• Dnes je: Nedeľa 27. novembra 2022 meniny má Milan

Koľko ostalo ruských diplomatov na Slovensku? V Česku už pôsobia iba šiesti

Koľko ostalo ruských diplomatov na Slovensku? V Česku už pôsobia iba šiesti

Česko väčšinu diplomatov Ruskej federácie vyhostilo po tom, ako vyšlo najavo, že do výbuchu muničného skladu vo Vrběticiach boli zapojení agenti ruských tajných služieb.

4.4.2022 (Webnoviny.sk) - Slovenská republika v stredu (30. marca) znížila počet príslušníkov ruskej diplomatickej misie na ambasáde v Bratislave o 35 osôb. Dôvodom bolo, že aktivity vyhostených zamestnancov ruskej ambasády boli v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Výbuch muničáku vo Vrběticiach

V susednej Českej republike pôsobí na ruskom veľvyslanectve v Prahe len šesť diplomatov, pričom od roku 2021 bol ich počet znížený maximálne na sedem diplomatov. Siedmy bol vyhostený minulý týždeň.

Agentúru SITA o tom informoval Michal Beneš z Odboru komunikácie Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky. „Momentálne je na veľvyslanectve Ruskej federácie šesť diplomatov,“ spresnil.

Pôvodne bol počet ruských diplomatov v Prahe väčší. Väčšinu však vyhostili počas minulého roka, keď vyšlo najavo, že sa na výbuchu v muničnom sklade vo Vrběticiach podieľali agenti ruských tajných služieb.

Počet ruských diplomatov na SR nie je známy

Český rezort diplomacie zatiaľ nevie predpovedať, ako na posledné vyhostenie odpovie Ruská federácia. „Je to na ruskej strane, ako sa rozhodne zareagovať,“ doplnil Beneš.

V roku 1988 pôsobilo na Ruskom veľvyslanectve v Prahe 74 diplomatov, v roku 1993 ich bolo 42, v roku 1998 bol ich počet 48. V roku 2006 pracovalo v Česku 51 diplomatov a v roku 2018 to bolo 44 diplomatov.

Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR do uzávierky textu na otázky agentúry SITA o tom, koľko ruských diplomatov sa v súčasnosti na ambasáde v Bratislave nachádza a ako sa od vzniku SR vyvíjal ich počet, neodpovedalo.

Kremeľ považuje západné sankcie za neoprávnené a idú „za hranicu rozumu“

Kremeľ tvrdí, že Západ uvalením sankcií na ruského prezidenta Vladimira Putina ukázal, že prišiel o zdravý rozum.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v nedeľu v televíznych prejavoch uviedol, že sankcie proti Putinovi idú „za hranicu rozumu“ a dodal, že ukázali, že Západ je „schopný akejkoľvek hlúposti“.

Peskov dodal, že stretnutie Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským je „hypoteticky možné“, keď vyjednávači z oboch krajín pripravia návrh dohody, o ktorej sa bude diskutovať.

Slováci vidia na záberoch z Ukrajiny aj zaplatených hercov a herečky. Tretina si myslí, že vojnu vyvolali západné mocnosti

Viac ako 30 percent Slovákov verí, že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu.


Prokremeľskému naratívu ospravedlňujúcemu či obhajujúcemu zapojenie ruských vojsk na Ukrajine celkovo dôveruje 22 percent oslovených respondentov, pričom do značnej miery záleží od obsahu konkrétnej správy.


Vyplýva to z prieskumu vedeckého kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV), ktorý sa uskutočnil 22. – 24. marca na vzorke 900 respondentov.

Zinscenovaná vojna či genocída na Donbase

Hovorkyňa SAV Katarína Gáliková doplnila, že viac aj o tejto téme sa môžu záujemcovia dozvedieť v stredu (30. marca) o 18:00 v rámci SAVinci kaviarne na tému Hoaxy a propaganda.

Vedeckú kaviareň, na ktorej sa zúčastnia aj autori prieskumu Vladimíra Čavojová a Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV, môžu záujemcovia sledovať online v profile SAV na sociálnej sieti. Šrol spresnil, že najnižšiu dôveru našli pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 percent), alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent).

„Naopak, viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam napríklad o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 percent), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 percent), alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 percent),“ priblížil.

Ruskí sympatizanti

Zároveň predbežné analýzy poukázali aj na to, že faktory ako vek či pohlavie pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim vojnový konflikt na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu.

Z hľadiska vzdelania je dôvera voči prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním, avšak Šrol zdôraznil, že nejde o kľúčovú premennú a takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.


Prieskum tiež ukázal, že dôvera prokremeľským naratívom je spojená so sympatiami voči Rusku. Šrol poznamenal, že vyššiu dôveru vidia aj u ľudí, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku bolo lepšie za bývalého režimu oproti súčasnosti.

Fanúšikovia konšpirácií o koronavíruse

Zároveň títo ľudia uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou.

„Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta a sú, naopak, oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore,“ zhodnotil výskumník.


Vedci si vo výsledkoch prieskumu všimli aj to, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola špeciálne vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.

„Kým do istej miery je možné, že niektoré špecifické osobné a psychologické vlastnosti robia ľudí náchylnejších k prijímaniu takýchto obsahov, veľký presah medzi dôverou prokremeľským naratívom a konšpiračným presvedčeniam o COVID-19 je pravdepodobne dôsledkom aj toho, že tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach,“ vysvetlil Šrol.


Tieto informačné kanály sú podľa neho na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku.


Najčítanejšia najnovšia správa

Výpovede lekárov strašia Slovákov. Osem z desiatich ľudí má obavy, väčšina však ich rozhodnutie podporuje

vypovede lekarov strasia slovakov osem z desiatich ludi ma obavy vacsina vsak ich rozhodnutie podporuje

Hromadné výpovede lekárov vyvolávajú obavy u 83 % ľudí na Slovensku. Obávajú sa toho, aký vplyv bude mať tento krok na dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý sa uskutočnil v období od 18. do 22. novembra tohto roka na vzorke 1 027 respondentov.

Veľmi veľké obavy priznáva najmä staršia generácia nad 55 rokov.

Lekárov aj tak podporujú

Napriek obavám o dostupnosť zdravotnej starostlivosti takmer polovica obyvateľov Slovenska podporuje lekárov v ich rozhodnutí podať hromadné výpovede. V populácii je o niečo viac tých, ktorí lekárov v ich rozhodnutí podporujú. Ide o 48 % ľudí na Slovensku.


Väčšiu podporu lekárom prejavujú muži, ktorí tvoria 53 % v porovnaní so ženami so 43 %. Naopak, lekári si nenašli podporu u 42 % slovenskej populácie.

Viac ako polovica občanov Slovenska verí v dohodu medzi lekármi a Ministerstvom zdravotníctva SR, konkrétne až 59 %. Pesimistickejšiu časť Slovenska tvorí 21 % populácie. Pätina Slovákov a Sloveniek si netrúfa odhadnúť, ako konflikt dopadne.

Konflikt medzi vládou a LOZ

Kolabujúci zdravotnícky sektor, ktorý vyústil do konfliktu medzi vládou a lekárskymi odborármi, rezonuje v mediálnom priestore už niekoľko týždňov. Len 7 % populácie tvrdí, že nezaregistrovalo hromadné výpovede lekárov, od ktorých sa vyvíja táto krízu. Častejšie sú medzi nimi mladšie generácie ľudí na Slovensku.


Ďalší lekári vypovedali decembrové služby, LOZ to vníma ako nesúhlas na Matovičovu ponuku

Výpoveďami z decembrových služieb reagovali hromadne lekári na celom Slovensku na ponuku na takzvané stabilizačné príspevky pre lekárov ministra financií Igora Matoviča, s ktorou prišiel v stredu 23. novembra.

Ako informuje predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský, podľa LOZ je to jasný prejav nesúhlasu lekárov na mnohomiliónovú nesystémovú ponuku ministra financií.

Pridali sa ďalší

K viac ako 2 100 lekárom vo výpovediach sa pridali ďalší lekári, ktorí masovo vypovedali decembrové služby v nemocniciach.


„V Žilinskej nemocnici vypovedali decembrové služby viaceré oddelenia, konkrétne lekári z ARO, traumatológie, RTG, interného a chirurgie. Obdobná situácia bude po víkende v Košiciach,“ povedal podpredseda LOZ Miroslav Mendel.

Situácia je vážna

V Trnave k dnešnému dňu (piatok 25. novembra) vypovedalo 24 lekárov z decembrových služieb, ešte dramatickejšie je to v bratislavskom Ružinove, kde napríklad na ARO zostali traja lekári. Práve to je najväčším oddelením v nemocnici a pracuje v ňom okolo 50 lekárov.

„V Prešove vypovedali decembrové služby lekári z ortopédie, anesteziológie, pediatri, internisti ale i traumatológovia,“ hovorí podpredseda odborárov a dodáva, že „situácia je veľmi vážna, ale lekári sa chcú dohodnúť s vládou a pracovať v takých podmienkach, v ktorých dokážu poskytovať pacientom adekvátnu zdravotnú starostlivosť“.

Odmietajú polopravdy

LOZ naďalej odmieta stredajšiu ponuku ministra financií Matoviča. Tvrdí, že „od dohody s vládou nás delí 40 miliónov eur, ktoré vraj vláda nemá. Igor Matovič však má na 10-tisícové šeky pre lekárov, ktoré majú stáť rozpočet viac ako 415 miliónov eur,“ povedal Visolajský.


LOZ preto naďalej trvá na rovnakých 8 požiadavkách, ktoré má už vyše rok a pol a snaží sa o dohodu s vládou.

„Odmietame polopravdy, nesystémové 10 tisícové šeky a burcovanie hnevu. Potrebujeme zabezpečiť ľuďom na Slovensku lepší zdravotnícky systém. Nielen za 2 100 lekárov, ale už za ďalších lekárov, ktorí sa k nám masovo pridávajú, vyzývame vládu, aby jej predstavitelia nevyhadzovali štátne stámilióny na nezmyselné nápady, ale aby sa vrátili z tlačoviek k rokovaciemu stolu, kde môžeme dospieť k čo najskoršej dohode,“ vyzval vládu na upokojenie situácie a dohodu Visolajský.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie