Európa sa podľa nej síce nikdy nemôže rovnať obetavosti a odvahe ukrajinského ľudu, ale môže a musí stáť pevne po ich boku.
Leyenová na Globsecu 2023 vyzdvihla úsilie Ukrajiny a predstavila aj nový plán rastu pre západný Balkán (foto)
31.5.2023 (SITA.sk) - Vojna proti Ukrajine je pre Európu kľúčovým momentom a my sa s týmto momentom musíme vyrovnať. Na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave to povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyen. EK o tom informuje prostredníctvom svojej oficiálnej webstránky.
Vojna proti hodnotám
„Je to, samozrejme, hrubý útok proti zásadám Charty OSN. Zásadám, ku ktorým sme sa spoločne prihlásili. Je to však aj vojna proti našim hodnotám a vojna proti myšlienke zjednotenej a slobodnej Európy. Prvý raz v našej histórii je krajina napadnutá pre jej túžbu byť súčasťou európskej rodiny. Je to suverénne rozhodnutie Ukrajiny - a jasne vyjadrená vôľa jej obyvateľov - prijať hodnoty našej Únie. A tým bojujú aj za našu slobodu a naše hodnoty; demokraciu a právny štát, slobodu prejavu a slobodu určovať svoj osud. To je to, za čo Ukrajina bojuje, a to je to, čo sa prezident Putin snaží vyhubiť. Prezident Putin sa snaží zničiť dielo mieru, ktoré sme spoločne budovali od konca druhej svetovej vojny a neskôr od pádu železnej opony. A to je, dámy a páni, pôvod tejto vojny,“ skonštatovala.
Zdôraznila, že túto nevyprovokovanú a neoprávnenú vojnu začalo Rusko, ktoré bez príčiny napadlo Ukrajinu, aby ju vymazalo z mapy a odmieta ju akceptovať ako nezávislú krajinu.
Výroba munície
Bezprostrednou potrebou je pritom vojenská pomoc na udržanie úsilia ukrajinských ozbrojených síl, uviedla ďalej šéfka Komisie s tým, že preto navrhli zákon o výrobe munície, ktorým chcú dotlačiť európsky obranný priemysel k zvýšeniu výroby.
Veľa sa podľa nej diskutuje o mierových plánoch a prímeriach, no predovšetkým musí platiť zásada nič o Ukrajine bez Ukrajiny.
„Spolu s Ukrajinou chceme spravodlivý mier, ktorý neodmeňuje agresora, ale ktorý podporuje zásady Charty OSN a právo ukrajinského ľudu byť pánom svojej budúcnosti,“ zdôraznila Von der Leyen a pripomenula, že prímerie, ktorého výsledkom bude zmrazený konflikt, neprinesie trvalý mier.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Medzinárodná konferencia Globsec 2023 v Bratislave (fotografie)
„Koniec-koncov, prímerie platilo po roku 2014 a vieme, čo sa s touto dohodou stalo vo februári minulého roka, keď Rusko vtrhlo do krajiny,“ doplnila s tým, že spravodlivý mier musí viesť k stiahnutiu ruských síl a ich vybavenia z územia Ukrajiny.
Podpora mierového plánu
Únia podľa jej slov bezvýhradne podporuje mierový plán, ktorý predložil prezident Zelenskyj a „každý z jeho desiatich bodov vychádza z Charty OSN alebo z rezolúcií OSN“, takže „naším východiskom pre mier je poriadok založený na pravidlách“.
Spravodlivý mier pre Ukrajinu musí byť podľa nej aj trvalý a na to je potrebné zaistenie dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny.
„Existujú rôzne modely a historické príklady, ktoré možno použiť. Súbor takýchto záruk zo strany podobne zmýšľajúcich štátov môže ponúknuť to, čo niektorí nazvali odstrašenie odmietnutím. Inými slovami, poskytnúť Ukrajine vojenské vybavenie, aby sa mohla v budúcnosti opevniť proti ruským útokom,“ opísala.
Skonštatovala, že víta pokračujúce diskusie o tom, ako možno zaručiť bezpečnosť Ukrajiny. Dôležité pritom podľa predsedníčky EK je, aby bolo jasné, že priatelia Ukrajiny budú dlhodobo podporovať bezpečnosť Ukrajiny.
„Takúto dohodu s bezpečnostnými zárukami bude musieť sprevádzať širší rámec demokratických reforiem na Ukrajine,“ poznamenala s tým, že „aj keď Ukrajinci bojujú o prežitie, prijímajú zásadné reformy na posilnenie svojej demokracie a Ukrajina napriek všetkým prekážkam stále napreduje smerom k našej Únii“.
Nový plán pre západný Balkán
Európska únia si pritom podľa nej zároveň konečne uvedomila, že nestačí len čakať, kým sa k nám priatelia mimo Únie priblížia a nestačí povedať, že dvere sú otvorené, „musíme tiež prevziať zodpovednosť za to, aby sme ašpirantov na členstvo v našej Únii priviedli oveľa bližšie k nám“.
Následky Putinovej agresívnej vojny zasiahli aj šesť západobalkánskych krajín a preto európske krajiny na západný Balkán rozšírili tie isté solidárne opatrenia, ktoré prijali v rámci Únie, pripomenula Von der Leyen.
„Dnes by som chcela predstaviť novú iniciatívu, ktorej cieľom je využiť tento dôležitý moment v regióne. Ide o nový plán rastu pre západný Balkán. Chceme nadviazať na pokrok dosiahnutý v posledných mesiacoch. Chceme však tiež priniesť obyvateľom západného Balkánu niektoré výhody členstva v EÚ už dnes. Plán rastu, ktorý dnes navrhujeme, je postavený na štyroch pilieroch: Po prvé, priblížiť západný Balkán k jednotnému trhu EÚ. Po druhé, prehĺbiť regionálnu hospodársku integráciu. Po tretie, urýchliť zásadné reformy. A po štvrté, zvýšiť predvstupové fondy,“ opísala s tým, že je to do určitej miery nový prístup Európskej únie.
Splnenie podmienok členstva v EÚ
„Nežiadame len našich partnerov, aby podnikli nové kroky smerom k nám. Aj my robíme veľký krok smerom k nim. Naším spoločným cieľom je urýchliť ich cestu do EÚ a preto približujeme našu Úniu k západnému Balkánu,“ podotkla s tým, že to, že chcú západnému Balkánu ponúknuť niektoré výhody členstva vopred zároveň znamená, že aj určité požiadavky členstva musia byť splnené tiež vopred.
„História je v pohybe. Putin chcel uchvátiť Ukrajinu pre Rusko. Kalkuloval s tým, že Európska únia to jednoducho prijme. Namiesto toho sa Ukrajina statočne postavila na odpor a odbíja ho. A my v Európe správne a neochvejne stojíme na strane Ukrajiny,“ povedala.
Ubezpečila, že „Ukrajina vyjde z tejto vojny silnejšia“. Pripomenula tiež davy ľudí, ktorí mávajú európskymi vlajkami v Moldavsku a Gruzínsku, a zbližovanie západného Balkánu a Únie. „Toto je chvíľa, ktorú treba využiť a vytvoriť jednotnejšiu Európu,“ vyzvala na záver.
Najčítanejšia najnovšia správa
Vežu ikonického kostolíka vo Vysokých Tatrách zachraňujú, je v predhavarijnom stave
8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.
Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.
Veže sú poškodené hnilobou
Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.
„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.
Výzva Obnov si svoj dom
Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.
„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.
Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.
V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.
Opravy kostola v jednotlivých etapách
Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.
„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.
Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.
To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.
„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.
