S revitalizáciou vodných tokov pomôže Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý na tento účel vyčlenil viac ako 62 mil. eur.

Obnovou by malo prejsť 97 kilometrov vodných tokov v povodiach riek Bodrog, Dunaj, Morava a Váh. Všetky revitalizácie by mali byť ukončené do roku 2026, prvých 48 kilometrov do júna 2024.

Obdobia sucha

Medzi ďalšie pripravované projekty patria vnútro-korytové rampy na Ciroche v meste Snina, na rieke Poprad pod Svitom, Bodve v Moldave nad Bodvou, meandrujúca vnútro-korytová bystrinná rampa na rieke Nitra na hati v Jelšovciach a vnútro-korytová bazénová rampa na hati v Nitre.

Počas 20. storočia vznikli na Slovensku umelo napriamené korytá v záujme protipovodňovej ochrany. Podľa štátneho tajomníka MŽP SR Michala Kiču tieto kroky neúmyselne pomohli prehĺbiť iný problém. „Umelé napriamenie riek zrýchlilo odtok vody z územia.

Vďaka globálnej klimatickej kríze však Slovensko tento rok čelilo v letnom období bezprecedentnému suchu. Ukázalo sa tak, že v skutočnosti potrebujeme spomaľovať odtok vody a zadržiavať ju v území. Oslobodzovaním slovenských riek tak vraciame vodu späť do krajiny. Okrem toho envirorezort pripravuje novelu Vodného zákona s ambíciou odstrániť legislatívne a administratívne prekážky spomaľujúce vykonávanie revitalizácie vodných tokov,“ povedal štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča.

Rudava s pôvodným tvarom koryta

Rieka Rudava sa zapíše do histórie Slovenska ako prvý vodný tok, ktorému bol prinavrátený pôvodný tvar koryta. Revitalizáciu 2,2 kilometra dlhého úseku na Záhorí vykonalo Bratislavské regionálne a ochranárske združenie (BROZ). Polovica dĺžky toku Rudavy bola v minulosti zregulovaná do podoby umelého napriameného kanála. Po piatich rokoch úsilia rieka nadobúda pôvodný tvar s oblúkovými zatáčkami.

Na projekte sa realizovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP), ktoré vyčlenilo z Plánu obnovy odolnosti financie na revitalizáciu takmer 100 kilometrov riek do roku 2026.

Výskumný ústav vodného hospodárstva v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave vypracovali štúdiu, ktorá bola podkladom pre vykonanie samotnej revitalizácie.

Strategickým partnerom projektu je Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý navrhol najvhodnejší úsek toku pre revitalizáciu. Projekt bol zahájený 1. septembra 2017 a ukončený 31. augusta tohto roku.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.