• Dnes je: Sobota 16. októbra 2021 meniny má Vladimíra

Koalícia posiela Fica s nápadom o štyroch pracovných dňoch do čias jeho vlád

Koalícia  posiela Fica s nápadom o štyroch pracovných dňoch do čias jeho vlád

„Čo by to znamenalo? Zníženie miezd, pretože každá firma podniká na konkurenčnom trhu. Možnosť premietnuť zvýšené náklady do cien výrobkov alebo služieb je veľmi limitovaná.

Skrátenie pracovného týždňa z piatich dní na štyri a zvyšok týždňa by mohli zamestnanci využiť podľa vlastného uváženia.

V slovenských firmách ide o živú tému, nedá sa však zamestnávateľom nanútiť zákonom a už vôbec nie model, aby ľudia odpracovali menej hodín za tú istú mzdu.

Na jeseň plánuje Smer-SD prísť s novelou Zákonníka práca, ktorá by zaviedla štvordňový pracovný týždeň na základe dohody odborov a zamestnávateľov. „Ak by boli ľudia ochotní odpracovať za tieto dni o hodinu viac, stále by to bolo za štyri dni menej, ako je dnes päť pracovných dní,“ povedal šéf Smeru Robert Fico.

Vraj bez strát pre firmy

Predstava, že by namiesto 40-hodinového pracovného týždňa, zamestnanci odpracovali 36 hodín pri rovnakom zárobku, sa javí nateraz nepriechodná.


Podľa Fica by sa zamestnávatelia nemali obávať nejakých strát. „Keby došlo k dohode, o pol hodinu alebo hodinu by sa predĺžil pracovný deň od pondelka do štvrtka. Samozrejme, že by to v absolútnom čísle bolo menej ako za tých päť dní, však o to nám aj ide,“ poznamenal.


Podľa neho by za štyri dni boli výkony rovnaké.

V koalícii vidia míny

Zámer Smeru nenašiel odozvu medzi vládnymi stranami. Poslanec György Gyimesi (OĽaNO) portálu Webnoviny.sk povedal, že Smer mal dvanásť rokov na to, aby tieto otázky riešil, keďže sa považovali za sociálnu vládu.


„Vtedy ich to ani nepadlo. S takýmito mínami prichádzajú, keď potrebujeme pozdvihnúť ekonomiku v postpandemickej dobe. Odmietam to teraz,“ uviedol.


V podobnom duchu reagoval aj poslanec Martin Borguľa (Sme rodina). Označil za tragikomické, že strany, ktoré boli dvanásť rokov pri moci podobné nápady nevedeli uskutočniť.


„Dokonca ich ani neprezentovali a dnes, keď sú v opozícii, tak sa snažia takýmto spôsobom balamutiť ľudí,“ podotkol. Tak ako sa zamestnanci a zamestnávatelia vedeli počas pandémie dohodnúť na práci doma, vedeli by sa podľa Borguľu dohodnúť aj na skrátenom týždni bez zásahu do legislatívy.

SaS k návrhu Smeru uviedla, aby všetci tí, ktorí si dostatočne nakradli, pracovali len jeden deň v týždni a ostatné dni mali voľno.


„Tí však, ktorí poctivo zarábali na svoje živobytie, aby pracovali len tri dni v týždni a zvyšné dni sa povinne venovali svojim rodinám. A tí, ktorí bývali v podnájme u ľudí typu Bašternák, nepracovali vôbec,“ vyhlásila SaS.

Možnosť štyroch dní

Štvordňový pracovný týždeň ponúkajú niektoré firmy už teraz, ale nie s nižším počtom odpracovaných hodín. Na pracovných portáloch sa objavujú inzeráty na prácu počas štyroch dní s desaťhodinovou zmenou v sklade.


Spoločnosť NN Slovensko, ktorá sa venuje poisťovníctvu, na svojej webovej stránke informovala, že od januára zaviedla na skúšku štvordňový pracovný týždeň. Časť ľudí pracuje od pondelka do štvrtka, časť od utorka do piatka, iní majú päťdňový režim. Každý si mohol vybrať.

Téma pre odbory

Odborári tvrdia, že je potrebné otvoriť diskusiu o skrátenom pracovnom týždni.


„Kratší pracovný čas je obrovská téma pre odbory, ale aj pre ostatných sociálnych partnerov, pretože nás čakajú zmeny v štruktúre ekonomiky. Ak sa potvrdí to, čo analytici predpovedajú, že pri väčšej automatizácii a digitalizácii sa každé tretie miesto v priemysle bude rušiť, tak kratší pracovný čas bude mať obrovský význam,“ myslí si prezident Konfederácie odborových zväzov Marián Magdoško.

Pripomenul, že v kolektívnej zmluve pre štátnu a verejnú službu je dohodnutý kratší pracovný čas už zopár rokov a podľa toho, čo zaregistroval, tak slovenskí zamestnávatelia o skrátení pracovného času nechcú ani počuť.

Zamestnávatelia nechcú povinnosť

Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták hovorí, že už dnes je možné dohodnúť si kratší pracovný čas či počet pracovných dní, ak s tým súhlasí zamestnávateľ.


„V prípade, že by to bolo povinné, automaticky to má za následok nižšie mzdy,“ povedal Hošták. Podľa neho mnohé firmy bojujú s nedostatkom pracovníkov a tam, kde majú trojzmennú prevádzku by museli zháňať ďalších ľudí, pretože by nevedeli so zostávajúcimi zamestnancami pokryť produkciu.

„Čo by to znamenalo? Zníženie miezd, pretože každá firma podniká na konkurenčnom trhu. Možnosť premietnuť zvýšené náklady do cien výrobkov alebo služieb je veľmi limitovaná, ak vôbec nejaká, ak sa bavíme o produkcii tovarov, ktoré sa umiestňujú na globálnych trhoch,“ zhodnotil Hošták.

Francúzskym firmám vzrástli náklady

Podľa analytičky spoločnosti FinGO Lenky Buchlákovej skrátenie pracovného týždňa už vyskúšalo viacero firiem v Európe a mnohé ohlasovali viac pozitív ako negatív. Niektorým sa ale zvyšovali náklady a produktivita nebola vyššia, ako sa očakávalo.


„Ak by sa mal zaviesť skrátený pracovný týždeň, tak v rámci dobrovoľnosti, a nie povinne a plošne. Ekonomicky najrozumnejšou možnosťou je pridať ďalšiu hodinu alebo dve do každého z ostatných pracovných dní na kompenzáciu straty času. Je na kolektívnom vyjednávaní vo firmách, ako sa nastaví pracovný čas zamestnancov,“ povedala Buchláková.

Niektoré odvetvia priemyslu si ale kratší pracovný týždeň nemôžu dovoliť. Príkladom je energetika či hutníctvo.


„Francúzi majú od roku 2002 zavedený 35-hodinový pracovný týždeň. Firmám vzrástli mzdové náklady pre vyššiu potrebu nadčasov. Produktivita sa výrazne nezvýšila,“ upozornila analytička.

Kratší týždeň pre kreatívne profesie

Podľa Róberta Chovanculiaka z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) je zrejmé, že zamestnanci vo väčšine profesií nedokážu za štyri dni vykonať toľko práce, ako za päť dní. Poukázal na štúdie, ktoré skúmali vplyv skráteného pracovného týždňa.


Išlo spravidla o firmy, kde zamestnanci pracujú kreatívne a ich výkon nie je ani tak závislý od počtu odpracovaných hodín, ako od kvality odpracovaných hodín. Ide často o marketingové, programátorské, finančné, alebo právnické firmy.

Analytik hovorí, že už dnes existuje viacero možností ako pracovať kratšie. Napríklad na skrátený úväzok, ako živnostník alebo je to celé nové odvetvie zdieľanej ekonomiky, kde si ľudia sami určujú pracovný čas.


Chovanculiak pripomenul, že množstvo zamestnancov na Slovensku už má v skutočnosti štvordňový pracovný týždeň. „Zamestnanec má do roka 20 až 25 dní dovolenky. Máme 15 sviatkov, zamestnanec môže ísť sedemkrát na pol dňa k lekárovi a rovnaký počet dní môže sprevádzať rodinného príslušníka a taktiež tu treba započítať možnosť ísť na OČR a PN,“ vyrátal analytik.


Ak sa to podľa neho spočíta, tak zamestnanec môže za jeden rok v priemere odpracovať štyri dni do týždňa.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie