17.5.2022 (Webnoviny.sk) - Slovenský futbalový obranca Martin Škrtel dá v sobotu 21. mája definitívnu bodku za svojou hráčskou kariérou. Na utorkovej tlačovej konferencii informoval, že domáci ligový duel Spartaka Trnava proti Dunajskej Strede bude jeho posledný.

"Zápas proti Dunajskej Strede bude môj posledný nielen v Spartaku, ale aj v celej kariére," povedal so slzami v očiach Škrtel a pokračoval: "Hovorí sa to ťažko, pretože futbal robím celý život a nevedel som si predstaviť život bez neho. Je čas riadiť sa nie srdcom, ale rozumom. Zdravie máme len jedno a ja sa musím pozerať, že mám pred sebou civilný život, ktorý chcem mať na nejakej úrovni a nie v bolestiach. Takéto rozhodnutie ma bolí. Som rád, že som sa na sezónu dostal do Trnavy."

Tridsaťsedemročný Škrtel prišiel do Trnavy v lete 2021 po sedemnástich rokoch v zahraničí. Seniorskú kariéru odštartoval v Trenčíne (2001 - 2004), potom ako legionár pôsobil v ruskom Zenite Petrohrad (2004 - 2008), anglickom FC Liverpool (2008 - 2016), tureckom Fenerbahce Istanbul (2016 - 2019) aj istanbulskom Basaksehire (2019 - 2021). Za reprezentáciu SR odohral 104 stretnutí a strelil v nich šesť gólov. Zahral si na MS 2010 aj ME 2016.

V Spartaku si splnil svoj sen

Martin Škrtel aj na drobné rozmenil svoje problémy. "Blíži sa koniec sezóny a moja zmluva sa končí, preto sa čakalo vyjadrenie o mojej budúcnosti. Dohodli sme sa s klubom, že po sezóne zvážime, čo bude ďalej. Je tam veľa faktorov. Čo sa týka klubu, tam asi je spokojnosť s mojimi službami. Ja som prišiel do Trnavy a splnil som si tým sen. Najmä prvú polovicu sezónu som si užil, no druhá polovica nebola taká, ako som si predstavoval. Stále ešte mám klubu čo ponúknuť, presvedčili ma o tom zápasy, ktoré som odohral. Stále by som mohol hrať futbal na vrcholnej úrovni, ale potom je tu zdravotný stav, ktorý nie je taký, aký by som si predstavoval," povedal.

Škrtela v rokoch 2007, 2008, 2011 a 2012 vyhlásili za najlepšieho slovenského futbalistu. Majstrom sa stal v Rusku so Zenitom (2007) aj Turecku s Basaksehirom (2020). V Anglicku s Liverpoolom ovládol Ligový pohár (2011/2012) a nedávno vo farbách Trnavy aj Slovenský pohár (2021/2022).

Futbalistu trápia silné bolesti

Skúsený obranca nemá problémy s operovanou achilovkou.

"Mám problémy s platničkami a každý, kto ich mal, vie, o čom hovorím. Nie je to nič príjemné. Obmedzuje ma to pri futbale aj v osobnom živote. Už si ani nepamätám deň, ktorý som strávil bez bolesti. Ak by to bolo len pri tréningoch alebo zápasoch, dalo by sa to ešte akceptovať. Mal som problém prejsť aj 100 metrov na prechádzke so synom, ani túto tlačovku by som postojačky nezvládol, lebo bolesti sú dosť zlé. Snažil som sa to konzultovať s odborníkmi a podstúpil som nejaké terapie," doplnil Škrtel.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.