• Dnes je: Piatok 02. decembra 2022 meniny má Bibiána

Mýtny systém zaplatíme dvakrát. Diaľničiari prešvihli termín, kedy sa mohli pokúsiť o prevod existujúceho systému na štát

Mýtny systém zaplatíme dvakrát. Diaľničiari prešvihli termín, kedy sa mohli pokúsiť o prevod existujúceho systému na štát

NDS sa podľa Andrassyho mala pokúsiť o prevod celého mýtneho systému do vlastníctva štátu, pretože zaňho už raz zaplatila a napriek tomu nie je majetkom štátu.

Projekt elektronického výberu mýta, ktorý je v prevádzke od roku 2010, je výhodný iba pre privátneho partnera a nie pre štát.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) Ľubomír Andrassy o tom informoval v piatok s tým, že to potvrdzujú aj aktuálne údaje o celkových výnosoch a nákladoch mýtneho systému, ktorý pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., (NDS) prevádzkuje spoločnosť SkyToll, a. s.

Prevod systému na štát

Výnosy z mýta podľa predsedu kontrolórov dosiahli celkovo 2,2 miliardy eur, pričom na vybudovanie a prevádzku systému išlo 1,1 miliardy eur a na rozvoj cestnej infraštruktúry zostalo necelých 50 percent.

„Z výnosu ešte NDS financovala svoju prevádzku a do rozvoja cestnej infraštruktúry sa dostal len zlomok toho, čo malo ísť vďaka mýtnemu systému do rozvoja diaľničnej siete, siete rýchlostných komunikácií,“ povedal Andrassy. Projekt mýta podľa neho nebol hospodárny, ani efektívny a vôbec nenaplnil pôvodný účel.


NDS sa podľa Andrassyho mala pokúsiť o prevod celého mýtneho systému do vlastníctva štátu, pretože zaňho už raz zaplatila a napriek tomu nie je majetkom štátu. Požiadať o to mohla už len do 30. septembra.

„Ak to NDS neuplatní, stratí akékoľvek právne možnosti na to, aby sa zrealizovala náprava toho, čo sa udialo v minulosti, keď sa podpisovala zmluva a kedy sme štyri roky platili za niečo, čo v konečnom dôsledku nevlastníme,“ uviedol Andrassy.

Ochrana verejného záujmu

Uchádzanie sa o získanie systému by znamenalo, že by bol externý audit, musela byť určená suma, za ktorú celý systém má byť odovzdaný. NDS by mohla spochybniť sumu a domáhať sa práva na súde.


„Ide o majetok štátu, systém, ktorý bol vybudovaný z verejných zdrojov a preto nie je možné len na základe jednej alebo dvoch právnych analýz povedať, my do toho nejdeme a ideme vynaložiť ďalšie milióny na to, aby sme vybudovali nejaký systém,“ upozornil Andrassy.


NDS má podľa neho obhajovať verejný záujem a je povinná prihlásiť sa k majetku, ktorý má byť vo vlastníctve štátu. Ako podotkol, ak by s tým druhá strana nesúhlasila, tak musí ísť NDS na súd a len ten môže rozhodnúť, či je právo na strane štátu, alebo súkromného dodávateľa.

„Na základe rozhodnutia súdu by mali konať orgány činné v trestnom konaní a mali by vyvodiť zodpovednosť voči predstaviteľom, ktorí v minulosti podpísali takúto nevýhodnú zmluvu pre NDS, ale aj štát,“ tvrdí Andrassy.


NDS uzavrela zmluvu o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta so SkyToll-om v januári 2009 počas prvej vlády Smeru. Ministrom dopravy bol vtedy Ľubomír Vážny a predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom NDS Igor Choma.


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie