• Dnes je: Sobota 03. decembra 2022 meniny má Oldrich

Letnými vlakmi sa tohto roku odviezlo viac než 43-tisíc cestujúcich. Ktoré spoje boli najpopulárnejšie?

Letnými vlakmi sa tohto roku odviezlo viac než 43-tisíc cestujúcich. Ktoré spoje boli najpopulárnejšie?

„Najpopulárnejšie spojenie v rámci leta bolo na východnom Slovensku. Na linke Košice – Stará Ľubovňa sa odviezlo vlakmi ZSSK viac ako 12 100 cestujúcich.

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., (ZSSK) prepravila tohtoročnými letnými vlakmi za spoznávaním turistických zaujímavostí krajiny za tri mesiace rekordných vyše 43-tisíc cestujúcich.

Na desiatich linkách v rôznych regiónoch Slovenska premávalo najmä cez víkendy od 11. júna do 11. septembra 43 sezónnych vlakových spojov.

„Letné vlaky opäť dokázali, že Slováci obľubujú prírodné a kultúrne pamiatky svojej krajiny a podporujú domáci turizmus,“ informoval v utorok riaditeľ odboru komunikácie a hovorca ZSSK Tomáš Kováč s tým, že tomu aj tento rok výrazne napomohli ich vlaky.

Letné vlaky prevádzkujú dva roky

Tohtoročné letné vlaky objednalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR v spolupráci s národnou organizáciou na podporu cestovného ruchu Slovakia Travel a so samosprávnymi krajmi.


Národný vlakový dopravca prevádzkuje letné vlaky od roku 2020, vtedy ich využilo 23-tisíc a vlani takmer 42-tisíc ľudí. Počas tohtoročného leta boli tradičné spojenia do Muráňa, na Červenú Skalu či do Banskej Štiavnice.


„Najpopulárnejšie spojenie v rámci leta bolo na východnom Slovensku. Na linke Košice – Stará Ľubovňa sa odviezlo vlakmi ZSSK viac ako 12 100 cestujúcich. Druhé miesto v obľúbenosti získala linka Zvolen – Banská Štiavnica s viac ako 7 100 pasažiermi,“ priblížil Kováč.

Asi šesťtisíc ľudí prepravili vlaky na trase Prešov – Stakčín. Tohtoročnou novinkou bolo spojenie Zvolen – Štúrovo, ktoré naplnilo očakávania ZSSK s 1 300 cestujúcimi.

Najúspešnejšie linky budú pokračovať

ZSSK prepravila v júli a auguste všetkými svojimi vlakmi 11,34 milióna cestujúcich. „Aj keď čísla tejto sezóny nedosiahli hodnoty spred troch rokov, počty prepráv sa každým ďalším rokom zvyšujú, čo znamená, že ľudia sa do vlakov postupne vracajú,“ uviedol Kováč.


Na základe objednávky ministerstva dopravy budú v roku 2023 určite ďalej jazdiť najúspešnejšie letné linky Košice – Stará Ľubovňa, Košice – Bardejov či Prešov – Stakčín. Zároveň sa budúci rok očakávajú rokovania o letných vlakoch do odľahlejších a menej známych regiónov.


V roku 2023 budú letné vlaky rozšírené na celoročnú prevádzku turistických spojov v nepracovných dňoch a v zimnej a letnej turistickej sezóne na linkách Zvolen – Banská Štiavnica, Margecany – Červená Skala – Banská Bystrica či Tisovec – Brezno.


Vlaky pôjdu v pravidelných intervaloch v sobotu, nedeľu a sviatok od 24. decembra do 8. januára a od 1. júla do 3. septembra denne.


Odporúčame:

Počasie na 10 dní


počasie


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie