17.11.2021 (Webnoviny.sk) - Koalícii sa so 17. novembrom spája sloboda. Vyplýva to zo statusov jej predstaviteľov na sociálnej sieti a stanovísk, ktoré poskytli ich tlačové odbory. Predseda vládnej strany Sloboda a solidarita (SaS) a minister hospodárstva Richard Sulík poznamenal, že so slobodou prišla aj občianska zodpovednosť.

Podľa predsedníčky vládnej strany Za ľudí a vicepremiérky Veroniky Remišovej zbavila Nežná revolúcia spoločnosť kultúry strachu.

Sloboda je víťazstvom

OĽaNO vo svojom statuse na sociálnej sieti ďalej konštatovalo, že stredajším štátnym sviatkom si verejnosť pripomína nielen 32. výročie Novembra 1989, ale aj to, že sloboda a demokracia sú krehké a je potrebné ich brániť a ochraňovať každý jeden deň.

„S obdivom hľadíme na generáciu statočných ľudí, ktorí v rozhodujúcej chvíli nezaváhali a prišli sa na námestia postaviť za svoje práva. Sme vďační odvážnym disidentom a tribúnom Novembra za ich aktívny odpor proti režimu, keď boli neraz prenasledovaní a šikanovaní totalitnou mocou,“ objasnilo hnutie.

Podľa neho aj po revolúcii musela spoločnosť neraz zvádzať súboj o charakter Slovenska. „Sloboda nie je samozrejmosťou. Sloboda je víťazstvom. A nám sa 17. novembra 1989 podarilo zvíťaziť spolu,“ napísalo vládne hnutie Sme rodina vo svojom profile na sociálnej sieti pri príležitosti 17. novembra.

Sloboda a ohľaduplnosť

Sulík tiež vo svojom profile na sociálnej sieti uviedol, že odkazmi 17. novembra sú sloboda a slušnosť. Zároveň podotkol, že demokracia priniesla nielen slobodu, ale aj občiansku zodpovednosť.

„Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého spoluobčana. V tieto pandemické dni to platí viac, než kedykoľvek predtým. Buďme slobodní, buďme ohľaduplní,“ zdôraznil.

Výzva sa otočila

Dodala však, že dnes je výzva opačná – uniesť slobodu slova a vysloveného názoru.

Tiež neurážať, neznevažovať náboženské cítenie alebo presvedčenie iných, aj keď s ním nesúhlasíme, nenávistné prejavy tlmiť, nie vyvolávať, spoločnosť spájať, nie stavať nezmieriteľné hradby.

„Najväčšou výzvou pre občanov po Novembri ‘89 je uniesť znovunadobudnutú slobodu a zodpovednosť, ktorá zo slobody vyplýva. Tak, aby zo spomienok na 17. november 1989 neostala len dejinná udalosť bez obsahu a presahu do súčasnej spoločnosti,“ uviedla vo svojom stanovisku, ktoré poskytlo tlačové oddelenie strany.

Remišová tiež pripomenula, že tento rok odišli výrazné osobnosti, ktoré Nežnú revolúciu ideovo utvárali a ukotvovali, ako sú herec Milan Lasica, aktivista protitotalitných združení novinár Eugen Gindl či spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu výtvarník Miroslav Cipár.

Inštitucionalizovaný strach

Vicepremiérka vníma, že vláda komunistov, ktorá trvala viac ako 40 rokov, vytvorila systém inštitucionalizovaného strachu. „Komunistický režim zničil životy desaťtisícom ľudí, ktorí sa previnili len tým, že odmietli byť prisluhovačmi režimu, alebo sa nevzdali svojej viery, demokratických hodnôt, alebo len pochádzali zo ‚zlej‘ rodiny,“ povedala.

Poukázala na záznamy Ústavu pamäti národa, z ktorých vyplýva, že na Slovensku bolo protiprávne odsúdených viac ako 70-tisíc ľudí. V celom Československu bolo popravených za protištátne činy 250 ľudí, okolo 500 ľudí zahynulo na hraniciach pri úteku, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia Štátnej bezpečnosti pri výsluchoch, 8 000 väzňov režimu zahynulo v baniach, vo väzniciach a pracovných táboroch.

Doplnila, že 400-tisíc ľudí ušlo, alebo bolo vyhnaných z republiky a tisícom rodín bol znemožnený prístup k vzdelaniu i spoločenskému uplatneniu.

Akákoľvek snaha o ovládnutie kultúry je prejavom nekultúrnosti, vyhlásila Čaputová (video)

20.4.2024 (SITA.sk) - Kultúra je vecou nás všetkých, akákoľvek snaha o jej ovládnutie je prejavom nekultúrnosti. Po piatkovom stretnutí so zástupcami kultúrnej obce tak reagovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Je presvedčená, že štát nemá kultúru politicky ovládať, ale vytvárať pre ňu podmienky a prostredie, a akékoľvek systémové zmeny sa majú diať v riadnom legislatívnom procese a za účasti odbornej verejnosti.

Pozvanie prezidentky na diskusiu prijali rektori univerzít Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Martin Šmatlák a Bohunka Koklesová, exminister kultúry Marek Maďarič a herec i vysokoškolský pedagóg Martin Huba.

Predmetom ich rozhovoru boli poslancami koalície predložené novely zákonov o Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde i novely zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty.

Neopomenuli ani pripravované zmeny týkajúce sa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktoré plánuje ministerstvo kultúry. Z diskusie s ľuďmi z kultúrnej oblasti pre prezidentku vyplynulo, že navrhované zmeny idú opačným smerom ako dlhoročný trend manažovania kultúry v našej krajine. Tento trend viedol k nezávislosti od politickej moci a posilneniu autonómie.

Ohrozenie neštátnych zdrojov

„Znepokojujúce sú aj upozornenia na znefunkčnenie niektorých inštitúcií, alebo problémy s vykonateľnosťou pripravovanej právnej úpravy, najmä pokiaľ ide o rozhodovanie o fondoch. V neposlednom rade bude potrebné zodpovedať aj na otázku možného ohrozenia neštátnych zdrojov v týchto fondoch v prípade, ak dôjde k zmene pravidiel o ich rozhodovaní,“ napísala prezidentka na sociálnej sieti.

Zmeny v RTVS hlava štátu nazvala účelovými. Podľa nej je jediným cieľom rezortu kultúry vymeniť súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja a personálne preobsadenie riadiacich orgánov.

„Predkladatelia síce upustili od viacerých excesov, akými bola Programová rada či bezdôvodné odvolávanie riaditeľa, avšak účelové rušenie a znovuvzkriesenie akejkoľvek inštitúcie iba za účelom obídenia funkčného obdobia jeho vedenia nie je v súlade s pravidlami fungovania demokratickej spoločnosti,“ uzavrela.

Nová kompetencia

Z navrhovaných zmien vyplýva, že počet členov dozornej komisie Fondu na podporu umenia sa môže zvýšiť z pôvodných troch na päť členov. Taktiež sa na radu fondu môže preniesť nová kompetencia, a to voliť a odvolávať nových dvoch členov komisie.

Podobné zmeny nastanú aj pri novele zákona o Audiovizuálnom fonde, keď sa počet členov dozornej komisie zvýši z troch na päť členov. Dôvodom podľa koaličných poslancov je posilnenie kontrolnej právomoci štátu vo fonde.

„Návrh zvyšuje počet členov, ktorých priamo menuje minister kultúry a zavádza menovanie jedného člena dozornej komisie na návrh ministra financií," píše sa v predloženom materiáli.

Zruší sa verejné vypočutie

Spôsob výberu štatutárneho orgánu múzea alebo galérie zriadených ústredným orgánom štátnej správy, vyšším územným celkom alebo obcou, resp. vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu, ktoré nie sú právnickou osobou, by sa mohol upraviť.

Spôsob výberu podľa koaličných poslancov, ktorí zmeny predložili, spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, ktoré tieto funkcie obsadzujú. Zrušiť by sa malo verejné vypočutie uchádzačov o spomínanú funkciu.

Viac k téme: Kultúra, Prezidentka SR, RTVS Rozhlas a televízia Slovenska
Zdroj: SITA.sk - Akákoľvek snaha o ovládnutie kultúry je prejavom nekultúrnosti, vyhlásila Čaputová (video)