• Dnes je: Piatok 25. júna 2021 meniny má Tadeáš

Koalícia sa obáva voľnej ruky pri hlasovaní o šéfovi prokuratúry

Koalícia sa obáva voľnej ruky pri hlasovaní o šéfovi prokuratúry

Vládne strany majú v parlamente 95 hlasov zo 150. Môžu teda pohodlne zvoliť kandidáta na generálneho prokurátora aj bez opozície.

Vládni politici označili sedem kandidátov na generálneho prokurátora za kvalitných, ale zhodnúť sa na jednom mene nedokážu.

Lídri koalície zatiaľ odolávajú možnosti, že by poslancom nechali pri hlasovaní voľnú ruku a spoločného kandidáta by im neodporučili.

Dva termíny hlasovania o novom šéfovi prokuratúry mali byť minulý týždeň a zrejme sa aj hlasovanie v utorok 1. decembra odloží o dva dni.

Kalkulácie a zelená karta

Poslanec ústavnoprávneho výboru parlamentu Ondrej Dostál (SaS) si nemyslí, že sedem kandidátov je na jednej úrovni. Ako povedal, rozlišuje medzi nimi.


„Pri niektorých by bolo dobré, keby sa niekto z nich stal generálnym prokurátorom, pri ďalších si to viem predstaviť, ale pri niektorých by som mal problém,“ povedal Dostál portálu Webnoviny. Odmietol povedať, ktorí kandidáti patria do okruhu, ktorých SaS preferuje.


Vládne strany majú v parlamente 95 hlasov zo 150. Môžu teda pohodlne zvoliť kandidáta na generálneho prokurátora aj bez opozície. Zelená či voľná karta pri hlasovaní dáva podľa Dostála rozhodnutie do rúk opozície, čo nepovažuje za najlepšie riešenie.


„Radšej nech sa voľba odsunie, ako by sa sme mali zvoliť nového generálneho prokurátora časťou koalície a časťou opozície alebo proti vôli jednej z koaličných strán,“ povedal.

Ani jedného z kandidátov nenavrhla opozícia

Rovnako podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) si nemyslí, že zelená karta je pre koalíciu riešením. Podľa neho by sa začali „kalkuly“. Bol by rád, keby sa vládne strany zhodli na jednom mene a „opozícia nech si hlasuje, ako chce“.


Šeliga tiež vidí medzi kandidátmi rozdiely. „Vypočutie ukázalo, že ide o rôzne typy osobností. Každá strana zohľadňuje niečo iné. Týždeň koaličných rokovaní nie je až tak dlhá doba,“ mienil Šeliga.


O post kandidáta, ktorého má zvoliť parlament, sa uchádza šesť prokurátorov generálnej prokuratúry – Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Rastislav Remeta, Ján Šanta, Ján Hrivnák, Maroš Žilinka a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment. Ani jedného z kandidátov nenavrhla opozícia.

Vypočutie nezabránilo politickému dohadovaniu sa

Vypočutie kandidátov politici prezentovali verejnosti ako transparentný výber toho najlepšieho. V zákulisí sa šéfovia koalície aj tak nevyhli dohadovaniu sa, ktorého kandidáta majú poslanci zvoliť.


Ako uviedli Webnoviny minulý týždeň, koalícia by sa mala podľa kuloárnych informácií rozhodovať medzi Šantom, Klimentom, Žilinkom a Hrivnákom.


Kandidáti na post generálneho prokurátora. Zľava hore Ján Šanta, Jozef Čentéš, Maroš Žilinka. Zľava dole Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Tomáš Honz, Rastislav Remeta. Foto: Koláž WBN


Lídri koalície môžu poslancom konkrétneho kandidáta nanajvýš odporučiť. Podľa Dostála je súčasťou vedomia a svedomia poslancov aj vôľa rešpektovať koaličné dohody.

„Myslím si, že pri voľbe do veľkej miery zaváži aj postoj poslaneckých klubov. V klube SaS sme sa dohodli, koho preferujeme a koho nie,“ povedal Dostál. Podľa neho nešlo o rozhodnutie šéfa strany a ani straníckeho predsedníctva.

Podľa politológa lídri riešia viac politiku

Podľa Šeligu bol postup pred voľbou jasný a teraz sa hľadá prienik. „Samozrejme, ak niekto nebude súhlasiť s nejakým menom, nikto mu nebude rezať ruky a nohy, aby hlasoval za. Je to aj o tom, ako sa vieme dohodnúť a spolu vládnuť,“ zdôraznil Šeliga.


Voľbu nového šéfa prokuratúry viacerí vládni politici považujú za jedno z najdôležitejších rozhodnutí parlamentu v tomto funkčnom období. Politológ Tomáš Koziak si myslí, že vládne strany prekvapivo dlho hľadajú spoločného kandidáta. Podľa neho tým dávajú najavo rozličné predstavy o fungovaní prokuratúry.


„Ukazujú, že voľba generálneho prokurátora je pre nich politickou záležitosťou, a nie odbornou vecou. Priznali, že majú odlišné záujmy pri pretláčaní konkrétneho kandidáta,“ usúdil Koziak. Pochybuje, že by lídri koalície rozoberali odborné schopnosti kandidátov. „Skôr je to o pretláčaní záujmov koaličných strán, resp. ľudí, ktorí okolo strán stoja,“ povedal politológ.

Verejná voľba bez pochybností

Medzi vládnymi stranami je podľa Dostála jednota v tom, že voľba bude verejná. „Smer chce hrať svoje tradičné zákulisné hry podobne ako pri voľbe generálneho prokurátora v roku 2010, keď chcel Smer presadiť Dobroslava Trnku. Určite nebudem hlasovať za tajnú voľbu,“ zdôraznil Dostál.


Podľa Šeligu poslanci sa majú zodpovedať svojim voličom. „Volič má právo opýtať sa, za koho poslanec hlasuje. Občan má vedieť, ako sa politik správa a akým spôsobom rozhoduje a prečo sa tak rozhoduje,“ doplnil.


Na tajnú voľbu tlačí opozícia, podľa ktorej by personálne voľby mali byť tajné. Líder Smeru-SD Robert Fico označuje tajnú voľbu za výdobytok nežnej revolúcie. Podľa politológa by tajná voľba k stabilite vládneho zoskupenia nepomohla. „Bolo by tam podozrievanie, politická neistota, čo by komfortu koalície neprospelo,“ zhodnotil Koziak

Kováčiková z funkcie neodišla

Posledné slovo bude mať prezidentka Zuzana Čaputová. Jej na nej, či kandidáta zvoleného parlamentom za generálneho prokurátora vymenuje. Môže ho odmietnuť. Neočakáva sa, že by takýto krok urobila.


Slovensko nemá generálneho prokurátora od augusta tohto roku, kedy definitívne odišiel z čela prokuratúry Jaromír Čižnár. Teraz ju vedie prvá námestníčka Viera Kováčiková. Minulý týždeň uviedla, že sa chce funkcie vzdať na konci novembra z dôvodu útokov na ňu. Čelila okrem iného kritike, že napriek pozitívnemu testu na koronavírus prišla nakrátko do práce.


Kováčiková je vo funkcii aj naďalej. „V súčasnosti je PN. Počas jej neprítomnosti ju zastupuje tak, ako to bolo aj doteraz, námestník generálneho prokurátora Jozef Szabó,“ uviedla pre Webnoviny.sk hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie