• Dnes je: Streda 27. októbra 2021 meniny má Sabína

Milanová: Môžem s pokojným svedomím povedať, že na tretiu vlnu pandémie sme pripravení

Milanová: Môžem s pokojným svedomím povedať, že na tretiu vlnu pandémie sme pripravení

Momentálne pracujeme na mediálnych zákonoch, ktoré sa týkajú zlepšenia mediálneho, novinárskeho prostredia.

Na ministerstve kultúry sa posledný rok borili nielen s pandémiou COVIDu, ale aj 12-ročnou pandémiou Smeru. V rozhovore pre Webnoviny.sk to povedala šéfka rezortu Natália Milanová. Napriek tomu sú podľa nej v prípade tretej vlny pandémie nového koronavírusu pripravení pomáhať.

Ministerka kultúry tiež odpovedala na otázky, či nepovažuje za neúspech, že sa kultúra explicitne nedostala do Plánu obnovy a odolnosti.

Tiež na to, či ju problém pri výberovom konaní na šéfa Divadla Nová scéna nemotivoval k úprave novej smernice, ktorá mala zaistiť transparentnejší výber vedenia inštitúcií spadajúcich pod ministerstvo.


Ako ministerka kultúry pôsobíte vo funkcii viac ako rok. Museli ste sa vysporiadať so zatvorenými kultúrnymi inštitúciami a v mimoriadnej situácii pomôcť zamestnancom kultúrno-kreatívneho priemyslu (KKP). Nedalo sa v tejto oblasti urobiť viac ako sa urobilo a skôr?


Na ministerstve kultúry sme sa borili po 12-ročnej pandémii Smeru ešte aj s pandémiou COVIDu. Situácia naozaj nebola veľmi jednoduchá. Keby som chcela použiť eufemizmus, poviem, že to bol neporiadok. Keby som povedala pravdu, tak použijem minimálne slovo katastrofa. Toto ministerstvo nebolo pripravené na bežnú situáciu, nie to ešte na krízovú, ktorú priniesol COVID. Chýbali tu analýzy, dáta, základné informácie o celom kultúrnom priestore.

Za krátky čas sme ho dokázali prostredníctvom analýz a dát identifikovať a nastaviť. Od leta sme pripravovali legislatívu, aby sme dokázali kultúrnej obci pomôcť. Pretože povedzme si, nič také tu neexistovalo. Existovali tu síce dotácie, ale neboli určené práve pre krízové situácie.


Doteraz v spolupráci s inými ministerstvami, keďže pomoc bola kreovaná na úrovni vlády, sme ako štát investovali do kultúry a kreatívneho priemyslu 80 miliónov eur, a to sa bavíme len o extra peniazoch. Nehovoriac o tom, že sa nám podarilo odblokovať eurofondové peniaze a do konca roka sme zazmluvnili 10 kreatívnych centier vo výške 85 miliónov eur.


Keďže výzvy, ktoré sme rozbehli po novom roku na ministerstve kultúry, boli robené v spolupráci s ľuďmi z praxe, tak sa stretli aj s veľmi dobrou odozvou. Boli robené adresne, spravodlivo tak, aby dokázali čo najlepšie pomôcť tomu špecifickému sektoru, pre ktorý boli určené.


Takže tvrdíte, že vás brzdili staré procesy. Myslíte si, že teraz ste dostali ministerstvo na takú úroveň, že by mohlo pri ďalšej kríze fungovať lepšie?


Môžem s úplne kľudným svedomím povedať, že pokiaľ príde tretia vlna, tak sme na ňu pripravení. Vďaka výzvam, ktoré sme už mali, napríklad pre neziskové organizácie či pre fyzické osoby alebo pripravovaným výzvam pre jednoosobové eseročky. Plánujeme aj ďalšie výzvy, po ktorých bude špecifický dopyt.


Aj v kombinácii s naším kultúrnym semaforom, ktorý prejde zmenami v nadväznosti na novelizáciu COVID automatu. To všetko súvisí so zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý otvorí dvere pre vyššie počty účastníkov na kultúrnych podujatiach.

Myslím, že ten, kto chce, počuje aj eviduje všetko to dobré, čo sa v kultúre udialo.


Hovorili ste o ďalších plánovaných dotáciách. Vedeli by ste povedať, v akej oblasti ešte pomôžete?


Teraz prebiehajú diskusie na úrovni pracovných skupín. Nová výzva bude určená pre takzvané jednoosobové eseročky. Začiatkom augusta by sme tiež chceli spustiť eurofondovú výzvu pre vyššie územné celky a samosprávy, teda obce a mestá, ktorá bude určená pre kultúrnu infraštruktúru, na technické a materiálne vybavenie, poprípade hygienické zabezpečenie. Sú to síce veci súvisiace s pandémiou, ale kultúrny dlh v inštitúciách, ako sú kultúrne domy alebo divadlá na úrovni miest a vyšších územných celkov, je veľmi veľký a rokmi bol nedostatočne financovaný.


Pred kultúrou majú často prednosť iné témy ako zdravotníctvo či školstvo, a preto ostáva tento rezort v úzadí. Aj vaši kritici hovoria, že vás v rezorte nepočuť. Neplánujete prehĺbiť komunikáciu, zlepšiť kampaň a výraznejšie poukazovať na problémy či úspechy ľudí pracujúcich v kultúre?


Myslím, že ten, kto chce, počuje aj eviduje všetko to dobré, čo sa v kultúre udialo. Vo všeobecnosti počuť viac tie hlasy nespokojných ako tých spokojných. Tí totiž nemajú dôvod dávať najavo, že niečo nefunguje. Viditeľnosť je otázkou marketingu. Keďže sme sa museli sústrediť na veci spojené s reálnym výkonom, tak sme menej investovali do propagácie všetkého dobrého, čo ministerstvo za ten čas pripravilo.


V budúcnosti zlepšite spôsob vašej komunikácie?


Komunikácia je dostatočná. Možno v tom víre pandémie majú ľudia vo všeobecnosti iné starosti a skôr sa zacieľovali na to, čo súviselo bezprostredne s ich životom. Aj keď si musíme povedať, že kultúra bola zasiahnutá bezprecedentne. Podľa mňa najviac zasiahnutý sektor popri gastre. Teraz, aj v súvislosti s jeseňou, budeme prekladať návrhy zákonov. Teda tá veľmi drobná robota, ktorá sa udiala predtým, bude prinášať ovocie. S tým bude súvisieť aj častejšie „bytie na obraze“.


Dotknem sa ešte Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Nepovažujete za neúspech, že v ňom kultúra nie je explicitne uvedená?


Kultúra tam je a to vo výške 216 miliónov eur a keď si to rozmeníme na drobné, tak sa to týka obnovy historických budov alebo knižníc. V rámci plánu obnovy sme pripravili náš plán reforiem, ktoré by sme chceli realizovať. No uvedomujeme si, že pre nás a pre kultúrnu obec ako takú je jednoduchšie čerpať zo slovenského rozpočtu prípadne z nového eurofondového obdobia či európskych zdrojov.


Takže nepovažujete za neúspech, že kultúra tam nie je explicitne uvedená, pretože pre slovenskú kultúru je lepšie čerpať zo slovenského rozpočtu?


Je to určite administratívne jednoduchšie. Aj na základe skúseností z minulosti, ako tu boli manažované eurofondy a ako boli nezvládnuté, cesta čerpať peniaze z rozpočtu je pre nás aj v tejto situácii oveľa efektívnejšia a jednoduchšia.

Momentálne pracujeme na mediálnych zákonoch, ktoré sa týkajú zlepšenia mediálneho, novinárskeho prostredia.


Hovorili ste o reformách, ktoré ste vytvorili pre plán obnovy. Tie ste predstavili v marci ako Reformy pre udržateľný rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu, ktoré riešia napríklad zmeny nástrojov na podporu KKP, pamiatkového fondu, pluralite a dôveryhodnosti médií. Stáť by to malo 246,5 milióna eur. Naozaj sa z týchto reforiem nedalo nič dať do plánu obnovy? Napríklad tie knižnice za viac ako 100 miliónov eur alebo na depozitáre?


Obnova knižníc je cieľ, ktorý je aj v našom programovom vyhlásení vlády, lebo si uvedomujeme, že to je ten priestor, ktorý by nám mal poskytnúť iný rozmer. Naším cieľom je, aby sa knižnice stali komunitnými priestormi a neslúžili iba na fyzické či online vypožičanie kníh, ale, aby sa tam sústreďoval aj kultúrny život.

Smerujeme k tomu, aby sme zmapovali situáciu našich knižníc, aby sme vedeli napríklad ako ďaleko sú s projektovou dokumentáciou. Čo sa týka obnovy samostatných priestorov alebo akvizície kníh, máme vytvorený celkom dobrý funkčný podporný systém v rámci Fondu na podporu umenia. Naše snahy budú smerovať k tomu, aby sa navýšil samotný rozpočet vo fonde, ktorý vie s distribúciou finančných prostriedkov narábať veľmi pružne a efektívne.


Kedy plánujete predstavené reformy zavádzať? V dokumente ste pri nich neuviedli časové horizonty.


Máme na to celé volebné obdobie. Naším cieľom je, aby boli realizované počas tohto volebného obdobia.


Mienite urobiť niečo aj tento rok v oblasti týchto reforiem?


Momentálne pracujeme na mediálnych zákonoch, ktoré sa týkajú zlepšenia mediálneho, novinárskeho prostredia. Rovnako chystáme reformu umeleckých fondov, ktorá mala byť realizovaná dávnejšie. Sú to celkom veľké sústa, ktoré treba vždy prediskutovať aj participatívne s ľuďmi, ktorých sa týkajú. Možno preto tie procesy trvajú trošku dlhšie, pretože sme naozaj otvorení dialógu a nechceme robiť rozhodnutia na úrovni ministerského stola. Pre nás je dôležité, aby všetko, čo pripravujeme, bolo pripravené v súlade s potrebami kultúrnej obce.


Takže, ak dôjde k zhode na týchto debatách, môžeme do konca roka očakávať mediálne zákony?


Áno.


Plánujete si na ministerstve urobiť audit, aby ste zistili, kde všade idú peniaze?


My sme postupne a permanentne od nášho nástupu upratovali a je to také smutné konštatovanie, ale ešte aj teraz po nejakom čase nejaký kostlivec zo skrine vypadne. Audit plánujeme. Bude to procesný audit, aby sme zabezpečili efektívnejšie fungovanie úradu.


Aký kostlivec vás prekvapil?


Posledný kostlivec súvisel s Krásnou Hôrkou.


Konkrétne?


Nebudem hovoriť detaily, pokiaľ nemám výsledok expertného procesu. Keď bude k dispozícii, budeme verejnosť informovať.

Na dobrej ceste sú aj umelecké fondy.


Čo bude vašou prioritou do konca roka? Čo musíte stihnúť bezodkladne ešte tento rok?


Pre nás je veľmi dôležité zrealizovať mediálne reformy. Na dobrej ceste sú aj umelecké fondy. Boli by sme veľmi radi, ak by sa tie uskutočnili do konca roka. Rovnako ako voľba riaditeľa RTVS.


Je ešte aktuálnou téma, ktorú svojho času avizoval ešte ako premiér Igor Matovič, a to zriadenie Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky? Alebo ho stihne rovnaký osud ako vládne noviny?


Momentálne to nie je téma, ale aj naším cieľom je, aby pre investigatívnu žurnalistiku bolo vytvorené slobodné a objektívne prostredie. Nemusí byť zriadené iba prostredníctvom fondu, tých ciest môže byť viacero. Súvisí to napríklad aj so samotnou RTVS. Takže nesústreďme sa iba na takýto špecifický fond. Spôsobov ako dosiahnuť, aby mala investigatívna žurnalistika rozviazané ruky a vhodné prostredie je viacero.


Spustili ste viacero výberových konaní na pozície riaditeľov inštitúcií, ktoré spadajú pod ministerstvo. Všetky výberové konania dodržujú novú smernicu, podľa ktorej sa kandidáti prezentujú aj na verejných vypočúvaniach, čo ocenila aj Transparency International Slovensko. Ako spätne hodnotíte tento krok?


Bola to jedna z priorít, ktoré sme chceli zaviesť, aby sme na pozíciách riaditeľa, riaditeľky našich inštitúcií mali odborníkov a odborníčky a aby sme do najväčšej miery eliminovali politické zásahy. Našim cieľom bolo nastaviť transparentné a férové verejné výberové konania, na ktorých by sa mohla zúčastňovať aj verejnosť. Doteraz sme absolvovali sedem takýchto výberových konaní a musím povedať, že je to niečo, na čo som hrdá.


Aj napriek tomu, čo sa stalo pri výberovom konaní na post riaditeľa Novej scény? Po odporúčaní víťaznej kandidátky Ingrid Fašiangovej ste rozhodli, že víťazom sa stane Peter Oravec. Vaším dôvodom bolo, že vo výberovom konaní bol konflikt záujmov. Avšak po diskusii so zamestnancami Novej scény ste nakoniec rozhodli, že víťazom bude Fašiangová.


Od začiatku sme sa to snažili nastaviť tak, aby minister do toho procesu zasahoval čo najmenej. Hoci sme sa snažili nastaviť tie procesy najlepšie, tak možný konflikt záujmov, ktorý mohol poznačiť celý ten proces, sa ku mne dostal až v takej finálnej fáze, že som mala na miske váh. Pokiaľ máme vedomosť o tom, že ten proces nemusel byť objektívny a spravodlivý, ako budeme ďalej postupovať? Preto bolo aj z pohľadu ministerstva kultúry veľmi dôležité stretnúť sa aj so zamestnancami a vydiskutovať si tú situáciu. Lebo to, na čom nám záležalo, bolo, aby divadlo fungovalo. Bolo to práve v období, kedy bolo avizované otvorenie divadiel.


Na základe tejto skúsenosti neplánujete upraviť smernicu?


Áno, plánujeme. Aj samotní koordinátori a účastníci procesu poukázali na to, čo všetko by sa ešte mohlo zlepšiť, aby sa predchádzalo nezrovnalostiam.


Kedy sa smernica zmení?


Na novej smernici spolupracujeme aj s Transparency International Slovensko a predpoklad je, že by mala byť hotová do pár týždňov.


Ešte sa spýtam na výberové konanie na miesto riaditeľa Literárneho informačného centra, ktoré sa skončilo neúspešne. Do tretieho kola sa dostal iba jeden kandidát, avšak ani toho porota nevybrala. Preto muselo byť výberové konanie vypísané znova. Neplánujete zaviesť akési odporúčania ministrov na odborníkov?


Výberové konanie Literárneho informačného centra by som neoznačila za neúspešné. Z môjho pohľadu bola komisia obsadená veľmi odborne a kvalifikovane. To, že sa zhodli na nevhodnosti kandidáta, je pre mňa dobrý signál. Znamená to, že prioritou je vždy nájsť kvalitné vedenie. Verím, že nové výberové konanie získa širší záujem aj odbornej verejnosti a ľudí, ktorí sa váhali zapojiť.

Neviem sa zmieriť s tým, že je to komunikované, že sme sa ho zbavili, pretože obe ministerstvá, aj memorandum o tom hovorí, chcú pre Múzeum SNP to najlepšie.


Presun Múzea SNP pod ministerstvo obrany sa stalo veľkou témou. Plánuje ďalšie presuny múzeí a galérií pod iné ministerstvá?


Momentálne neplánujeme. Aj dnes existujú múzeá, ktoré spadajú pod iné rezorty a myslím si, že ľuďmi sú veľmi obľúbené. Napríklad Múzeum vo Sv. Antone, ktoré patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva alebo Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici spadajúce pod ministerstvo životného prostredia. Ten naratív, že ministerstvo kultúry spravuje všetky múzeá a galérie nie je celkom správny. Áno, máme vyše 30 organizácií a medzi nimi sú aj múzeá a galérie, ale to neznamená, že iný rezort sa nedokáže veľmi dobre, odborne a vedecky postarať o múzeum, ktoré pod neho spadá.


Takže žiadne presuny?


Musím povedať, že ponúk sme dostali viacero, ale neplánujeme to.


A neplánujete naopak pribrať ďalšie múzeum či galériu potom, čo ste sa zbavili Múzea SNP?


Neviem sa zmieriť s tým, že je to komunikované, že sme sa ho zbavili, pretože obe ministerstvá, aj memorandum o tom hovorí, chcú pre Múzeum SNP to najlepšie. Ministerstvo obrany spravuje oblasť, ktorá sa týka vojenstva a nielen toho. Veľmi časté argumenty sú, že múzeum bude oklieštené iba na nejaké vojenské zásahy alebo operácie, čo určite tak nie je. Veď ani Vojenský historický ústav nie je takto klapkovito zameraný. Múzeum SNP už teraz vo veľkej miere v mnohých veciach spolupracuje práve s ministerstvom obrany. Mne to príde ako veľmi prirodzená synergia.


Aké sú vaše priority pri rekonštrukcii národných kultúrnych pamiatok? Plánujete si urobiť plán ako obnovovať pamiatky?


Kultúrne pamiatky sú mojou srdcovou záležitosťou. Žiaľ, spoločenský dlh, ktorý predošlé vlády voči nim vytvorili, je 5,5 miliárd eur. To je nesmierne veľká položka a nedá sa z roka na rok zabezpečiť, aby všetky pamiatky, ktorým starostlivosť prináleží, vyzerali tak ako v okolitých krajinách. Našou veľkou ambíciou je, a tiež je to deklarované aj v programovom vyhlásení vlády, aby sme navýšili sumu v našom podpornom programe Obnovme si svoj dom.


Diskutujeme s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie aj ohľadom nového programového obdobia, ktoré veríme, že tak ako je dohoda nastavená, pomôže zachrániť aj štátne kultúrne pamiatky. Tie totiž nikdy nemohli byť dotované z nášho dotačného programu. Skrátka, existovalo veľmi málo mechanizmov, aby sme tak veľké čiastky, ktoré tieto pamiatky pojmú, dokázali zabezpečiť zo štátnych rozpočtov. Povedzme si pravdu, to nikdy nebola priorita mojich predchodcov.


Chcem sa dožiť tej chvíle, najlepšie do roku 2024, že keď budem prechádzať Slovenskom, po ceste nebude evidovať žiadnu pamiatku v dezolátnom stave. Musíme si však povedať, že aj samotný proces obnovy pamiatok a metodika je niečo, čo tu nebolo pripravené roky. Je potrebné zreformovať pamiatkový úrad či pripraviť nový zákon o pamiatkovom fonde, ktorý máme v legislatívnom pláne. Obnáša to veľa aktivít, prostredníctvom ktorých chceme zabezpečiť, aby naše kultúrne pamiatky nechátrali, pretože sú súčasť nášho kultúrneho dedičstva.


Kedy sa budete tejto oblasti intenzívnejšie venovať?


Ona sa pripravuje priebežne. Chcem podotknúť, že ako sme tento rok vyčlenili peniaze na úspešný program na obnovu hradov s nezamestnanými, tak pracujeme na tom, aby aj v budúcnosti ďalej tento program ostal zachovaný. Lebo je jedným z tých top, ktoré na Slovensku máme.


Koľko finančných prostriedkov by mohol mať v budúcnosti projekt obnovy pamiatok s nezamestnanými?


Od roku 2011, odkedy program fungoval, a zapájalo sa do neho stále viac hradov, tak suma oscilovala v začiatku okolo milióna eur. Dva až tri milióny eur ročne by mohla byť suma, ktorá by bola vyčlenená na tento program do budúcna.

Máme zdigitalizované veľké množstvo objektov, ale problém je v tom, že nie sú sprístupnené verejnosti.


Hovorili ste o navýšení sumy v programe Obnovme si svoj dom, o koľko by ste ju navýšili?


Pri Obnovme si svoj dom by bol ideálny scenár, ak by sme vedeli mať pre začiatok 20 miliónov, a potom každý rok navýšenie podľa vopred dohodnutého koeficientu.


Budete robiť aj vlastný rešerš alebo audit pamiatok, aby ste zistili v akom sú stave a vedeli si tak v roku 2024 porovnať ako sa ten stav zmenil?


Je to v pláne. Aj v rámci plánu obnovy máme zaradenú reformu pamiatkového fondu. Je to súčasťou toho, aby sa nastavili systematické a metodické procesy aj vyhodnocovanie pamiatok a ich obnova.


Pokiaľ sa neurobí reforma pamiatkového fondu, dovtedy nebude audit pamiatok?


My, samozrejme, evidujeme počet pamiatok, koľko ich na Slovensku máme. Pri nehnuteľných pamiatkach sa pohybujeme zhruba na počte 16-tisíc. Treba ale aktualizovať aj to, v akom stave sa nachádzajú. Bývalé vedenie nedokázalo zorganizovať Pamiatkový informačný systém, ktorý má slúžiť práve na to, aby sme dokázali na jednom mieste pre bežného užívateľa vytvoriť priestor, kde si vie presne pozrieť, aký je stav pamiatok, kde v ktorom regióne sú. Momentálne niečo také existuje, ale nie je to vhodné do 21. storočia.


A v súvislosti s tým neplánujete posilniť digitalizáciu umenia, aby bola bližšie bežnému človeku?


Možno sú to veci, ktoré verejnosť nezachytáva, že by sa diali, ale na tomto neustále pracujeme. Máme zdigitalizované veľké množstvo objektov, ale problém je v tom, že nie sú sprístupnené verejnosti. Cieľom digitalizácie nebolo iba, aby objekty kultúrnej hodnoty ostali digitalizované, ale aj to, aby sme ich dokázali sprístupniť. V druhej fáze pracujeme na tom, aby sme ich všetky dokázali ponúknuť spoločnosti.

Natália Milanová (39)

Študovala na Gymnáziu Ladislava Novomeského v Bratislave a následne slovenský jazyk a literatúra – história na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka. Za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti kandidovala už v parlamentných voľbách v roku 2016, no od voličov nezískala dostatok hlasov, aby sa stala poslankyňou. Poslanecký sľub nakoniec zložila koncom januára 2018, keď sa poslanec Národnej rady SR Jozef Viskupič stal županom Trnavského samosprávneho kraja.


V parlamente pôsobila ako podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Postu ministerky kultúry sa ujala 21. marca 2020 v začiatkoch prvej vlny koronavírusu. Pár dní po vymenovaní 26. marca zriadila krízový štáb rezortu kultúry na riešenie ekonomicko-sociálnych dôsledkov šírenia sa ochorenia COVID-19.


Milanová napísala knihu pre deti Dejiny statočného národa slovenského a je tiež spoluzakladateľkou zážitkového divadla pre deti. Je vydatá a má jedného syna.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie