• Dnes je: Štvrtok 13. augusta 2020 meniny má Ľubomír

Klimatológ Lapin: Prevládajúce teplé počasie prispieva k častejšiemu výskytu suchých období, Slovensko začne mať problémy s vodou.

Klimatológ Lapin: Prevládajúce teplé počasie prispieva k častejšiemu výskytu suchých období, Slovensko začne mať problémy s vodou.

Keď je nedostatok vody v pôde a nízke prietoky riek, tak klesá aj hladina podzemnej vody, a preto klesá aj hladina vody v studniach aj výdatnosť vodných prameňov.

Sucho je podľa klimatológa dôsledkom klimatických zmien, ktoré sú už trvalé a musíme sa na nich adaptovať.

Súčasné sucho sa začína prejavovať na celom Slovensku, začínajú ho pociťovať rastliny, dreviny a organizmy závislé od vody v pôde.

Sú nízke prietoky riek, nízka hladina podzemnej vody aj slabá výdatnosť prameňov a štát začne mať postupne problémy so zabezpečovaním vody. Pre Denník S to v rozhovore konštatoval slovenský klimatológ Milan Lapin.

Ako sa na Slovensku vyvíja tento rok z pohľadu klimatológa?

Z pohľadu klimatológa sa tento rok vyvíja negatívne, pretože sme mali relatívne teplú zimu. Bolo málo snehu, predovšetkým v menšej nadmorskej výške. Na jar teda neprišlo k topeniu snehu a pôda sa nedostatočne zavlažila, takže po oteplení a tým, že od polovice marca až do teraz sme mali málo zrážok, prišlo sucho. Hlavná príčina bola v tom, že v zime bolo málo snehu a jarné topenie snehu nezavlažilo dostatočne pôdu pred začiatkom vegetačného obdobia.

Ktorým z týchto typov sucha trpíme najviac v našom regióne?

Určite je už fyziologické sucho a začínajú ho pociťovať rastliny, dreviny a organizmy závislé od vody v pôde. Už je aj hydrologické sucho, lebo sú nízke prietoky riek, nízka hladina podzemnej vody aj slabá výdatnosť prameňov. Samozrejme je aj meteorologické aj klimatologické sucho a o chvíľu nastúpi po určitom čase aj socio-ekonomické sucho a štát začne mať postupne problémy so zabezpečovaním vody.

Zdá sa to ako katastrofický scenár, čím je to spôsobené?

Je to nedostatok zrážok, príliš veľký výpar a zlé rozloženie zrážok za dlhé obdobie. Dlhodobo máme vysokú teplotu vzduchu, prejavuje sa globálne otepľovanie. Aj u nás je teplejšie približne o 2°C ako dlhodobý priemer pred 50 rokmi. V niektorých mesiacoch je to viac alebo menej. Zrážky nepribúdajú. Skôr sa dá povedať, že v niektorých mesiacoch ich je málo a keďže je vysoká teplota vzduchu, tak máme aj veľký výpar a tým sa vlaha z pôdy rýchlo stráca.

Je to teda taký cyklus, ktorý je narušený klimatickými zmenami a globálnym otepľovaním?

Musíme rozlišovať klimatické zmeny, ktoré sú prirodzené, tie tu boli odjakživa, ale teraz zažívame klimatickú zmenu, teda tú zmenu, ktorú spôsobil človek tým, že emituje do atmosféry skleníkové plyny a zosilňuje skleníkový efekt atmosféry, čoho dôsledkom je globálne otepľovanie. Takže, áno, hlavnou príčinou je globálne otepľovanie a vplyv človeka na klímu a klimatickú zmenu.

V súvislosti so suchom zaznievajú dokonca vážne varovania pre dezertifikáciou krajín v Stredomorí, ale aj v centrálnej a východnej Európe. Je to so suchom také akútne?

Dezertifikácia nie je celkom doslova prechod k púšti, ale vysušovanie kontinentov, ktoré prebieha, pretože sa kontinenty otepľujú viac ako oceány. V atmosfére je nedostatok vodnej pary na to, aby vznikli výdatnejšie zrážky a okrem toho vplyvom globálneho otepľovania sa posúvajú aj cirkulačné systémy. To znamená, že zrážkové pásma, ktoré zasahovali aj našu oblasť a prípadne aj Stredomorie sa posúvajú smerom na sever a u nás sa častejšie vyskytuje suché obdobie bez zrážok a navyše aj obdobia s vysokou teplotou, čiže vlny horúčav. Počas týchto období je obrovský výpar, aj tie zvyšky vody, čo sú v pôde sa vyparia a tým dochádza k tomu, že nielen okolie Stredomoria, ale už aj stredná a juhovýchodná Európa sa vysušujú. To znamená, že sucho tu má stúpajúcu tendenciu.

Nebolo takýchto rokov už ale viac po sebe?

Zmeny podnebia vidíme za predchádzajúcich 30-50 rokov. Za uplynulé pol storočie sa u nás na Slovensku oteplilo o 2°C. To znamená, že klíma sa zmenila tak, že teplotné podmienky, ktoré sme mali pred 50 rokmi v okolí Komárna dnes už máme v okolí Žiliny. Posunula sa klíma na sever a do väčšej nadmorskej výšky, 2°C to je približne 300 metrový výškový posun.

Takže je to pomerne významné oteplenie?

Samozrejme, a toto otepľovanie, ktoré je v súčasnosti približne 0,3°C za 10 rokov sa ešte trochu zrýchli podľa scenárov klimatickej zmeny ešte do konca tohto storočia. Môžeme tak očakávať, že koncom tohto storočia, teda v roku 2100 bude v porovnaní so súčasnosťou o 2-4°C teplejšie ako v širšej súčasnosti, pričom 4°C to je taký rozdiel ako normálne medzi Komárnom a Popradom.

Nielen poľnohospodári sa začínajú sťažovať na sucho. Už je to niekoľko rokov, čo sa tieto suchá objavujú. Ako dlho bude toto obdobie trvať?

Je to vlastne už trvalý stav. V podstate sme mali v poslednom období len rok 2010, keď bolo veľa zrážok a bolo veľmi vlhko. Inak vo všetkých ostatných rokoch bolo nejaké obdobie sucha. Niekedy kratšie, niekedy dlhšie, ale v rokoch 2015 až 2020 máme aj dlhotrvajúce sucho. To znamená, že trvá viac ako jeden mesiac. Tieto dlhotrvajúce epizódy sucha znamenajú závažný problém samozrejme pre poľnohospodárov, ale aj pre hydrologický cyklus aj pri zabezpečovaní vody pre obyvateľstvo.

Je to len prechodné alebo je zmena skutočne trvalá?

Určite to nie je iba prechodný cyklus, pretože scenáre klimatickej zmeny nám hovoria, že otepľovať sa bude aj naďalej. Je to preto, že stále emitujeme do atmosféry skleníkové plyny, čiže klimatická zmena pokračuje a bude pokračovať určite ďalej aj do konca tohto storočia. Oxid uhličitý, ktorý sme vypustili do atmosféry tam totiž zotrvá najmenej 100 rokov. Ak budeme emitovať skleníkové plyny do atmosféry tak ako doteraz, čiže stále viac a viac, tak bude otepľovanie väčšie.



Odporúčame:

Počasie na 10 dní




počasie



Ak ľudstvo prijme opatrenia na redukciu emisie skleníkových plynov, tak otepľovanie bude pomalšie, ale v žiadnom prípade nemôže dôjsť k tomu, že sa začne klíma ochladzovať. Na tomto mieste musím ale spomenúť zrejmý fakt, ktorý laici niekedy nechápu. Naša klíma v strednej Európe je premenlivá. To znamená, že sa striedajú teplejšie a chladnejšie mesiace a teplejšie a chladnejšie roky, ale dôležitý je trend. Keď zoberieme trend za 30 rokov, tak je rastúci a medzi tým sa môžu vyskytnúť aj chladnejšie mesiace a roky.

Budeme sa musieť prispôsobiť tomu, že vody bude jednoducho menej?

Celá spoločnosť, všetci ľudia sa budú musieť adaptovať na meniacu sa klímu. Táto adaptácia prebieha už napríklad tým, že máme v autách skoro všetci klimatizáciu. V časoch, keď som ja bol mladý, tak klimatizácia v autách vôbec nebola a prežili sme to. Rovnako nebola v bytoch a úradoch a dalo sa to vydržať, pretože oteplenia alebo vlny horúčav boli krátke a prežili sme ich bez problémov. Okrem toho sa musíme adaptovať aj tak, aby sme sa vyrovnali so suchom. Potrebujeme teda zavlažovacie systémy, ale musíme sa vyrovnať aj s prípadnými povodňami, pretože nielen sucho je problém klimatickej zmeny.


Rizikom sú aj intenzívne lejaky a čím je vyššia teplota vzduchu, tým sú lejaky intenzívnejšie, čiže aj protipovodňová ochrana sa bude musieť riešiť. Ďalej poľnohospodárstvo a nové plodiny, nová agrotechnika a okrem toho sa musí riešiť aj zdravotníctvo a prípadne aj odvetvia, kde ide o introdukciu nových patogénov a chorôb. Otepľovaním klímy k nám prichádzajú nové organizmy z juhu. Máme tu nové kliešte, nové choroby, nové organizmy a aj tento sektor sa musí adaptovať, aby nedošlo k závažným problémom, či už v zdraví obyvateľstva alebo hospodárskych zvierat, prípadne aj k poškodeniu krajiny.

Už ste spomenuli pokles podzemnej vody. Na to sa sťažujú už aj ľudia, že im vysychajú studne. Máme sa báť toho, že nebude dosť vody?

Toto je problém hydrologického sucha. Keď je nedostatok vody v pôde a nízke prietoky riek, tak klesá aj hladina podzemnej vody, a preto klesá aj hladina vody v studniach aj výdatnosť vodných prameňov. To je dôsledok celého systému kolobehu vody a vodnej bilancie, že nám klesá hladina podzemnej vody. Môžeme sa na to pozerať aj tak, že do roku 1980 zo zrážok, ktoré spadli na území Slovenska 65 % sa vyparilo a 35 % odtieklo riekami preč. Teraz sa vyparí 70 % a 30 % odtečie, pričom sa táto bilancia stále zhoršuje. Čím menej vody sa dostane do odtoku, tak tým menej vody aj vsiakne do podzemných vôd a tým menej je vody aj pre pramene.

Počas koronavírusu sa spomalila priemyselná výroba aj cestovanie a emisia skleníkových plynov sa znížila. Pomôže to spomaliť klimatickú zmenu?

K tomu len toľko, že redukcia emisie skleníkových plynov možno dosiahla teraz na celom svete 5-10 percent. Za celý rok 2020 možno dosiahne 20 %, ale skôr nie. Aj keby dosiahla 20 %, tak to takmer ani nespozorujeme na tom, ako sa klimatická zmena spomalí, pretože skleníkové plyny majú veľmi dlhé zotrvanie v atmosfére. Keď sa zvýši množstvo CO2 v atmosfére o 2,5 ppm (častíc na milión) za rok alebo 2,2 ppm, tak to je úplne jedno. To je malé zníženie.


Toto obmedzovanie emisií by malo byť aspoň na 50 % a nie o 20 % a nie jeden rok, ale aspoň 10 rokov. Vtedy by sme to zaregistrovali. Keď bude jeden rok recesia ekonomiky o 20 %, tak to vôbec nespoznáme na spomalení klimatickej zmeny.

Kedy dôjde k spolupráci, ktorá to skutočne začne riešiť na globálnej úrovni?

Svetový klimatický program vznikol v roku 1979, keď sa na to začalo vážne upozorňovať. Na druhej svetovej klimatickej konferencii v Ženeve som v roku 1990 bol, v roku 1992 bol prijatý rámcový dohovor OSN o klimatickej zmene v Rio de Janeiru a odvtedy sa o tom diskutuje. Už bolo 25 svetových konferencií OSN o klimatickej zmene, ale tie kľúčové štáty, ktoré emitujú skleníkové plyny do atmosféry sa doteraz na tých konferenciách jednoznačne nedohodli, ako celosvetovo, koordinovane postupovať v redukcii emisií skleníkových plynov. Takže nedá sa povedať, že je to otázka posledného roka. Táto diskusia o tom, ako spomaliť klimatickú zmenu už trvá 30 rokov.

Nie je už teraz neskoro? Ako sa hovorí 5 minút po 12?

Už je neskoro. Vieme, že je neskoro, ale vždy keď sa urobia opatrenia tento rok, tak je to lepšie, ako keď sa urobia na budúci rok. Každý rok, o ktorý sa urobia opatrenia skôr je prospešný.


Prof. RNDr. Milan Lapin CSc. je významný slovenský klimatológ pracujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. V rokoch 1971-1996 pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave a od roku 1996 pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Počasie