• Dnes je: Piatok 08. decembra 2023 meniny má Marína

Na rok 1968 čoraz viac zabúdame. Hrozí nám návrat týchto čias?(komentár)

Na rok 1968 čoraz viac zabúdame. Hrozí nám návrat týchto čias?(komentár)

Bratislava, Šafárikovo námestie, vchod do budovy FFUK, v blízkosti nápisu okupanti zastrelili Danku Košanovú, 21 august 1968.

Bola streda 21. august 1968. Jednotky vojsk Varšavskej zmluvy na čele s vtedajším Sovietskym zväzom vpochodovali do Československa, aby údajne zachránili socializmus. Od východu po západ našej krajiny ľudia masovo ukazovali, čo si myslia o tomto kroku, ktorý si vyžiadal 108 obetí a nasledovalo viac ako ako 20 rokov „tmy“.

Spomíname len na pekné veci

Viac ako 30 rokov po odchode sovietskych vojsk akoby sme zabudli, ako sme vtedy žili. Psychológovia hovoria, že s odstupom času si v spomienkach oveľa dlhšie uschovávame pekné momenty zo života, ako tie negatívne.


Preto aj často niektoré deti oplakujú otca tyrana, lebo si pamätajú ako ich napríklad niekedy zobral na rybačku a vtedy im bolo krásne. Na to, že doma potom dostali výprask, zabudli. Podobne je to aj so spomienkami na časy od roku 1968 do pádu socializmu o 21 rokov neskôr. V debatách pri pive so susedmi som sa dopočul, ako bolo počas socializmu dobre.

Lacné pivo, mlieko, energie a práca pre všetkých, sú stále v pamäti mnohých. Takmer nikto už nespomína, ako sa tovar zo zahraničia zadovažoval šmelinovaním, ako sa v obyčajných obchodoch bežný tovar často získaval úplatkami u predavačov a na exotické ovocie sa čakalo v obrovských radoch.


O ľudských právach ani nemusíme hovoriť, veď cesta do zahraničia bola viacerým zatrhnutá pre zlý posudok nejakého straníckeho funkcionára.

Napriek všetkému sú ľudia nespokojní


Moji susedia na toto všetko zabudli. Zabudli, že aj na moju bývalú vlasť, socialistickú Juhosláviu, pozerali ako na nedosiahnuteľný západ. Videli to napríklad aj v obchodoch, kde si mohli kúpiť tovar zo všetkých končín sveta, kým doma sa museli uspokojiť s tým čo im ponúkla socialistická moc.

Ako príklad uvediem, že som si v roku 1981 mohol v Juhoslávii dovoliť farebný televízor s diaľkovým ovládačom. O krátky čas som počas návštevy Československa u môjho priateľa videl na stole dva televízory. Dozvedel som sa, že jeden je farebný z Ruska na pozeranie obrazu a ten vedľa slúžil na to, aby počul aj zvuk.


Pri návšteve Bratislavy som do susedného Rakúska musel kamarátom často ísť nakupovať tovar, ktorý tu jednoducho nemohli dostať. V mäsiarstve kamarát dostával vybrané druhy mäsa pri zadnom vchode, lebo na pultoch boli len zbytky A takto by som mohol písať donekonečna, ale napriek tomu stále veľa občanov je s postkomunistickým obdobím nespokojná.

Nespokojná je napríklad aj preto, že sused už má doma televíznu obrazovku s priemerom viac ako 150 cm, kým niektorí sa musia uspokojiť so 130 cm. Nespokojná je tiež preto, že niekto cestuje na dovolenku do Dubaja a oni sa musia upokojiť iba s Gréckom, Tureckom, či Talianskom… Ale i tak sú to krajiny, o ktorých mohli v minulosti iba snívať.


V súčasnosti s občianskym preukazom môžeme cestovať po celej Európe, kým v minulosti pohraničníci strieľali na tých, ktorí chceli utiecť z krajiny „kde mali všetko“.

Vraciame sa do minulosti?

Nemôžem nespomenúť ani súčasnú politickú situáciu. Pandémia koronavírusu, hádky v bývalej vládnej koalícii, ale predovšetkým útok Ruska na Ukrajinu znovu dali vietor do plachiet niektorým stranám, ktoré nás chcú vrátiť o viac ako 30 rokov späť.


Smer-SD, Republika či SNS pokukujú po Rusku a to aj napriek tomu, že aj samotný Vladimír Putin často rozmýšľa o prinavrátení Sovietskeho zväzu a je sklamaný, že stratil vplyv v krajinách Varšavskej zmluvy. Znovu by vrátil čas o viac ako 30 rokov späť.


Niektorým našim politikom to očividne neprekáža. Ich cieľom je dostať sa k moci a možno nastoliť systém podobný tomu v Moskve. Jednoducho za pomoci ruskej propagandy pripomínajú občanom, ako im vlastne v minulosti bolo dobre.

Veľa občanov im verí, že je to pre nich záchrana a budú mať viac ako v súčasnosti. Verí tomu aj môj známy, ktorému nevystačí viac ako 3-tisíc eurový mesačný rodinný príjem, lebo nadnárodné spoločnosti tu robotníkov len zdierajú. Neviem, či by mu ruské spoločnosti dali viac.

Komentár / Pavel Urban

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Vežu ikonického kostolíka vo Vysokých Tatrách zachraňujú, je v predhavarijnom stave

vezu ikonickeho kostolika vo vysokych tatrach zachranuju je v predhavarijnom stave

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Veže sú poškodené hnilobou

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.


Počasie