Benátky, známe svojou historickou architektúrou, kanálmi a gondolami sú čoraz častejšie vystavené výzve spojenej s klimatickou zmenou.

Voda sa tu premenila na dvojsečný meč – zatiaľ čo kanály v Benátkach sú kľúčovou súčasťou ich čara, záplavy sa stávajú čoraz väčším problémom, predovšetkým pre historické budovy, ako je Bazilika svätého Marka.

Bazilika svätého Marka bola postavená v 11. storočí a je nespochybniteľne jednou z najvýznamnejších pamiatok Benátok. Napriek svojej pôvodnej výstavbe na jednom z najvyšších bodov v meste, stúpajúca hladina postupne zmenila baziliku na jednu z najohrozenejších stavieb. Záplavy v roku 2019, ktoré patrili medzi najväčšie v histórii mesta, jasne ukázali túto hrozbu. Voda zastavila život v centre Benátok a boli zaplavené viaceré lokality vrátane námestia Piazza di San Marco, na ktorom stojí aj Bazilika svätého Marka. Voda poškodila mozaikové podlahy, mramorové stĺpy a iné architektonické prvky, ktoré tieto historické stavby obsahujú.

Bazilika svätého Marka.

Moderná obrana

V reakcii na tieto neustále rastúce hrozby sa miestne orgány rozhodli použiť inovatívne riešenia. Sklenené bariéry, inštalované v tesnej blízkosti baziliky, predstavujú moderný prístup k ochrane historického dedičstva. Tieto bariéry sú odolné voči vode až do výšky 110 cm, čím sa snažia minimalizovať vplyv prírodných katastrof.

Za týmito bariérami je spojenie praktickej funkčnosti a estetiky. Sklenený dizajn je menej nápadný a nezasahuje do ikonického vzhľadu baziliky ani námestia. Betónový základ, skrytý pod dlažbou námestia, zabezpečuje stabilitu a odolnosť bariér.

Budúcnosť Benátok

Hoci sklenené bariéry predstavujú dočasné riešenie, plány na ochranu Benátok pred záplavami sú ešte aktuálnejšie. Systém MOSE, séria obrovských vodných bariér, má byť plne funkčný v roku 2025. Zdá sa, že spojenie historického dedičstva a moderných technologických riešení je jediným spôsobom, ako chrániť tieto pamiatky pre budúce generácie.

Avšak ochrana baziliky a ostatných historických pamiatok je zložitým problémom, ktorý vyžaduje spoluprácu medzi ekonomickými a ochrannými záujmami. Hoci inovatívne riešenia, ako sú sklenené bariéry, ponúkajú určitú nádej, budúcnosť Benátok si vyžaduje trvalé, udržateľné a komplexné stratégie.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.