Slovenských motoristov čaká zlacňovanie.

Ako uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, kolaps cien ropy v ostatných dňoch bude znamenať, že ostatný odraz cien palív na Slovensku sa zastaví a zvráti.

Oplatí sa ešte trochu počkať

Ceny nafty by sa tak mohli podľa neho skokovito vrátiť hlbšie pod 1 euro a 50 centov a ceny benzínu by mohli takisto zlomiť túto métu.

„To znamená, že nafta by mohla byť najlacnejšia od začiatku decembra a benzín od prelomu septembra a októbra,“ doplnil Pánis.

Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček, aktuálny vývoj na cenách ropy určuje aj smerovanie na Rotterdamskej burze palív, kde by po krátkej prestávke, mali byť obnovené tlaky na pokles cien benzínov aj nafty.

„Na našich čerpacích staniciach v horizonte týždňa, maximálne dvoch, budeme vidieť druhú výraznejšiu vlnu poklesu cien v tomto roku, preto sa s tankovaním oplatí ešte chvíľu počkať, úspory vodičov môžu byť pomerne zaujímavé,“ myslí si Boháček.

Česko zostane najlacnejšie v okolí

V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je benzín na Slovensku lacnejší o vyše 13 centov a nafta o asi približne deväť centov. A to napriek zvýšeniu DPH.

Obnova poklesu cien palív nastane podľa Pánisa aj v okolitých krajinách. Predpokladá, že Česká republika si uchová pozíciu krajiny s najlacnejším benzínom zo susediacich krajín EÚ, no jeho ceny na druhej strane rieky Moravy klesne ráznejšie pod 1 euro a 40 centov.

V Poľsku sa budú ceny približovať k 1 euru a 40 centom. Hlbšie pod 1 euro a 50 centov by sa mali ceny benzínu zosunúť aj v Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku a Chorvátsku.

Česká republika ostane najlacnejšia z regiónu aj čo sa týka nafty, ktorej ceny by mohli konvergovať po prepočte na spoločnú menu hospodárskej a menovej únie k 1 euru a 35 centom. Lacnejšia nafta ostane v porovnaní so Slovenskom aj v Poľsku, kde by mohla zostúpiť k 1 euru a 45 centom.

Sme lacnejší ako priemer EÚ

V ostatných krajinách regiónu ostane cena dízlu vyššia ako na Slovensku, no jej maďarské, slovinské a rakúske ceny by sa mali priblížiť k 1 euru a 50 centov a chorvátske by mali klesnúť hlbšie pod túto hladinu.

„Ceny benzínu sa u nás pohybujú v priemere o 14 centov nižšie ako v celej EÚ a o 19 centov nižšie ako vo všetkých krajinách eurozóny. Nafta je doma lacnejšia o 9 centov ako v EÚ, resp. o 11 centov v porovnaní s eurozónou,“ podotkol Boháček.

Priemerné ceny benzínu sa na domácich čerpacích staniciach v 13. týždni tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim týždňom zvýšili.

Najpoužívanejší benzín natural 95 oktánov sa v priemere predával za 1,52 eura za liter a cena 98-oktánového benzínu bola 1,736 eura za liter. Liter štandardnej motorovej nafty sme v rovnakom období tankovali za približne rovnakých 1,48 eura za liter.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie na Slovensku počas víkendu zmenil studený arktický vzduch, ktorý priniesol mrazivé teploty, vietor a na niektorých miestach aj nasnežilo.

V nedeľu bolo na juhu maximálne 9 a na severe to bolo pod nulou – mínus 3 stupne Celzia.

Ako v relácii Najlepšie počasie na TV Joj uviedla meteorologička Miriam Jarošová, v pondelok, utorok aj stredu budeme v chladnom vzduchu.

„V pondelok v priebehu dňa treba počítať na severe so snežením aj snehovými prehánkami, na juhu bude zrážok menej a budú prechádzať do zrážok tekutých,“ priblížila s tým, že vietor sa už bude upokojovať.

Ako ukazuje grafická predpoveď počasia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), zrážky sa môžu vyskytnúť aj v utorok a potom vo štvrtok. Dobrou správou je, že budú stúpať aj denné teploty a koncom týždňa môže padnúť aj dvadsiatka. „V noci sa to bude stále motať okolo nuly,“ uviedla Jarošová v spomínanej predpovedi počasia.

Grafická predpoveď počasia SHMÚ na sedem dní. Foto: www.shmu.sk.

Výstraha prvého stupňa

Meteorológovia zo SHMÚ vydali aj výstrahu prvého stupňa pred mrazom vo vegetačnom období. „Miestami sa očakáva mráz, ktorý predstavuje ohrozenie pre vegetáciu,“ upozorňujú.

V noci z pondelka na utorok sú žltou farbou označené okresy Malacky, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Prievidza, Trenčín, Gelnica, Košice mesto, Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Topoľčany, Zlaté Moravce, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Prešov, Snina, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou.

Nasledujúcu noc meteorológovia vydali varovanie pre Bratislavský, Trnavský aj Nitriansky kraj a tiež okresy Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Prievidza, Trenčín, Gelnica, Košice mesto, Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Prešov, Snina, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou.

Výstraha prvého stupňa pred mrazom vo vegetačnom období je vydaná pre okresy označené žltou farbou. Foto: www.shmu.sk

Bolo až mínus 18,5 stupňa Celzia

Na Veľkej Poľane v Národnom parku Slovenský raj padol v pondelok ráno aj teplotný rekord. Presne o 5:29 na tamojšej meracej stanici namerali teplotu mínus 18,5 stupňa Celzia.

Ako na sociálnej sieti ďalej informuje správa národného parku, ide o historicky najnižšiu nameranú teplotu na Slovensku v mesiaci apríl v nadmorskej výške do 1 000 metrov. Doterajšiu najnižšiu aprílovú teplotu, mínus 17,3 stupňa Celzia, zaznamenali v Oravskej Lesnej v roku 2013.

Veľmi nezvyčajný úkaz

Meteorológovia upozornili veľmi nezvyčajný úkaz viditeľný na radarových a družicových snímkach. „Na južnom Slovensku a v Maďarsku vznikla rozsiahla oblasť s malou oblačnosťou bez zrážok, no priamo v jej strede bolo naopak zrážok veľa, dokonca trvalých,“ uviedol SHMÚ na sociálnej sieti.

Na južnom Slovensku a v Maďarsku vznikla rozsiahla oblasť s malou oblačnosťou bez zrážok, no priamo v jej strede bolo naopak zrážok veľa, dokonca trvalých. Foto: www.facebook.com.

Meteorológovia tiež vysvetlili, ako k tomu vzniklo. „V prúdení studenej labilnej arktickej vzduchovej hmoty od severozápadu až severu vznikali početné prehánky, ktorých vznik bol navyše podporený výstupným pohybom vzduchu na návetrí na severnej strane Karpát. Labilná vrstva siahala do výšky zhruba 2,5 kilometra, čo na prehánky v studenom vzduchu bežne stačí. Za Karpatami naopak dochádzalo k zostupným pohybom, ktoré vzduch otepľujú a vysúšajú. Tým sa rozpadávala aj oblačnosť so zrážkami,“ uviedli.

Podobne vysvetlili aj to, ako vznikla oblasť trvalých zrážok na Gemeri a v priľahlom Maďarsku. „V labilnej vzduchovej hmote, ktorú sme tu mali v nedeľu, pohoria nemajú výrazný vplyv na prúdenie. To znamená, že ho poľahky prekonávajú (i keď s efektami popísanými vyššie). Ale malý vplyv najmä vyšších pohorí tam trochu je, čo stačí na mierne vychýlenie smeru prúdenia. To dnes začínalo už tesne za Tatrami, pričom tento efekt pokračoval smerom na juh na Gemer, až do Maďarska. Práve v tejto oblasti sa tak výsledne stretávalo prúdenie od severozápadu až západu s prúdením od východu. V oblasti vzniklo zbiehavé, resp. konvergentné prúdenie, následkom čoho sa vzduch už nemal kam inam pohybovať, len hore. Dôsledkom tak bola podpora výstupných pohybov, a tvorba oblačnosti a zrážok. A keďže tento efekt vyplýva z interakcie pohorí a poveternostnej situácie, je stabilný v čase aj priestore, teda vzniknutá oblačnosť sa nepohybuje a zrážky sú trvalé,“ doplnili.