Minister Naď dúfa, že EÚ začne používať jednotky rýchleho nasadenia

Vytvorenie kapacity 5-tisíc vojakov odsúhlasili 21.

28.3.2022 (Webnoviny.sk) - Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) dúfa, že Európska únia (EÚ) bude používať jednotky rýchleho nasadenia. Slovenský šéf rezortu obrany vysvetlil, že sily rýchlej reakcie EÚ nie sú žiadne nóvum a doposiaľ existovali v počte 2-tisíc vojakov. Zdôraznil, že za 15 rokov existencie neboli použité ani raz. Naď to uviedol pred rokovaním vlády 23. marca.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Úlohou jednotiek je zvýšenie možnosti EÚ riešiť otázky medzinárodného krízového manažmentu.

Minister tiež uviedol, že na konci schvaľovacieho procesu Strategického kompasu prišla vojna na Ukrajine.

„Možno by som bol spokojnejší, keby sme upravili ten dokument tak, aby viac reflektoval realitu, ktorá je na Ukrajine v súčasnosti,“ doplnil.

Ministerstvo obrany SR (MO SR) pre agentúru SITA skonštatovalo, že sa podieľali na príprave kompasu. Vnímajú ho ako silný signál, že EÚ je odhodlaná prebrať zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, investovať do rozvoja obranných spôsobilostí svojich členov s cieľom podieľať sa na medzinárodnom krízovom manažmente, a to najmä vo svojom susedstve. Stanovisko MO SR poskytla hovorkyňa ministerstva Martina Kovaľ Kakaščíková.

Strategický kompas

Úlohou Strategického kompasu je poskytnúť usmernenie pre ďalší rozvoj spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ na najbližšie roky. Prinesie lepšie možnosti budovania a rozvíjania obranných spôsobilostí svojich členov, v dôsledku čoho sa posilní aj NATO. MO SR zároveň odmietlo úvahu o tom, že by Strategický kompas EÚ rozvíjal myšlienku vytvorenie európskej armády.

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.

Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.

Novorusko a Malorusko

Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.

V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.

Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady

Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.

„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.

Snaha Moldavska je hodná potrestania

Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.

Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.