• Dnes je: Pondelok 06. decembra 2021 meniny má Mikuláš

Mladší učitelia majú horšiu čitateľskú gramotnosť, digitálne technológie ovládajú lepšie

Mladší učitelia majú horšiu čitateľskú gramotnosť, digitálne technológie ovládajú lepšie

Učitelia za najväčšiu prekážku v ďalšom vzdelávaní označujú vysokú finančnú náročnosť, absenciu stimulov, nedostatok vhodných ponúk a času z dôvodu rodinným povinností.

Slovensko potrebuje zvyšovať kvalitu prípravy a motivovať učiteľov, keďže mladší učitelia nedosiahli vyššiu úroveň v čitateľskej ani v matematickej gramotnosti ako ich starší kolegovia.

Vyplýva to z výskumu úrovní kľúčových zručností učiteľov základných škôl (ZŠ) v rámci národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (ďalej PIAAC).

Podľa Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý PIAAC na Slovensku organizuje, tento výsledok naznačuje nízku mieru medzigeneračného napredovania.

Vplyv na to môže mať aj slabá efektívnosť systému vzdelávania. V ďalšej príprave budúcich učiteľov je preto potrebné posilniť rozvíjanie čitateľskej a matematickej gramotnosti, ktoré vedú k analytickému a kritickému mysleniu a správnemu spracovaniu informácií z rôznych kontextov. Štát by mal zamerať svoju pozornosť na zavedenie prvkov zvedavosti a kreativity, nielen do prípravy, aj pri kontinuálnom vzdelávaní pedagógov.

Dominantnou stránkou je svedomitosť

Vo výskume sa nepotvrdil predpoklad, že najvyššiu úroveň zručností budú dosahovať učitelia vo vekovej kategórii 25 – 35 rokov tak, ako to bolo v prvom cykle PIAAC 2012. „Naopak, v našej vzorke učiteľov sa ukázalo, že starší učitelia vo veku od 44 do 54 rokov mali významne lepšie skóre v matematickej gramotnosti ako mladší učitelia do 35 rokov. Skóre v čitateľskej ani matematickej gramotnosti starších vekových kategórií učiteľov nemalo klesajúcu tendenciu,“ uviedol ústav.

U starších učiteľov sa tak nepreukázal pokles kognitívnych zručností v dôsledku starnutia. Naopak, digitálne zručnosti boli doménou najmä u mladej generácie, ktorá dosiahla lepšie výsledky pri riešení úloh s využitím informačných a komunikačných technológií (IKT) v porovnaní so skúsenejšími pedagógmi. NÚCEM konštatoval, že aj keď je predpoklad pre prácu s IKT na základe výskumu dobrý, tak v regionálnom školstve chýbajú učitelia najmä nad 45 rokov veku, ktorí sú digitálne zruční.


Z časti, ktorá bola zameraná na správanie sa zapojených učiteľov, vysvitlo, že ich dominantnou stránkou je svedomitosť. Tá s vekom narastala a spájala sa s črtami ako organizovanosť, spoľahlivosť a sebakontrola. Pre zúčastnených učiteľov však bola menej dôležitá zvedavosť. Respondenti sa cítili byť priemerne kreatívni a inovatívni. U žien výskumníci zaznamenali väčšiu veľkorysosť a spoločenskosť, naopak u mužov väčšiu intelektuálnosť a zvedavosť. Tieto zistenia súhlasia aj s medzinárodnými výskumami.

Vysoký záujem o kontinuálne vzdelávanie

NÚCEM vyzdvihol, že učitelia zo ZŠ prejavovali o kontinuálne vzdelávanie vysoký záujem. „Zároveň platí, že tí učitelia, ktorí sa zúčastnili na vzdelávacích aktivitách, prejavovali väčšiu sebadôverou a spokojnosť s prácou, ktoré sekundárne vplývajú aj na samotný výkon povolania,“ zhodnotil.


Učitelia za najväčšiu prekážku v ďalšom vzdelávaní označujú vysokú finančnú náročnosť, absenciu stimulov, nedostatok vhodných ponúk a času z dôvodu rodinným povinností. Ústav preto odporúča cenovo sprístupniť vzdelávacie aktivity, napríklad cez poukazy alebo podporou samotných vzdelávacích inštitúcií. Tiež radí spestriť ponuku vzdelávania, a to predovšetkým o kurzy či semináre, konferencie o vzdelávaní a vzájomné vzdelávanie sa učiteľov.


Kvalita a motivácia učiteľov však podľa NÚCEM nesúvisí len s ďalším vzdelávaním, ale aj so spoločenským postavením a finančným ohodnotením. Terajší spoločenský status a nízke finančné ohodnotenie spôsobujú nezáujem o prácu učiteľa hlavne u mužov, pričom zvýšenie ich podielu v učiteľských radoch by mohlo priniesť niekoľko pozitívnych efektov, napríklad zvýšenie osobnostných čŕt, ako je zvedavosť a vyrovnanosť.

Priaznivé výsledky väčšiny učiteľov

Postupne v troch vlnách sa do výskumu zapojilo viac ako 950 učiteľov ZŠ a osemročných gymnázií z celého Slovenska. Učitelia sa mohli prihlásiť dobrovoľne s tým, že prihlasovanie bolo motivované finančnou odmenou. Viac ako 80 percent respondentov tvorili ženy. NÚCEM označil vzorku učiteľov za kognitívne nadštandardnú, keďže väčšina učiteľov dosiahla v sledovaných oblastiach priaznivé výsledky.


Respondenti boli tiež pozitívne naladení voči digitálnym online nástrojom. Analytici ústavu si to vysvetľujú tým, že táto vzorka učiteľov častejšie prichádzala do kontaktu s testami a mala tak väčšiu šancu efektívnejšie riešiť testovacie otázky. Preto mohla mať lepšie výsledky v matematickej gramotnosti a schopnosti riešiť problémy s využitím IKT oproti vysokoškolsky vzdelanej populácii z prvého cyklu PIAAC 2012.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie