• Dnes je: Sobota 03. decembra 2022 meniny má Oldrich

Na historicky prvých dvojdňových Profesia Days v Košiciach nebude chýbať ani ZSSK

Na historicky prvých dvojdňových Profesia Days v Košiciach nebude chýbať ani ZSSK

3.10.2022 (Webnoviny.sk) -

  • Profesia Days sa uskutočnia v dňoch 5. – 6. októbra od 10:00 do 19:00 v košickom kultúrnom centre Kasárne/Kulturpark
  • Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) predstaví široké spektrum zamestnaneckých benefitov

Predstaví sa na nich 70 vystavovateľov a 5 partnerov, medzi ktorými nebude chýbať ani Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK).

Organizátori podujatia očakávajú až 6 000 návštevníkov, ktorí sa môžu tešiť na úplne novú lokalitu v podobe moderných a dizajnových priestorov kultúrneho centra Kasárne/Kulturpark. Areál sa nachádza v blízkosti centra Košíc v obklopení parku, pričom jeho vonkajšie a vnútorne priestory majú až 1 350 metrov štvorcových. Novinkou na jednom z najväčších veľtrhov práce na Slovensku bude špeciálna zóna Skill Lab, ktorá preverí schopnosti kandidátov, odhalí zručnosti budúcnosti a poskytne návštevníkom praktické informácie z rôznych tém na jednom mieste. Viac o programe v zóne Skill Lab nájdete tu - https://profesiadays.sk/bratislava-2022/program-skill-lab/.

Stánok ZSSK návštevníci nájdu neďaleko od hlavného pódia vedľa vystavovateľov z Národnej diaľničnej spoločnosti a NESS Digital Engineering. Náš stánok môže prilákať svojím autentickým vizuálom, ktorý budú tvoriť dve dvojsedačky, stolík a okno na zadnej stene, čím pripomenie kupé vo vlaku.

ZSSK ako jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku s takmer 6 000 zamestnancami chce na veľtrhu popularizovať železničnú dopravu a osloviť široké spektrum potenciálnych zamestnancov. Uchádzačom ponúka prácu v stabilnej spoločnosti, zamestnanecké cestovné výhody, rekondičné pobyty, vzdelávanie a školenia vrátane jazykovej prípravy, profesionálny rast a mnoho ďalších benefitov. Výhodou je aj to, že zamestnávateľa môžete stretnúť na jednom mieste, prezentovať sa a získať okamžitú spätnú väzbu. Viac o benefitoch v našej spoločnosti nájdete na webovej stránke - https://www.zssk.sk/benefity/.

Spoločnosť v rámci svojej posily hľadá predovšetkým záujemcov o kľúčové pracovné profesie v oblasti prevádzky a opráv, konkrétne rušňovodičov, mechanikov, elektromechanikov, zámočníkov koľajových vozidiel, posunovačov či vedúcich posunu. Všetky aktuálne informácie o voľných pracovných miestach v ZSSK po celom Slovensku nájdete aj na našom webe - https://www.zssk.sk/kariera/.

Priemerná mzda zamestnancov národného dopravcu bola za obdobie od januára do augusta tohto roku 1 437 eur brutto. V roku 2022 sa im zvýšili mzdy na základe výsledku kolektívneho vyjednávania s našimi odborovými centrálami, pričom tento trend bude pokračovať aj v roku 2023. Hlavne platy rušňovodičov sa od 1. 1. 2022 zvýšili až o 180 eur. Viac o tom sme písali v tlačovej správe - https://www.zssk.sk/aktuality/zssk-ma-novu-kolektivnu-zmluvu-pre-roky-2022-2023-rusnovodici-si-za-tieto-dva-roky-zarobia-o-260-eur-mesacne-180-80-viac/. Od roku 2023 sa rušňovodičom opäť zvýšia mzdy o ďalších 80 eur mesačne. Priemerný plat rušňovodiča je v roku 2022 viac ako 1 800 eur.

Čo sa týka odmeňovania našich zamestnancov, treba ešte dodať, že pre podporu náboru sme zaviedli náborový príspevok 3 000 eur. Pre podporu mobility v podobe príspevku na ubytovanie do 400 eur mesačne pre tých, ktorí dochádzajú z iných regiónov. Takisto odmeňujeme kolegov, ak nám odporučia nováčika, 500 eurami. Viac informácií o náborovej kampani nájdete tu - https://www.zssk.sk/aktuality/zaujem-o-zeleznicu-zacina-uz-v-mladom-veku-zssk-chce-dualnym-vzdelavanim-vychovat-novu-generaciu-rusnovodicov-elektromechanikov-ci-mechanikov/.

Informačný servis


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie