V roku 2023 bolo 119 miest na celom svete uznaných za klimatických lídrov.
Ktoré mestá sú najaktívnejšie v boji proti klimatickým zmenám?
V novom rebríčku získalo 22 európskych miest najvyššie hodnotenie za transparentnosť a opatrenia v oblasti klímy, referuje portál Euronews.
CDP, nezisková charitatívna organizácia, uvádzajúca informácie ohľadom toho, ako krajiny, spoločnosti a verejné orgány vplývajú na životné prostredie, zverejnila ročný rebríček miest, ktoré najviac dbajú na ochranu životného prostredia.
Takmer pätina európskych miest, ktoré CDP tento rok hodnotila, sa dostala do prestížneho „zoznamu A“ – teda tých, ktoré prijímajú najodvážnejšie opatrenia v oblasti klímy.
Severské krajiny dominujú na vrchole rebríčka a v roku 2023 sa ocitli na popredných priečkach zoznamu.
Čo predstavuje „zoznam A“?
V „zoznam A“ CDP hodnotí mestá, ktoré získali najvyššie skóre za svoju transparentnosť a odvážne opatrenia v oblasti klímy.
V roku 2023 bolo 119 miest na celom svete uznaných za klimatických lídrov. Mnohé z nich sa na tento zoznam dostali už skôr, čo „odhaľuje, že opatrenia na boj proti zmene klímy sa stávajú hlavným cieľom pre mnohé mestá na svete,“ uvádza CDP na svojom webe.
Hlavné mestá a malé mestá vedú
V Európe bolo v rámci CDP hodnotených 112 miest, pričom takmer 20 % z nich získalo hodnotenie A. Európa sa tak dostala nad celosvetový priemer vedúcich miest v oblasti klímy, ktorý bol 13 %.
Počet európskych miest na zozname A medziročne mierne vzrástol z 21 miest v roku 2022. Takmer dve tretiny z tých, ktoré boli zaradené v roku 2023, sa do zoznamu A vracajú minimálne druhý rok po sebe.
Hoci na tohtoročnom zozname figurujú hlavné mestá aj menšie mestá, 80 % zaradených európskych miest malo menej ako jeden milión obyvateľov.
Severské krajiny sú na tom najlepšie
Severské mestá sú na čele rebríčka environmentálnych správ a opatrení, pričom 12 miest v Dánsku, Švédsku, Nórsku, Fínsku a na Islande bolo zaradených do zoznamu A na rok 2023.
Švédske hlavné mesto Štokholm podniká významný krokysmerom k udržateľnejšiemu využívaniu svojich zdrojov tým, že zavádza povinnosť domácností triediť a separovať potravinový odpad.
Tento odpad sa potom môže biologicky spracovať a premeniť na bioplyn (obnoviteľné palivo pre autobusy, nákladné vozidlá a autá), ako aj na biohnojivá.
V Dánsku sa malé mesto Helsing?r zameriava na opatrenia proti povodniam a zvyšovaniu hladiny morí.
Helsing?r spolu s neďalekým mestom Hundested vypracoval spoločný plán ochrany severného pobrežia Dánska, ktorého všeobecným cieľom je chrániť krajinu pred eróziou počas nasledujúcich 50 rokov.
Skeppsbron embankment in Stockholm old town (Gamla Stan), Sweden
Aké ďalšie mestá sa dostali do „zoznamu A“?
Úplný“ zoznam A“ európskych miest je nasledovný: Atény, Barcelona, Kodaň, Guimar?es, Helsing?r, Lund, Madrid, Malmö, Mannheim, Miláno, Münster, Oslo, Paríž, Reykjavík, Saragossa, Štokholm, Tampere, Trondheim, Turín, Turku, Uppsala a Vantaa City.
Zo Spojeného kráľovstva, ktoré bolo kategorizované oddelene od Európy, sa do zoznamu A dostalo 26 miest.
Medzi nimi boli veľké mestské centrá ako Edinburgh, Belfast, Birmingham a City of London, ako aj menšie obce ako North Tyneside v severnom Anglicku a Perth and Kinross v Škótsku.
Najčítanejšia najnovšia správa
Zoroslav Kollár opätovne zdraví Sulíka, tentokrát hovorí o podivnom biznise s ropnými produktami (video)
3.12.2023 (SITA.sk) - Richard Sulík mal počas svojho ministrovania nastaviť biznis s ropou a ropnými produktmi tak, aby vyhovoval istým firmám. Ide o ropu a ropné produkty, ktoré má štát uskladnené pre prípad núdze.
Podivný biznis s ropnými produktami
Ako ďalej uviedol vo svojom najnovšom videu podnikateľ a právnik Zoroslav Kollár, celý biznis sa točí okolo spoločnosti Zväz pre skladovanie zásob, a.s., v ktorej má malý podiel aj bratislavská rafinéria Slovnaft, ktorá patrí medzi hlavných hráčov pri skladovaní núdzových zásob ropy a ropných produktov.
„Ekonomické výsledky tejto spoločnosti sú priam ohromujúce. Spoločnosť má iba jedného zamestnanca, obrat takmer 20 miliónov eur a zisk 3 milióny eur ročne. Firma snov. Takúto rentabilitu dosahujú iba drogoví díleri a obchodníci s bielym mäsom,“ podotkol Kollár. Podivný biznis sa má podľa Zoroslava Kollára točiť cez štátnu firmu Spoločnosť pre skladovanie, ktorá je jedna zo zakladateľov Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov.
Čoskoro končiaca zmluva
„Zväz pre skladovanie zásob si prenajíma od Spoločnosti pre skladovanie jej 70 percent skladovacích kapacít dlhodobo. To znamená, že má absolútny a nerušený monopol. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov sa tvári, že skladuje ropu a ropné produkty u skladovateľa, ktorý jej ponúka najlepšie podmienky. Nuž, ľahko sa vyhráva verejné obstarávanie, keď je niekto jediný na Slovensku. Dobre vymyslené,“ dodal Zoroslav Kollár, podľa ktorého štátu pre nastavenie takéhoto biznisu vzniká každoročne strata vo výške niekoľkých miliónov eur.
Richarda Sulíka po nástupe do funkcie ministra hospodárstva mali podľa Zoroslava Kollára spriaznení podnikatelia upozorniť, že zmluva medzi Zväzom pre skladovanie zásob a Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov končí v roku 2025.
Zmluva vďaka Sulíkovi
„Takže sa stalo niečo na Slovensku nevídané. Agentúra vyhlásila súťaž na skladovanie ropy a ropných produktov už v roku 2021 a verejné obstarávanie úspešne ukončila v roku 2022. To znamená, tri roky pred uplynutím doby, na ktorú mala zabezpečené skladovanie. Asi by sme ich mali za to pochváliť, ale nie je veľmi za čo. Spoločnosť Zväz pre skladovanie zásob má vďaka kooperácii so štátom monopol, takže verejné obstarávanie malo už vopred jasného víťaza. Vďaka Richardovi Sulíkovi má súkromná firma s jedným zamestnancom zabezpečenú zmluvu na ďalších 15 rokov,“ doplnil Zoroslav Kollár.
Za desať rokov má tak podľa neho Zväz pre skladovanie zásob zabezpečený príjem vo výške takmer 300 miliónov eur. Spoločnosť Zväz pre skladovanie má ešte podľa Zoroslava Kollára zarobiť ďalšie milióny pri výmene starých zásob ropy či ropných produktov.
