Farmaceutický priemysel investoval v roku 2021 do klinického na Slovensku okolo 23,7 miliónov eur.
Klinický výskum na slovensku priniesol dodatočných skoro 24 miliónov eur do slovenského zdravotníctva
29.5.2023 (SITA.sk) - Pacienti sa tak dostali k inovatívnej liečbe, ku ktorej by inak nemali prístup.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa klinického skúšania uverejnila Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) výsledky prieskumu, ktorý bol realizovaný už po tretí krát. Zúčastnili sa na ňom členské spoločnosti AIFP, ktoré realizujú klinické skúšanie liekov a zdravotníckych pomôcok v SR. Tie v roku 2021 investovali do klinického skúšania celkovo 23 733 664 EUR, čo je však o takmer 10 miliónov menej ako pred troma rokmi. V sledovanom období na Slovensku prebehlo 162 klinických štúdií v rôznych terapeutických oblastiach, do ktorých sa zapojilo 3 903 pacientov. Ako ukázal prieskum, spolu s investíciami tak oproti prieskumu za rok 2018 klesol aj počet zapojených pacientov, aj klinických štúdií. Prieskum priniesol aj znepokojivé údaje v porovnaní s Českou republikou, kde za rovnaké obdobie bolo do klinických skúšaní zapojených až 4-násobne viac pacientov ako u nás.
Pritom vďaka klinickému skúšaniu sa pacienti dostávajú k novým liekom a špičkovej starostlivosti, ku ktorým by inak nemali prístup, v mnohých prípadoch práve inovatívna liečba môže byť pre niektorých ťažko chorých pacientov poslednou nádejou, keďže je im umožnená liečba na ochorenia, na ktoré v súčasnosti účinná liečba neexistuje, prípadne bude na trhu dostupná až o niekoľko rokov. Pre spoločnosť predstavujú klinické skúšania zahraničné investície do výskumu, ako aj úsporu nákladov na liečbu a vyšetrenia pacientov. Pre zdravotníckych pracovníkov je to možnosť zapojenia sa do medzinárodných projektov a zvyšovania svojej kvalifikácie.
Viac sa o prieskume dozviete tu.
Prečo na Slovensku klesá počet KS oproti ČR?
Príčin je viacero. Azda najvypuklejšie sú limitácie plynúce z nášho zdravotného systému, ktorý je už roky personálne a materiálne poddimenzovaný, čo sa následne odráža aj v možnostiach nemocničných zariadení vytvoriť vhodné motivačné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov v rámci realizácie klinických skúšaní. Ďalej sú to zdĺhavé administratívne úkony nevyhnutné k uskutočneniu klinických skúšaní a trend neustáleho zvyšovania poplatkov a nákladov avšak bez zvyšovania kvality a rýchlosti služieb spojených s vykonávaním klinických skúšaní. A konečne ani štát nevytvára dostatočnú legislatívnu podporu v prístupe pacienta k inovatívnej liečbe.
Výsledkom je, že zadávatelia postupne menia svoje distribučné stratégie a oddelenia klinických skúšaní presúvajú v rámci strednej Európe do iných krajín ako sú Poľsko, Čechy a Maďarsko. Dôkazom je aj fakt, že počet členov AIFP vykonávajúcich klinické skúšania na Slovensku sa oproti prvej analýze z roku 2016 znížil na polovicu – z úvodných 24 firiem v roku 2016, cez 19 v roku 2018 až po súčasných 12 za rok 2021.
Nastupujúci trend môže byť ešte horší, a to, že spoločnosti stiahnu výskum a vývoj z celej Európy a presunú ho do menej preregulovaných častí sveta (USA a Ázia), na čo upozornil aj prieskum IQVIA, pripravovaný pre EFPIA.
Aké bude mať klesajúci trend následky?
Prístup pacientov k inovatívnej liečbe sa zníži, ako aj výška investícií do výskumu a vývoja zo strany farmaceutických spoločností do štátneho rozpočtu. Klesnú úspory z nákladov na finančne náročných terapiách, poklesne počet slovenských zdravotníckych pracovníkov, zapojených do inovatívnych terapeutických a diagnostických postupov, čo zníži vedeckú kvalifikáciu slovenských odborníkov a medzinárodnú prestíž krajiny.
Čo ďalej?
Podmienky na realizovanie klinického skúšania sú u nás vytvorené, čoho dôkazom je, že stále prebiehajú. Zároveň sa s implementáciou nariadenia Európskej únie zharmonizovala aj legislatíva v krajine na EÚ úroveň, ktorá má zabezpečiť rovnaké schvaľovanie nového klinického skúšania vo všetkých zúčastnených členských štátoch. Európsky portál pre klinické skúšanie bol uvedený do praxe minulý rok, avšak jeho fungovanie nebude pre pacientov prínosom, ak sa nezlepšia podmienky na realizáciu klinických skúšaní a ich realizácia sa nestane jednou z priorít slovenského zdravotníctva. Nádejou a prostriedkom, ako to dosiahnuť je avizované zriadenie stáleho poradného orgánu MZ SR pre klinické skúšanie, ale aj ďalšie administratívne zlepšenia, ako napr. dopracovanie Príkazu Ministra zdravotníctva o procesnú mapu či zabezpečenie ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov vytvorením katalógu pracovných činností zdravotníckych pracovníkov oddelení klinických skúšaní a ich zaradenie do platobných tried.
Online poradňa pre pacientov
V snahe AIFP uľahčiť pacientom a ich ošetrujúcim lekárom vyhľadávanie informácií o aktuálnych a relevantných klinických skúšaniach prebiehajúcich na Slovensku, zriadila už v roku 2018 v rámci vlastnej webovej stránky AIFP www.aifp.sk bezplatnú online poradňu, ktorej cieľom je aj zjednodušiť proces prepojenia pacienta a jeho lekára s výskumnými centrami a pomôcť nájsť a možno tak aj urýchliť cestu relevantných informácií k tým, ktorí ju možno akútne potrebujú.
Informačný servis
Najčítanejšia najnovšia správa
Ukrajinské vzdušné sily neďaleko Hadieho ostrova zostrelili ruský bombardér Su-24M
6.12.2023 (SITA.sk) - Ukrajinské vzdušné sily zničili neďaleko Hadieho ostrova v Čiernom mori ruský bombardér Su-24M.
Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie veliteľa vzdušných síl Mykolu Oleščuka na Telegrame, udialo sa tak vo chvíľach, keď sa ruské lietadlo pokúšalo uskutočniť raketový a bombový útok v južnej časti Odeskej oblasti.
„Už veky sme nemali žiadne zostrelené ruské lietadlo Su. Som rád, že vás môžem informovať o zničení ruského bombardéra Su-24M pri Haďom ostrove, ktorý pokúšal spustiť raketový a bombový útok na južnú časť Odeskej oblasti,“ vyhlásil Oleščuk.
Ukrajinci strácajú dôveru v prezidenta Zelenského. Platí za chyby, ktoré urobil, vyhlásil Kličko
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „platí za chyby, ktoré urobil", a ukrajinský ľud sa čuduje, prečo nebola krajina lepšie pripravená na vojnu.
Zelenskyj platí za chyby, ktoré urobil
Ako referuje web news.sky.com, v rozhovoroch pre rôzne zahraničné médiá to povedal kyjevský starosta Vitalij Kličko.
Niekdajší boxerský šampión sa domnieva, že Ukrajinci strácajú dôveru v to, ako Zelenskyj zvláda krízu. „Ľudia sa čudujú, prečo sme neboli na túto vojnu lepšie pripravení, prečo Zelenskyj až do konca popieral, že k tomu dôjde," povedal Kličko.
„Ľudia vidia, kto je efektívny a kto nie. A bolo a stále je veľa očakávaní. Zelenskyj platí za chyby, ktoré urobil."
Ukrajinský prezident má autoritárske sklony
Na otázku, akých chýb sa Zelenskyj dopustil, Kličko odpovedal: „Ľudia sa čudujú, prečo sme neboli na túto vojnu lepšie pripravení. Alebo prečo bolo možné, že Rusi dokázali tak rýchlo dosiahnuť Kyjev. Bolo príliš veľa informácií, ktoré nezodpovedali skutočnosti. Ale napriek tomu má dnes prezident dôležitú funkciu a my ho musíme podporovať až do konca vojny. Na konci tejto vojny však každý politik zaplatí za svoje úspechy alebo neúspechy."
Kličko tiež tvrdil, že ukrajinský líder má autoritárske sklony. V samostatnom rozhovore pre nemecký magazín Der Spiegel povedal: „V určitom okamihu sa už nebudeme líšiť od Ruska, kde všetko závisí od rozmaru jedného človeka." Tieto komentáre prichádzajú v čase, keď Ukrajina pokračuje vo svojej protiofenzíve, ktorá dosiahla čiastočné úspechy, ale nepostupuje takou rýchlosťou, ako dúfali jej predstavitelia, obyvatelia či spojenci.
