Avizovaná daňová reforma ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) mestám a obciam viac ublížili, ako pomôže. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslal ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

ZMOS tak reagovalo na opatrenia v daňovo-odvodovej reforme, ktoré v nedeľu Matovič predstavil. Podľa združenia predstavená daňová spôsobí mestám a obciam výpadok vo výške 200 miliónov eur, čo sa mimoriadne negatívne dotkne plnenia aj základných úloh.

Prejaviť sa to podľa ZMOS-u môže v kvalite a rozsahu služieb, ich dostupnosti a obslužnosti územia.

„ZMOS v tejto súvislosti konštatuje, že ak má štát úprimný záujem podporovať rodiny a deti, nech napríklad navýši dotáciu na výstavbu nájomných bytov, ktorá napriek deklarácii vlády podporovať nájomné bývanie je v návrhu štátneho rozpočtu na nedostatočných 20 miliónoch eur,“ uviedol ZMOS.

Združenie podotýka, že skvalitňovanie života rodín s deťmi môže viesť aj cez skvalitňovanie verejných služieb formou využitia eurofondov.

Napríklad pre skvalitňovanie škôl, rozvoj sociálnych služieb, budovanie kanalizácií, opatrenia sledujúce riešenie negatívnych dopadov klímy či vyriešenie dostupnosti potravín vo viac ako 102 potravinových púšťach na Slovensku.

Žijeme turbulentné obdobie

Slovensko má necelých dvadsať mesiacov pre ukončením súčasného programového obdobia eurofondov nedočerpanú viac ako polovicu z celkového finančného balíka.

Navyše by krajina mohla už 11 mesiacov čerpať peniaze z nového programovacieho obdobia pre roky 2021 až 2027, no Európska komisia stále neschválila Slovensku operačný program.

„Sme presvedčení, že v čase príprav rozpočtov miest a obcí na budúci rok a v turbulentnom období, ktoré aktuálne žijeme, nie sú prezentované úvahy o financovaní vybraných častí verejných politík vhodné ani správne. Preto apelujeme na prijatie opatrení, ktorými samosprávy získajú ekonomickú a legislatívnu stabilitu,“ konštatoval ZMOS.

Dodal, že v porovnaní so štátom majú samosprávy oveľa vyššiu mieru dôveryhodnosti a vedia efektívne a vhodne riešiť životné situácie každej skupiny obyvateľov.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.