie o 3,6 %. V roku 2020 bol reálny rast miezd len na úrovni 1,9 %.

Najnižší rast v administratívnych službách

Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli vo všetkých sledovaných 19 odvetviach ekonomiky, vývoj miezd naprieč celou ekonomikou bol však dosť rozdielny. Najnižší rast, o 3,1 % zaznamenali administratívne služby.

Relatívne najrýchlejšie naopak rástli mzdy vďaka vyplateným mimoriadnym odmenám a nadčasom za prácu počas pandémie v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 13,8 % (na 1 395 eur). Toto odvetvie zaznamenalo zároveň najvýraznejší rast aj v porovnaní so situáciou pred pandémiou.

Najnižší rast nominálnej mzdy oproti obdobiu spred pandémie, a o to len o 1,9 % evidovali administratívne služby (966 eur). Priemysel, ktorý zamestnáva spomedzi všetkých odvetví najviac ľudí, vykázal rast miezd medziročne na úrovni 8,5 % (na 1 289 eur) a súčasne to bol nárast o viac ako 10 %, aj v porovnaní s predkovidovým obdobím.

Najnižšia mzda je v Prešovskom kraji

Aj v uplynulom roku bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji (1 482 eur). V siedmich krajoch presiahol priemerný hrubý zárobok úroveň 1 000 eur. Prešovský kraj stále zostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou (956 eur).

Vlani priemerné mzdy rástli medziročne vo všetkých krajoch, s najvyšším relatívnym prírastkom v Košickom (o 11,1 %) a najnižším v Bratislavskom kraji (o 5,0 %). V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou najviac vzrástli mzdy v relatívnom vyjadrení opäť v Košickom kraji o 13,7 % a najmenej v Bratislavskom o 9,1 %.

V samotnom štvrtom štvrťroku minulého roka vzrástla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve medziročne o 6,9 % na 1 331 eur. Zároveň o 13,1 % prekonala výšku priemernej mzdy pred pandémiou.

Výraznú časť z rastu miezd však zobrala v posledných mesiacoch vlaňajšieho roka vysoká inflácia, takže reálne mzdy sa zvýšili iba o 1,3 %. Ide o najnižší reálny rast od druhého štvrťroka 2020, kedy vplyvom pandémie COVID-19 po dlhej dobe reálna mzda na Slovensku klesla.

Mzdové rozdiely na základe pohlavia pretrvávajú, ženy zarábajú o 300 eur menej ako muži

Slovenské ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži. Potvrdzuje to najnovšia analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia.

Priemerný plat žien predstavuje 1 323 eur v hrubom. U mužov je to 1 751 eur. Rozdiel v týchto hrubých zárobkoch dosahuje 428 eur, teda takmer 25 percent.

Muži stále zarábajú viac

Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 928 eur, pri zamestnancoch je to 1 228 eur. V priemere tak majú muži vo svojej peňaženke každý mesiac o 300 eur viac ako ženy.

Platový rozdiel medzi mužmi a ženami je viditeľný vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne.

Výrazné platové rozdiely

Rozdiely v Poľsku sú ale omnoho výraznejšie. Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je na úrovni takmer 33 percent. Spomedzi krajín V4 je najnižší nepomer medzi platmi žien a mužov v Maďarsku. Rozdiel tu predstavuje zhruba 22 percent.

Vo Vyšehradskej štvorke sú výraznejšie platové disproporcie ako v iných štátoch Európy. Nižšie rozdiely medzi pohlaviami sú napríklad v balkánskych krajinách.

Príkladom ide Chorvátsko

Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce. Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel výrazne nižší. Predstavuje zhruba 16 percent.

Ešte nižší platový nepomer je na severe Európy. Oproti Slovensku je tu výrazne vyšší podiel žien na manažérskych pozíciách. Napríklad fínske zamestnankyne majú v priemere o necelých 12 percent nižší plat ako ich mužskí kolegovia.