Zoznam stabilizačných opatrení ministerstva na rok 2023 vychádza zo strategického rámca reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti.
Na Slovensku je nedostatok pediatrov a ich priemerný vek je 60 rokov, pomôcť majú stabilizačné opatrenia

Na Slovensku je nedostatok pediatrov, v tomto roku ich chýba pätina. Zatiaľ čo v roku 2020 chýbalo 147 pediatrov, v tomto roku je to už 229. Priemerný vek pediatrov na Slovensku je pritom takmer 60 rokov.
„To, čo robí tento segment najviac zraniteľným, sú personálne kapacity, čo znamená pediatri, ich počet a vek,“ uviedla riaditeľka odboru tvorby strategických zámerov ministerstva zdravotníctva Lucia Povalová.
Viacerí odídu do dôchodku
Takmer každý druhý pediater je v dôchodkovom veku. Rezort zdravotníctva pritom eviduje mierny nárast veku pediatrov oproti minulému roku a zároveň nastáva obdobie, keď začína odchádzať veľké percento lekárov do dôchodku.
Tejto téme sa ministerstvo venuje posledné dva roky a prioritou tohto roka je stabilizácia lekárov v pediatrických ambulanciách.
„Je nevyhnutné prijímať také opatrenia, ktoré zabránia odchodu pediatrov, nakoľko bez nich nie je možné na Slovensku zabezpečiť ambulantné pohotovostné služby (APS),“ povedala Povalová.
Zoznam stabilizačných opatrení ministerstva na rok 2023 vychádza zo strategického rámca reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Ide o východiskový dokument, ktorý obsahuje rôzne opatrenia. Ich implementácia je rozložená až do roku 2030.
Prvé opatrenie
Prvým opatrením je návrh na úpravu času prevádzkovania APS tak pre pediatrov, ako aj pre všeobecných lekárov. V súčasnosti je prevádzka APS do 22:00, návrh hovorí o skrátení do 20:00.
„Hlavným cieľom je stabilizácia ambulancií cez deň, nakoľko každý druhý pediater a všeobecný lekár je v dôchodkovom veku. Opúšťajú pracovisko po 22:00 a začínajú v ambulanciách o siedmej bez oddychu, čo pre nich predstavuje vysoké pracovné zaťaženie,“ upozornila Povalová.
Druhé opatrenie
Druhé opatrenie chce ministerstvo dosiahnuť úpravou zákona, ktorý sa zameriava na konsolidáciu siete ambulancií pre deti a dorast. Primárni pediatri by sa koncentrovali do funkčných celkov, ktoré majú šancu fungovať systematickejšie.
„Tretina APS ambulancií má menej ako desať lekárov, to je z dlhodobého hľadiska neudržateľné, keďže takmer všetci sú v dôchodkovom veku. Hlavným dôvodom tohto návrhu nie je rušenie bodov, aj keď v konečnom dôsledku nastane redukcia, hlavným účelom je udržanie APS v konsolidovanej a účinnej sieti,“ povedala.
Ďalšími opatreniami, ktorými sa bude ministerstvo zaoberať nasledujúce roky, sú okrem iného rozs?i?renie intervalov preventi?vnych prehliadok v ambulancii prima?rneho pediatra, revi?zia rezidentske?ho programu a zni?z?enie byrokratickej za?t?az?e.
Najčítanejšia najnovšia správa
Vežu ikonického kostolíka vo Vysokých Tatrách zachraňujú, je v predhavarijnom stave

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.
Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.
Veže sú poškodené hnilobou
Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.
„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.
Výzva Obnov si svoj dom
Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.
„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.
Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.
V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.
Opravy kostola v jednotlivých etapách
Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.
„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.
Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.
To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.
„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.