• Dnes je: Utorok 16. augusta 2022 meniny má Leonard

Mala by Sme rodina vystúpiť z koalície? Voliči sa vyjadrili v prieskume

Mala by Sme rodina vystúpiť z koalície? Voliči sa vyjadrili v prieskume

Najviac si vystúpenie želajú voliči Republiky

Takmer 44 percent voličov si myslí, že hnutie Sme rodina by malo vystúpiť z vládnej koalície. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre agentúru SITA uskutočnila agentúra Ako od 8. do 16. novembra na vzorke 1 000 respondentov.

Väčšina je za vystúpenie

Z možností, ktoré mali oslovení k dispozícii, sa 22 percent vyjadrilo, že by mali určite vystúpiť z koalície, 21,9 percenta označilo možnosť „skôr by mali vystúpiť z koalície„.

Alternatívu, že hnutie by určite nemalo vystúpiť z koalície deklarovalo 16,4 percenta opýtaných a možnosť, že Sme rodina by „skôr nemalo vystúpiť z koalície“ si zvolilo 27,4 percenta. Zvyšných 12,3 percenta respondentov sa k otázke nevedelo alebo nechcelo vyjadriť.

Prieskum sa konal telefonickou formou a bol vypracovaný podľa medzinárodných štandardov kvality WAPOR, ESOMAR a štandardov Slovenskej Asociácie Výskumných Agentúr (SAVA), ktorých je agentúra Ako členom.


Respondenti v prieskume odpovedali na otázku: „Vzhľadom na odmietavý postoj hnutia Sme rodina k reformám navrhnutých vládou, malo alebo nemalo by podľa vás hnutie Sme rodina vystúpiť z vládnej koalície? Prečítam vám možnosti“.

Najviac si vystúpenie želajú voliči Republiky

Spomedzi voličov jednotlivých politických strán má hnutie najväčšiu podporu z pohľadu vystúpenia z vládnej koalície medzi priaznivcami strany Republika (72 percent) a strany Smer – sociálna demokracia (61 percent). Čo sa týka vládnych strán, tak najviac sú za alternatívu neúčasti Sme rodina v koalícii voliči strany Sloboda a Solidarita (55 percent) pred priaznivcami hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (31 percent). Z pohľadu voličov hnutia Sme rodina je iba 17 percent presvedčených o tom, že by Sme rodina nemalo byť naďalej súčasťou vlády.

Čo sa týka sociodemografických kategórií, tak vo väčšej miery presadzujú túto alternatívu muži pred ženami (49 ku 39 percentám), voliči, ktorí sú starší ako 66 rokov (47 percent), slovenskej národnosti (46 percent) a ľudia s vysokoškolským vzdelaním (46 percent). Z regionálneho hľadiska má možnosť vystúpenia hnutia Sme rodina z koalície najväčšiu podporu medzi voličmi žijúcimi v Žilinskom kraji (54 percent) a najmenšiu u tých z Nitrianskeho kraja (32 percent).


Najčítanejšia najnovšia správa

Pohreb kardinála Jozefa Tomka v Košiciach: Svätá omša bude v latinskom a slovenskom jazyku

pohreb kardinala jozefa tomka v kosiciach svata omsa bude v latinskom a slovenskom jazyku

16.8.2022 (Webnoviny.sk) - V utorok od 11:00 sa v Dóme sv. Alžbety v Košiciach koná pohreb kardinála Jozefa Tomka.

Vzdať úctu mu pred samotným obradom mohli dať ľudia ešte do 9:00, dovtedy tam boli vystavené jeho ostatky. Len za nedeľu a pondelok do chrámu z tohto dôvodu prišlo podľa hovorcu Košickej arcidiecézy Jaroslava Fabiana približne deväťtisíc ľudí.

Pre tých, ktorí sa v utorok do dómu na pohreb nedostanú, je vonku pred Urbanovou vežou pripravená veľkoplošná obrazovka. Prostredníctvom nej budú môcť sledovať priamy prenos z obradu.

Obrady povedie arcibiskup kardinál Duka

Na poslednej rozlúčke sa zúčastní aj bývalý osobný tajomník Jána Pavla II., emeritný krakovský arcibiskup, kardinál Stanisław Dziwisz.  Pohrebné obrady povedie emeritný pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka.

Košická arcidiecéza očakáva, že na poslednej rozlúčke s kardinálom Tomkom sa zúčastnia tisíce veriacich i zasvätených, aj stovky kňazov. Očakávajú aj účasť slovenských, maďarských, českých i moravských biskupov, no aj biskupov z Poľska a Ukrajiny. Očakávaná je prítomnosť najvyšších ústavných činiteľov, teda prezidentky Zuzany Čaputovej, premiéra Eduarda Hegera a predsedu parlamentu Borisa Kollára.

Prítomných v úvode privíta košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Pohrebné obrady sa budú konať podľa zvyklostí pri pohreboch členov kardinálskeho zboru. Svätá omša bude v latinskom a slovenskom jazyku. Na organe bude hrať František Beer, hudobný sprievod zabezpečí Zbor a orchester sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach pod vedením dirigenta Viliama Gurbaľa. V závere omše sa prítomným poďakuje košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.

Mesto vyčlenilo 25-tisíc eur

Mesto Košice ešte počas minulého týždňa informovalo, že je na pohreb kardinála pripravené. Primátor Jaroslav Polaček a vedenie mesta vyčlenili na zabezpečenie organizácie tejto udalosti sumu 25-tisíc eur. Zóna Dómu sv. Alžbety sa zmenila na pietne miesto.

Od piatka zdobia košickú Hlavnú, Mlynskú a Alžbetinu ulicu vlajky s vatikánskymi, slovenskými a košickými insígniami a kvetinová výzdoba, ktorú zabezpečuje Správa mestskej zelene. Samospráva avizovala aj zvýšenú čistotu v uliciach.

Mesto už vopred vyzvalo majiteľov reštaurácií a podnikov v okolí Dómu sv. Alžbety, aby od nedele do utorka znížili intenzitu reprodukovanej hudby. Na dodržiavanie verejného poriadku dohliadajú príslušníci bezpečnostných zložiek.

Desiatky autobusov s pútnikmi

Pre autobusy a autá sú pripravené záchytné parkoviská. Samospráva uviedla, že podľa odhadov má do Košíc prísť približne 100 autobusov s pútnikmi z celého Slovenska.

„Autobusy majú podľa pokynu organizátorov vyložiť ľudí na autobusovej stanici, odkiaľ sa ďalej cez Mlynskú ulicu presunú k dómu. Využiť môžu aj záchytné parkovisko v Košickej futbalovej aréne na ulici Pri prachárni 13. Pre osobnú dopravu je pripravený parkovací dom pri Steel Aréne,“ avizovalo mesto.


Počas smútočného obradu bude zabezpečená aj zdravotná služba, požiarna ochrana a toalety.


Kardinál Jozef Tomko zomrel v pondelok 8. augusta vo svojom byte v Ríme vo veku 98 rokov.


Narodil sa 11. marca 1924 v obci Udavské pri Humennom, bol slovenský rímskokatolícky biskup, kardinál, náboženský spisovateľ a emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Po smrti kardinála Alberta Vankoyea 29. júla 2021 sa stal najstarším žijúcim členom kolégia kardinálov.

V roku 1945 odišiel študovať do Ríma, kde bol o štyri roky neskôr aj vysvätený za kňaza. Z tohto dôvodu sa pre nástup komunistického režimu nemohol vrátiť na Slovensko. V roku 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie