Prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že o stabilite sa ťažko hovorí, ak každý týždeň niekto z koaličných partnerov hovorí o možnom odchode z vlády.
Kollár je obchodník a jeho vyhrážky o odchode z koalície sú podľa Koziaka skôr politickým kalkulom
11.10.2021 (Webnoviny.sk) - Slovensko je politicky stabilnou krajinou a skôr ako o nestabilite môžeme hovoriť o miere citlivosti na niektoré udalosti vo vláde, ktoré sa nemusia všetkým páčiť.
Pre agentúru SITA to povedal politológ Tomáš Koziak v súvislosti s nedávnym vyjadrením prezidentky Zuzany Čaputovej v RTVS, že o stabilite sa ťažko hovorí, ak každý týždeň niekto z koaličných partnerov hovorí o možnom odchode z vlády.
„Občas sa objavia krízy v koalícii, keď niektorý z partnerov avizuje odchod. To neznamená, že tu stabilita nie je. Vyhrážky alebo upozornenia, že keď nebude splnené to či ono, tak odídeme z koalície, nemusia nevyhnutne znamenať politickú nestabilitu. Tie konflikty sú relatívne bežnou záležitosťou v demokratických štátoch,“ povedal Koziak.
Paragraf 363, byty a exekučná amnestia
Podľa Koziaka na jar sa odohrala vládna kríza, ktorá zatriasla vládou, ale ani po prípadnom odchode jedného z troch menších koaličných partnerov by to nespôsobilo koniec vlády.
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár v septembri „za červenú čiaru“ označil zrušenie paragrafu 363 Trestného poriadku, rozdelenie prokuratúry na generálnu a špeciálnu. Za prioritu považuje výstavbu štátnych tajomných bytov a exekučnú amnestiu.
Líder Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Igor Matovič následne pripustil, že by v koalícii vedeli fungovať aj bez Sme rodina, ak by blokovala očistný proces. Zároveň sa však Matovič stále snaží udržať Kollára v koalícii.
Sme rodina v koalícii zostane
Podľa Koziaka si Matovič uvedomuje, že s vyššími počtami poslancov sa mu bude vládnuť lepšie a bez Kollára by koalícia bola menej stabilná. „Myslím si, že vyhrážky Kollára o odchode z koalície sú vo veľkej miere skôr politickým kalkulom ako to, že by to myslel vážne. Kollár je obchodník, sám povedal, že bude drahou nevestou,“ poznamenal politológ.
Koziak si myslí, že je dosť racionálnych dôvodov, prečo Sme rodina v koalícii zostane, ako by mala zahlasovať za predčasné voľby.
Začiatkom roka sa do parlamentu dostane návrh na zmenu ústavy, aby sa mohlo skrátiť volebné obdobie na základe referenda. Ide o agendu opozície, ktorá má však podporu aj u Kollára a Richarda Sulíka (SaS). Politológ si myslí, že chcú byť „ľúbiví“ pred občanmi.
„Chápem, že referendum podporujú ako gesto. Druhá vec je, či by za referendum o predčasných voľbách aj hlasovali,“ uzavrel Koziak.
Najčítanejšia najnovšia správa
Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície
Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.
Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.
Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.
Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.
Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie
Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.
Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby. Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.
„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.
Vojna ako fiškálny stimul
Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.
„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.
Príklady rastu HDP
Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.
Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.
Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.
Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo
Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.
„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.
Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.
„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.
